Už vyše štyridsaťpäť rokov si každoročne vďaka iniciatíve Organizácie Spojených národov (OSN) 5. júna pripomíname Svetový deň životného prostredia - World Environment Day. Tento deň je spomienkou na prvú konferenciu OSN o životnom prostredí, ktorá sa konala v dňoch 5. až 16. júna 1972 v Štokholme a jej nosná myšlienka bolo „Je len jedna Zem“. Konferencia viedla k založeniu Programu OSN pre životné prostredie – UNEP (United Nations Environment Programme). Zmyslom je upriamenie pozornosti svetovej verejnosti na potrebu riešiť problémy životného prostredia v záujme zachovania existencie ľudstva. Problémy životného prostredia nadobúdajú globálny charakter presahujúci hranice štátov a kontinentov, a preto aj ich riešenie si vyžaduje spoluprácu na medzinárodnej úrovni.
Hostiteľskou krajinou je Kolumbia
Svetový deň životného prostredia je zvyčajne príležitosťou zasadiť strom, usporiadať čistenie s priateľmi alebo sa zaviazať k environmentálnym opatreniam. Väčšina populácie na celom svete však zostáva doma, aby bojovala proti pandémii koronavírus. Fyzicky môžeme byť oddelení, ale stále môžeme pozdvihovať hlasy pre prírodu a vyvíjať tlak na ochranu biodiverzity. Tento rok je hostiteľskou krajinou Svetového dňa životného prostredia Kolumbia, kde sa konajú rôzne podujatia ako napríklad online konferencie s rečníkmi a odborníkmi, virtuálne prehliadky, premietanie filmov, hudobné stretnutia a iné akcie, v ktorých sa angažujú aj veľvyslanci dobrej vôle a mladí ľudia z Young Champions of the Earth. V posledných týždňoch stránku Svetového dňa životného prostredia navštívilo vyše 100 000 ľudí z 193 krajín.
Aktuálna téma Svetového dňa životného prostredia vyzýva konať pre prírodu
Tohtoročná kampaň Svetového dňa životného prostredia UNEP sa nesie v duchu hesla „Čas pre prírodu“ a má vzdelávať verejnosť o dôležitých hodnotách, ktoré nám poskytuje príroda a zdôrazňovať potrebu na jej ochranu. Potraviny, ktoré jeme - vzduch, ktorý dýchame - vodu, ktorú pijeme a klíma, vďaka ktorej je naša planéta obývateľná, pochádzajú z prírody. Dnes žijeme vo výnimočných časoch, v ktorých nám príroda posiela správu: Aby sme sa mohli starať o seba, musíme sa najskôr postarať o prírodu. Príroda je v kríze. Vyhynutie jedného milióna rastlín a živočíchov je väčšinou dôsledkom ľudskej činnosti. Je čas sa zobudiť. Pozdvihnúť naše hlasy. Je čas znova vytvoriť svet lepší pre ľudí a planétu. V tento Svetový deň životného prostredia je čas konať pre prírodu. To je aj heslom tohto svetového dňa – Čas pre prírodu. Organizátori Svetového dňa životného prostredia UNEP žiadajú občanov, vlády, organizácie a firmy, aby pozdvihli svoje hlasy a podelili sa o to, prečo je dôležité nájsť si čas pre prírodu a podelili sa o to na svojich sociálnych sieťach. Zapojte sa aj vy a zdieľajte na facebooku či instagrame fotky miesta prírody, ktoré máte radi alebo fotky rastlín a živočíchov, ktoré je podľa vás obzvlášť potrebné chrániť. Nezabudnite použiť vo svojom poste hashtagy #ForNature a #WorldEnvironmentDay.
Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj sa týka každého
Agenda 2030 bola prijatá členskými štátmi Organizácie Spojených národov v roku 2015 v sídle OSN v New Yorku. Skladá sa zo 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja a rieši globálne výzvy týkajúce sa chudoby, nerovnosti, zmeny klímy, zhoršovania životného prostredia, mieru a spravodlivosti. Tieto ciele sú vzájomne prepojené a vzájomne závislé, pokrok pri dosahovaní jedného zvyšuje pokrok smerom k iným a biodiverzita je pre všetkých rozhodujúca. Agenda 2030 sa týka každého. Ciele udržateľného rozvoja, ktoré agenda stanovuje, sa týkajú všetkých krajín sveta bez ohľadu na ich stupeň ekonomického a sociálneho rozvoja – sú relevantné pre Somálsko a USA rovnako ako pre Slovensko. Na Slovensku za implementáciu Agendy 2030 zodpovedá Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu a Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. V júni 2018 bolo schválené vládou SR šesť národných priorít Slovenska do roku 2030, ktoré sú: vzdelanie pre dôstojný život; smerovanie k znalostnej a environmentálne udržateľnej ekonomike pri demografických zmenách a meniacom sa globálnom prostredí; znižovanie chudoby a sociálna inklúzia; udržateľné sídla, regióny a krajina v kontexte zmeny klímy; právny štát, demokracia a bezpečnosť a dobré zdravie.
