Dohovor o biologickej diverzite

Svetový deň cestovného ruchu a chránené územia

Biologická diverzita (biodiverzita) sa chápe ako rozmanitosť a bohatstvo živých foriem mikroorganizmov, rastlín a živočíchov na úrovni genetickej a druhovej a rozmanitosť ich prirodzených alebo umelých stanovíšť. Predstavuje živú prírodu, ktorá obklopuje a dopĺňa ľudskú spoločnosť a súčasne bohatosť a pestrosť prírodných zdrojov využívaných na jej rozvoj. Biologické zdroje, ktoré ľudská spoločnosť využíva sú jej neoddeliteľnou súčasťou a na ich ochranu vstúpil 29. decembra 1993 do platnosti Dohovor o biologickej diverzite, PDF v slovenskom jazyku.

Dohovor má tri hlavné ciele:

  1. 1. Ochrana biologickej diverzity v celej jej šírke.
    2. Trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov.
    3. Spravodlivé a rovnocenné využívanie prínosov vyplývajúcich z používania genetických zdrojov.

Hlavným rámcovým dokumentom dohovoru je Strategický plán pre biodiverzitu, ktorý je na národnej úrovni spracovaný do národných stratégií a akčných plánov. Súčasťou dohovoru o biodiverzite je Kartagénsky protokol o biologickej bezpečnosti v súvislosti s používaním geneticky modifikovaných organizmov a Nagojský protokol o prístupe ku genetickým zdrojom a spravodlivom a rovnocennom spoločnom využívaní prínosov vyplývajúcich z ich používania.

V súčasnosti je v platnosti Strategický plán pre biodiverzitu na obdobie 2011 - 2020, ktorého víziou je „žiť v súlade s prírodou“ a hlavným cieľom je aby „do roku 2050 bola biodiverzita cenená, chránená, obnovovaná a rozumne užívaná, zachovávajúc ekosystémové služby, udržiavajúc zdravú planétu a zabezpečujúc osoh pre všetkých ľudí“. Strategický plán obsahuje 20 Cieľov z Aichi, ktoré zahŕňajú rôzne témy (od vzdelávania a účasti širokej verejnosti, cez ochranu prírody vrátane prírodných procesov, po udržateľné hospodárenie so živými prírodnými zdrojmi a klimatickú zmenu), a ktorých naplnenie zabezpečí rozumné využívanie prírodných zdrojov vo všetkých sférach života.

Na Európskej úrovni je prijatá Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020, ktorá navrhuje rámec cieľov a opatrení v piatich kľúčových oblastiach: ochrana a obnova prírody; zachovanie a posilnenie ekosystémov a služieb; zaistenie udržateľnosti poľnohospodárstva, lesného a rybného hospodárstva; boj proti inváznym nepôvodným druhom; reakcia na celosvetovú krízu v oblasti biodiverzity. V roku 2015 boli prijaté závery z hodnotenia napĺňania cieľov stratégie ukazujúc pokrok v mnohých oblastiach, no napriek tomu zdôrazňujúc potrebu značného zvýšenia úsilia pre naplnenie týchto cieľov.

Implementácia Dohovoru o biologickej diverzite v Slovenskej republike
Na implementáciu Dohovoru o biologickej diverzite na Slovensku boli prijaté nasledovné dokumenty:

Národná stratégia ochrany biodiverzity na Slovensku (pdf, 577 kB) (1997),

Aktualizovaná národná stratégia ochrany_biodiverzity do roku 2020.pdf (2014) dopĺňa a aktualizuje Národnú stratégiu ochrany biodiverzity na Slovensku s cieľom vytvoriť politický rámec pre zastavenie trendu straty biodiverzity a urýchliť prechod SR ako členskej krajiny EÚ na „zelenú“ ekonomiku, ktorá dokáže účinnejšie využívať prírodné zdroje v zmysle stratégie Európa 2020 a reflektuje všetky koncepcie, stratégie, plány a programy schválené a platné v SR, ktoré majú akýkoľvek vzťah k ochrane a využívaniu biodiverzity.

Jej hlavný cieľ vyplýva zo záväzku, ktorý si stanovila EÚ, a to „zastaviť stratu biodiverzity a degradáciu ekosystémov a ich služieb v SR do roku 2020, zabezpečiť obnovu biodiverzity a ekosystémov vo vhodnom rozsahu a zvýšiť náš príspevok k zamedzeniu straty biodiverzity v celosvetovom meradle“. Víziou, ktorú si SR v tomto dokumente stanovila je, že „Prírodný kapitál SR - biodiverzita, ekosystémové služby a tovary sú do roku 2050 dostatočne chránené, pravidelne hodnotené, rozumne využívané a tam, kde je to vhodné, aj obnovené kvôli svojím vnútorným hodnotám a pre ich nezanedbateľný príspevok k blahobytu a ekonomickej prosperite SR. Prijaté opatrenia a politiky na národnej úrovni predchádzajú nepriaznivým zmenám, ktoré by strata prírodného kapitálu spôsobila“.

Stratégia pozostáva z 9 cieľov:

  • Cieľ A.1: Zastaviť zhoršovanie stavu všetkých druhov a biotopov, najmä tých, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy EÚ a dosiahnuť výrazné a merateľné zlepšenie ich stavu
  • Cieľ A.2: Zabezpečiť informovanosť laickej a odbornej verejnosti o význame biodiverzity a krokoch na jej ochranu a trvalo udržateľné využívanie
  • Cieľ B.3: Do roku 2020 zaistiť zachovanie a posilnenie ekosystémov a ich služieb, a to prostredníctvom zriadenia zelenej infraštruktúry a obnovy najmenej 15% zdegradovaných ekosystémov
  • Cieľ C.4: Do roku 2020 realizovať opatrenia Spoločnej poľnohospodárskej politiky priaznivé pre biodiverzitu na všetkých poľnohospodársky využívaných plochách tak, aby sa merateľne zlepšil stav ochrany druhov a biotopov
  • Cieľ C.5: Zabezpečiť v rámci realizácie programov starostlivosti o lesy merateľné zlepšenie stavu ochrany druhov a biotopov, ktoré sú závislé od vhodného lesného prostredia alebo na ktoré má lesné hospodárstvo zásadný vplyv a zabezpečiť merateľné zlepšenie v oblasti poskytovania ekosystémových služieb v súlade s udržateľným obhospodarovaním lesov v porovnaní s referenčným scenárom EÚ (2010)
  • Cieľ C.6: Zabezpečiť priaznivý stav ochrany vodných a na vodu viazaných biotopov a druhov v súlade s cieľom dosiahnuť dobrý environmentálny stav vodných ekosystémov do roku 2020, pričom v oblasti rozvoja a regulácie akvakultúry je potrebné zabezpečiť takú formu využívania vôd, ktorá nebude mať nepriaznivý vplyv na vodné druhy, biotopy a ekosystémy
  • Cieľ D.7: Zabezpečiť, aby sa zmiernil negatívny vplyv inváznych druhov na biodiverzitu a ekosystémy na Slovensku do roku 2020
  • Cieľ E.8: Znižovať intenzitu pôsobenia negatívnych faktorov na biodiverzitu, dobudovať pre tento účel účinný právny rámec a nástroje na kontrolu jeho dodržiavania a zabezpečiť spravodlivé a rovnocenné spoločné využívanie prínosov vyplývajúcich z používania genetických zdrojov
  • Cieľ F.9: Zaangažovať široké spektrum zainteresovaných strán a oživiť alebo nadviazať partnerstvá pre podporu implementácie národnej stratégie, podporiť výchovu, vzdelávanie, výskum a participáciu

Tieto ciele sú bližšie rozpracované v dokumente Akčný plán pre implementáciu opatrení vyplývajúcich z Aktualizovanej národnej stratégie ochrany biodiverzity do roku 2020 (pdf, 735 kB) (2014). Obsahuje spolu 167 úloh, ktoré prispievajú k plneniu 6 oblastí, 9 cieľov, resp. 33 opatrení uvedenej národnej stratégie. Bol zostavený z podkladov, ktoré navrhli dotknuté rezorty a inštitúcie. Z predložených návrhov úloh boli vybrané len tie, ktoré sú späté s ochranou biodiverzity. Jednotlivé úlohy akčného plánu (v členení podľa cieľov a opatrení) sú spracované v tabuľke, ktorá obsahuje názov úlohy, gestora a spolugestora, očakávané výdavky a zdroje a mieru ich finančného zabezpečenia, stručný opis úlohy a predpokladaný termín jej ukončenia. Úlohy reflektujú koncepcie, stratégie, plány a programy všetkých zainteresovaných rezortov a budú sa nimi plniť medzinárodné záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce najmä z Dohovoru OSN o biologickej diverzite ako i zo záväzkov, ktoré prijala Európska únia ako odpoveď na globálne ciele, opatrenia a záväzky plnenia Dohovoru OSN o biologickej diverzite.

Štátna ochrana prírody SR spolupracuje pri príprave národných správ o implementácii Dohovoru o biodiverzite na Slovensku. Doposiaľ odovzdané správy sú:

Prvá národná správa (pdf, 6224 kB) (1998)

Druhá národná správa (pdf, 196 kB) (2001)

Tretia národná správa (pdf, 637 kB) (2005)

Štvrtá národná správa (pdf, 570 kB) (2009)

Piata národná správa (pdf, 2365 kB) (2014)

 

22. máj je Medzinárodným dňom biologickej diverzity

Pod záštitou tohto dohovoru bol v decembri 2000 Organizáciou spojených národov vyhlásený Medzinárodný deň biologickej diverzity, ktorého cieľom je zvýšiť úroveň pochopenia a zároveň aj povedomia širokej verejnosti o biodiverzite ako takej. Tento dátum je dňom prijatia textu Dohovoru o biologickej diverzite (22. máj 1992). Každý rok je tento deň venovaný inej téme. Štátna ochrana prírody SR v tento deň organizuje podujatia pre verejnosť a najmä školy s cieľom zvýšiť povedomie o biologickej diverzite a jej význame pre život človeka.

Dekáda OSN 2011-2020 pre biodiverzitu

Na podporu implementácie prijatého Strategického plánu 2011-2020 a Cieľov z Aichi v roku 2010 vyhlásilo valné zhromaždenie OSN dekádu 2011-2020 za Dekádu OSN pre biodiverzitu. Generálny tajomník vedie koordináciu aktivít Dekády za organizáciu OSN s podporou sekretariátu Dohovoru o biologickej diverzite, sekretariátov iných dohovorov súvisiacich s biodiverzitou  a relevantných fondov, programov a agentúr. Cieľom Dekády je okrem podpory implementácie Strategického plánu pre biodiverzitu aj podpora vízie tohto plánu -  života v súlade s prírodou. Vlády členských krajín majú za úlohu vypracovať stratégie a akčné plány ochrany biodiverzity, zapracovať ich do širšieho rámca ochrany životného prostredia na národnej úrovni a nastaviť pravidlá, ktoré budú určovať podmienky využívania prírodných zdrojov. Poľnohospodárstvo  a iné výrobné sektory musia minimalizovať vplyv ich činností na životné prostredie a zaviesť manažment v súlade s trvalo udržateľným využívaním prírodných zdrojov. Podnikatelia majú podporovať aktivity vedúce k ochrane a zachovaniu prírodných zdrojov a nakoniec aj samotný občan svojim rozhodnutím žiť nekonzumne dokáže prispieť k zachovaniu biodiverzity na zemi.

Program práce pre chránené územia (Programme of Work for Protected Areas, POWPA)

Dohovor o biologickej diverzite pôsobí v rôznych tematických oblastiach v rámci takzvaných programov. Pre chránené územia je najdôležitejším právnym nástrojom na medzinárodnej úrovni a podporuje ich prostredníctvom implementácie Programu práce pre chránené územia, ktorý poskytuje celosvetovo uznávaný rámec pre vytvorenie funkčného systému chránených území po celom svete.


December

Počuli ste, že...

Kam na výlet

Obsah sekcie sa momentálne pripravuje...
Viac...