120 CHUS 97/2021 Projekty na podporu ochrany prírody Ochrana a rozvoj riečnych biotopov v Alpsko-karpatskom koridore Úvod Nížinný pás územia (široký 60 km) medzi Alpami a Karpatami patrí k najdôležitejším prírodným oblastiam Európy, umožňujúci migráciu živočíchov v smere sever – juh v rámci fyzicko-geografického členenia strednej Európy. Územie Viedenskej kotliny je intenzívnou kultúrnou krajinou, do ktorej zasahujú metropoly Rakúska i Slovenska. Veľké úpravy tokov začali už koncom 18. storočia (napr. potok Rußbach) a pokračovali vo viacerých etapách na dolnorakúskom území koncom 19. storočia a na Záhorskej nížine po roku 1955. Motivované boli snahou o zlepšenie využiteľnosti územia, intenzifikácie poľnohospodárskej produkcie a zasiahli rozsiahlu riečnu sieť. Zaistenie potrieb ľudskej spoločnosti sa bez istej miery úpravy vodných tokov a odvodnenia plôch nezaobíde, ale už v dobe realizácie bolo jasné, že prínos mnohých z nich bude menej preukazný najmä z dôvodu, že pre oba štáty predstavuje toto územie najsuchší región. 1 Náuka o vodných tokoch, riečnej morfológii a chovaní vodných tokov Technické úpravy hydrologickej siete Záhoria sa vykonávali vo viacerých etapách. Najsystematickejšie sa realizovali v rokoch 1955 – 1970 v snahe prispôsobiť túto aridnú krajinu poľnohospodárskej veľkovýrobe. Vodohospodári presadzovali teórie rakúsko-uhorskej školy o kanalizovaní vodných tokov a ignorovali vtedy už aktuálne poznatky z potamológie1. Rôzne typy tokov vodohospodári upravovali typizovane – napriamiť, zvýšiť kapacitu, opevniť – s jasným cieľom zamedziť akumulovaniu vody v krajine. Boli vybudované desiatky kilometrov melioračných kanálov odvodňujúcich aj dovtedy neodvodnené plochy. Vodné toky na Záhorskej nížine vrátane vybudovaných melioračných kanálov boli upravené v dĺžke 413 km. Technické úpravy vyvolali rozsiahle zmeny predovšetkým v mikroklíme a intenzite prejavu geomorfologických procesov. To v konečnom dôsledku radikálne a negatívne zmenilo stanovištné podmienky pre biotu. Ekonomický prínos bol spočiatku priaznivý. Postupom času, ako doznievali tlmivé účinky funkčnej krajiny, sa Do tejto smutnej bilancie možno zahrnúť aj významných spolupracovníkov ochrany prírody – vysokoškolského pedagóga Ing. Miroslava Manicu (1922 – 2020) a z Čiech RNDr. Vojena Ložeka, DrSc. (1925 – 2020). V ďalšom bode programu riaditeľ Správy CHKO Štiavnické vrchy Ing. Peter Farbiak prostredníctvom zaujímavej videoprojekcie oboznámil účastníkov podujatia s prírodnými i kultúrnymi hodnotami CHKO Štiavnické vrchy, ako aj s problematikou ich ochrany. Za miesto budúcoročného stretnutia seniorov ochrany prírody bolo účastníkmi navrhnuté Opalisko v Národnom parku Nízke Tatry. Po spoločnej večeri muzika spríjemňovala individuálne debaty seniorov, v ktorých prevládali najmä veselé príhody z čias ich aktívnej činnosti v profesionálnej ochrane prírody. Daždivé počasie v druhý deň (17. septembra 2021) zmarilo pôvodný zámer výstupu seniorov na legendárne Sitno. Alternatívou bola návšteva Múzea vo Svätom Antone, kde sa pripravajú podzemné pivničné priestory Koháryovského zámku na viacúčelové využitie. Ing. Július Burkovský
RkJQdWJsaXNoZXIy MjkyNzgx