Chránené územia Slovenska 97

62 CHUS 97/2021 Starostlivosť o prírodu a krajinu a na území Slovenska často jedinečných spoločenstiev. Tečúce a stojaté vody a mokrade sa striedajú so suchými piesočnými dunami a vresoviskami (obr. č. 1), ktoré sa tu zachovali práve vďaka pravidelnému narúšaniu pôdneho krytu spôsobeného vojenskou činnosťou. Lesné biotopy zaberajú viac ako 2/3 územia v širokej škále lesných spoločenstiev, od zamokrených slatinných jelšín (obr. č. 2) až po suché borovicové dúbravy. V priestore VVP Záhorie je evidovaná prítomnosť 19 biotopov európskeho významu a 6 biotopov národného významu. Práve z tohto dôvodu bolo v priestore VVP Záhorie v priebehu rokov 2004 až 2017 vyhlásených 13 území európskeho významu, ktoré sú v územnej kompetencii Správy Chránenej krajinnej oblasti Záhorie. Medzi špecifické a vzácne biotopy európskeho významu, vyskytujúce sa vo VVP Záhorie patria aj: 1. Vnútrozemské panónské pieskové duny (2340) – pionierske riedko zapojené a druhovo veľmi chudobné spoločenstvá rastlín na nespevnených pieskových dunách. V jarnom období prevládajú niektoré efemérne terofyty, počas suchého leta dominujú trávy a pomerne bohato vytvorené poschodie lišajníkov a machorastov. Pieskové duny vo VVP Záhorie sú tvorené bázickejším pieskom a vegetácia na nich má ešte panónskejší ráz. Druhové zloženie: kyjanka sivá (Corynephorus canescens), kolenec päťtyčinkový (Spergula pentandra), kolenec jarný (Spergula morisonii), dúška materina (Thymus serpyllum) či kavyľ piesočný (Stipa borysthenica), kostrava dominova (Festuca dominii), klinček neskorý (Dianthus serotinus), veronika Dillenova (Veronica dillenii) či slamiha piesočná (Helichrysum arenarium). 2. Suché vresoviská v nížinách a pahorkatinách (4030) – rozvoľnené až uzavreté porasty vresu na kyslých, piesočnatých až kamenistých pôdach s veľmi malým obsahom humusu. Zväčša ide o sekundárne porasty po odlesnení borovicových a dubových kyslomilných porastov. Druhové zloženie: vres obyčajný (Calluna vulgaris), zanovätník černejúci (Lembotropis Obr. č. 2: Pohľad na slatinnú jelšinu v území európskeho významu Močiarka, foto: M. Mráz

RkJQdWJsaXNoZXIy MjkyNzgx