Biodiverzita je rozhodujúca pre ľudský rozvoj a prosperitu
Biodiverzita podporuje hospodársku prosperitu. Viac ako polovica globálneho hrubého domáceho produktu, čo zodpovedá zhruba 44 biliónom dolárov, je do značnej miery závislá od prírody. Viac ako 70 % ľudí, ktorí žijú v chudobe existenčne závisia od prírodných zdrojov, aby si zarobili na živobytie, či už prostredníctvom poľnohospodárstva, rybolovu, lesníctva alebo iných prírodných aktivít. Príroda je nevyhnutným zdrojom mnohých liekov používaných v modernej medicíne. Rastliny, živočíchy a mikróby umožňujú lekárskym výskumníkom porozumieť fyziológii človeka a liečiť choroby. Štyri miliardy ľudí sa spoliehajú predovšetkým na prírodné lieky a približne 70 percent liekov proti rakovine sú buď prírodné, alebo syntetické, inšpirované prírodou.
Rôznorodosť pomáha proti prírodným katastrofám aj chorobám
Ekosystémy regulujú klímu Zeme zachytávaním a ukladaním skleníkových plynov. V skutočnosti môžu zdravé ekosystémy poskytnúť 37 percent zmierňovania potrebného na obmedzenie nárastu globálnej teploty. Naopak, keď poškodzujeme ekosystémy od rašelinísk po mangrovové lesy až po tropické dažďové pralesy namiesto toho, že ukladajú uhlík, tak ho našim pričinením uvoľňujú. Biodiverzita prírodných prostredí môže pomôcť zmierniť dopad prírodných katastrof, ako sú povodne, búrky, tsunami, lavíny, zosuvy pôdy a sucha. Môže tiež chrániť pred šírením choroby, keď je vysoká pôvodná biodiverzita, tak miera infikovania aj takými chorobami ako je COVID-19, je nižšia.
Človek prispieva k úbytku biodiverzity
Vplyv ľudskej činnosti na životné prostredie je markantné ako napríklad zmena využívania a nadmerné využívanie pôdy, produkcia skleníkových plynov a následná zmena klímy, znečistenie životného prostredia a šírenie nepôvodných druhov. Každý rok sa odlesní 13 miliónov hektárov lesnej plochy a dezertifikácia (proces rozširovania púšte vplyvom ľudskej činnosti) sa vyskytuje na 3,6 miliardách hektároch pôdy. Osem percent všetkých známych druhov živočíchov je vyhynutých a 22 percent je ohrozených vyhynutím. Medzitým znečistenie zhoršilo pobrežné vody a veľa druhov rýb sa nestíha populačne obnovovať. Ľudské činnosti tiež prispeli k podmienkam, pri ktorých sa vírusy ľahšie prenášajú medzi živočíchmi a ľuďmi, čo vedie k infekčným chorobám, ako je aj COVID-19. Podľa správy uverejnenej minulý rok predstavuje nezvratný pokles v prírodnom prostredí hlavnú hrozbu pre posledné dve desaťročia pokroku smerom k dosiahnutiu cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Ak chceme dosiahnuť oveľa optimistickejšiu budúcnosť, tak to môžeme iba so zásadnejšími zmenami rozvojových politík, stimulov a opatrení.
Kvízujte pri príležitosti Svetového dňa životného prostredia
Štátna ochrana prírody SR pri príležitosti Svetového dňa životného prostredia pripravila pre verejnosť súťažný kvíz inšpirovaný iniciatívou Organizácie Spojených národov (OSN), tohtoročnou svetovou kampaňou Programu Spojených národov pre životné prostredie (UNEP) s názvom a v duchu hesla Čas pre prírodu/Time for Nature.
Hlavným cieľom vedomostného kvízu je upriamiť pozornosť verejnosti na kampaň Programu Spojených národov pre životné prostredie Svetového dňa životného prostredia (UNEP), poukázať na dôležitosť ochrany prírody a krajiny v globálnom meradle, ale aj na lokálnej úrovni v rámci Slovenska. Priblížiť verejnosti biodiverzitu Slovenska, význam jej ochrany na úrovni jednotlivých zložiek, až celých ekosystémov. Viac informácií ako i pravididlá k súťaži nájdete v sekcii Výchova a vzdelávanie.
Začať kvízovať môžete po kliknutí na obrázok, ktorý vás presmeruje na kvíz:
Spracovala: Miriam Balciarová, Ing., ŠOP SR, odbor environmentálnej výchovy, vzdelávania a osvety, oddelenie Školy ochrany prírody Varín
Zdroje:
