CHUS 97/2021 11 Starostlivosť o prírodu a krajinu Pokiaľ ide o ochranársku prioritu (OP) prameňov, zo 102 hodnotených lokalít dosiahlo 16 veľmi vysokú, 40 vysokú, 34 strednú a 13 nízku prioritu. Lokality s veľmi vysokou prioritou možno rozdeliť do dvoch skupín. Prvú predstavuje 11 prameňov, ležiacich vo vyššej nadmorskej výške a je preň charakteristické vysoké druhové bohatstvo a výskyt chladnomilných ochranársky zaujímavých druhov, ako Nemoura carpathica a Ecdyonurus cf. nigrescens. Druhú skupinu tvorí päť druhovo bohatých prameňov, ležiacich v Slovenskom krase, pre ktoré je charakteristickým druhom Bythinella pannonica. Súčasný ochranársky status 16 najvýznamnejších prameňov, žiaľ, možno zhodnotiť ako nedostatočný, pretože iba dva z nich sú súčasťou maloplošných chránených území (MCHÚ) a väčšina ostatných je len súčasťou veľkoplošných chránených území (VCHÚ), v ktorých nie je zabezpečená ich dostatočná ochrana. Pre tieto pramene, ako aj ich bezprostredné okolie, preto navrhujeme vyhlásenie nových MCHÚ, v ktorých by sa vylúčili akékoľvek negatívne zásah, a to vrátane odberu vody pre vodárenské účely. V súčasnosti totiž na Slovenskupochádza 54%vody využívanej človekom práve z krasových podzemných zdrojov (MALÍK et al., 2018) a predpokladáme, že tlak na ich ďalšie využívanie môže v budúcnosti rásť. Zachytávanie prameňov pritom môže ich biodiverzitu ovplyvniť viacerými spôsobmi. Technické úpravy môžu spôsobiť priamu mortalitu organizmov a hydromorfologickú degradáciu koryta, odber časti vody spôsobí zmenšenie veľkosti prameňa, a tým negatívne ovplyvní veľkosť populácií. V prípade zachytenia všetkej vody môže dôjsť až k nenávratnému zániku celého spoločenstva, čo je mimochodom aj prípad troch najväčších slovenských vyvieračiek – Lazce v Necpalskej doline, Jergaly pod Donovalmi a Vrchovište v Slatinke nad Bebravou (MALÍK a kol. 2015). Zatiaľ čo skupina vyššie položených prameňov nie je doposiaľ človekom výraznejšie narušená, iná je situácia na lokalitách v Slovenskom krase. Z piatich sú totiž až štyri hydromorfologicky narušené, jeden dokonca silne s vybetónovaným korytom. Ide o vyvieračku v obci Vidová, ktorej časť prietoku je zároveň odoberaná pre ľudskú spotrebu. Tieto lokality by preto mali byť v záujme ochrany prírody zrevitalizované, a to vrátane podpramenného toku, narušenie ktorého môže zvyšovať ich izoláciu. Keďže špecializované práce zamerané na revitalizáciu prameňov neexistujú, je potrebné vychádzať z výskumov a skúseností z iných, najmä ritrálových, zón vodných tokov. V princípe by malo ísť o uvedenie lokalít do stavu čo najbližšiemu prírodným tokom, čo sa dá docieliť obnovením prirodzenej morfológie koryta a brehových porastov. Zopár dostupných zahraničných štúdií naznačuje, že aj keď odozva makrozoobentosu na revitalizáciu prameňa môže byť slabšia, ako by sa očakávalo, jednoznačne vďaka nej dochádza k okamžitému zlepšeniu kvality habitatov (ILMONEN a kol. 2012, NASH a kol. 2015, LEHOSMAA a kol. 2017). Pramene s vysokou ochranárskou prioritou predstavujú najväčšiu (40 lokalít) a najrozmanitejšiu skupinu. Najviac z nich leží v Slovenskom krase (11), Muránskej planine (8) a v Nízkych Tatrách (5). Roztrúsene sa však vyskytujú aj v ostatných pohoriach okrem Malých Karpát. Makrozoobentos týchto lokalít zvyčajne pozostáva z jedného až dvoch „redlistových“ a/alebo endemických druhov a ich druhové bohatstvo a zastúpenie špecialistov je o niečo nižšie ako v prameňoch s veľmi vysokou prioritou. V súčasnosti je deväť z týchto lokalít súčasťou MCHÚ, 20 súčasťou VCHÚ a jedenásť je nechránených. Človekom nenarušená je tretina prameňov z tejto skupiny a zvyšné dve tretiny sú narušené rôznymi spôsobmi a intenzitami. Podobne, ako v prípade prameňov s veľmi vysokou OP, odporúčame revitalizáciu týchto prameňov, ktorá by mohla priniesť zvýšenie ich ochranárskej hodnoty. Pre ľudskú spotrebu by mala byť voda z týchto lokalít odoberaná len vo výnimočných prípadoch, pokiaľ by nebolo možné v danom regióne nájsť iný zdroj. Ak už by k odberu muselo dôjsť, musí byť zachovaný dostatočný biologický prietok, navrhnutý individuálne pre každú lokalitu, a takisto v maximálnej možnej miere aj prirodzená hydromorfológia koryta a porast v okolí prameňa. Najviac prameňov so strednou OP sme zaznamenali v Malých Karpatoch (8), Muránskej planine (6) a Veľkej Fatre (5). Ide väčšinou o stredne veľké a menšie pramene, v ktorých sa ochranársky zaujímavé taxóny vyskytovali zriedkavejšie a mali tiež nižšie druhové bohatstvo ako predošlé dve kategórie. Hoci iba päť z týchto prameňov leží mimo
RkJQdWJsaXNoZXIy MjkyNzgx