„Vyzbrojme sa pokorou a rešpektujme les taký aký je“ – úvaha k Medzinárodnému dňu lesa

„Vyzbrojme sa pokorou a rešpektujme les taký aký je“ – úvaha k Medzinárodnému dňu lesa

Čo si predstavíte po pojmom les? Pokoj, spev vtákov, šum lístia, príjemný chládok, stromy, drevo, huby, zvieratá, kyslík, vodu... To všetko, a možno aj omnoho viac sa bežnému človeku vybaví v mysli pod týmto slovom. Je to bežný pohľad človeka – prijímateľa všetkých „úžitkov“, ktoré mu les poskytuje. Moderne to nazývame „ekosystémovými službami“. Odborník by to spektrum ekosystémových služieb určite rozšíril o ďalšie. A ak sa na to pozeráme z pohľadu ochrany prírody, určite nemožno nespomenúť slovo „biodiverzita“.

Nehovorme o úžitkoch, ale o význame pre planétu

Význam lesa pre človeka je nesmierny. Jednak sú to jeho hmotné úžitky, akým je drevo, voda, kyslík, ovplyvňovanie klímy či lesná zver. Veľmi významné sú však aj jeho nehmotné úžitky, či už ide o rekreáciu alebo mnohé ďalšie prínosy, ktoré si často ani neuvedomujeme a o mnohých z nich určite ani netušíme. Historická skúsenosť z mnohých oblastí sveta, kde po stáročiach či tisícročiach pôsobenia civilizácie zmizla väčšina lesov, nám ukazuje, že les je pre plnohodnotné fungovanie krajiny nesmierne dôležitý a rozsiahle odlesnenie či nahradenie pôvodných lesov umelými spoločenstvami má mnohé negatívne dopady nie len na biodiverzitu, ale aj na fungovanie ľudskej spoločnosti. Dvadsiaty prvý marcový deň je venovaný Medzinárodnému dňu lesa. Skúsme preto na chvíľu zabudnúť na to, aké úžitky má z lesa človek a pozrime sa na to, čo to vlastne les je a čo znamená pre planétu a vôbec pre život na Zemi.

Čo považujeme za les?

Hoci je heslo „les nie sú iba stromy“ relatívne známe, väčšina ľudí si pod lesom predstaví práve tie stromy a k tomu ešte pripustia, že do lesa patria mnohé živočíchy a rastliny. Ak by sme les definovali iba tými stromami, nepostačí to. Stromy predsa rastú aj v ovocnom sade, parku alebo na plantáži. Po stáročiach hospodárskeho využívania lesov človekom, vo veľkej časti lesov Európy, je ťažké nájsť rozdiel medzi tou plantážou a lesom, resp. tým čo považujeme za les. Žiaľ, takýchto príkladov sa nájde dosť aj u nás na Slovensku.

Aj stromy majú rodinné väzby

Skutočný les, to je predovšetkým nesmierne zložitý systém alebo lepšie povedané ekosystém. Ide o najzložitejšie suchozemské spoločenstvo, pozostávajúce z veľmi širokého spektra rôznych skupín organizmov, živočíchov, rastlín, húb či baktérií. Medzi nimi existuje množstvo vzájomných vzťahov, prepojení a závislostí. Aj napriek našej pyšnej predstave o dlhodobej lesníckej tradícií a poznatkoch lesa, väčšinu z nich ani nepoznáme a o časti iba tušíme. To, čo o lese ako ekosystéme doteraz vieme, je iba špička ľadovca, nepatrný zlomok celku. Áno, určujúcim znakom lesa je prítomnosť stromov. Väčšina ľudí ani netuší že tieto stromy sa nie len vzájomne ovplyvňujú, ale veda postupne odhaľuje, že medzi sebou i komunikujú, tvoria vzťahy, spoločenstvá, dokonca medzi nimi funguje niečo čo môžeme nazvať rodinnými väzbami. Stromy si dokážu vzájomne pomáhať, ale aj vzájomne súperiť. V lese existuje niečo ako obrovská prepojená komunikačná sieť, niektorými odborníkmi nazývaná „wood wide web“.

Bez húb a hmyzu by les neexistoval

V tomto celom systéme hrajú napríklad veľmi dôležitú úlohu huby, ktoré zabezpečujú väčšinu tohto lesného prepojenia. So stromami sú vzájomne existenčne prepojené, sú základom pre kolobeh látok v celom systéme a ich dôležitosť v lese je porovnateľná s významom samotných stromov. Do toho sa pripája celá armáda väčších a menších organizmov, ktoré sa za milióny rokov vzájomného spolužitia so stromami a lesom, stali pevnou súčasťou tohto ekosystému. Patrí sem pravdaže aj hmyz, vrátane toho hmyzu, ktorý človek považuje za „nebezpečných škodcov lesa“.

Dokáže zadržať dažde a byť zásobárňou uhlíka

Veľká časť z toho, čo sme popísali, sa deje v pôde – v priestore, ktorý bežný návštevník lesa prakticky nevníma. Les dokáže po tisícročiach svojej existencie, kúsok po kúsku vytvoriť a nahromadiť veľké množstvo cennej pôdy, ktorá je sama o sebe zložitým systémom a prostredím pre veľké množstvo organizmov. Je tiež úžasným rezervoárom vody – špongiou, ktorá v nenarušených lesoch dokáže zadržať prívalové dažde a postupne túto vodu uvoľňovať aj v obdobiach sucha. Je tiež obrovskou zásobárňou uhlíka, ktorý stromy a iné rastliny prevzali z atmosféry a „uväznili“ vo svojich telách a po ich odumretí ich huby a mikroorganizmy postupne zapracovali do pôdy.

Nevnímajme hmyz či vietor ako smrť pre les

Les si však určite nemôžeme predstavovať ako niečo stabilné. Niečo, čo sa kedysi vyvinulo do nejakej podoby a už to tak má pretrvať naveky. Naopak, aj prirodzené a človekom nenarušené lesy neustále podliehajú zmenám, ktoré sú niekedy dosť dynamické. Výskum pralesov, aj tých európskych, dokázal, že aj tieto v určitých cykloch podliehali väčším či menším narušeniam – tomu, čo človek nazýva kalamitami. Hmyz či vietor, aj v prirodzených a nenarušených lesoch, nepôsobia iba na jednotlivé stromy alebo skupinky stromov, ako si to ľudia niekedy predstavujú. Vplývajú aj na väčšie plochy, kde môžu zahubiť väčšinu dospelých stromov. Tieto vplyvy však v žiadnom prípade neznamenajú „smrť lesa“. Naopak, sú príležitosťou pre jeho obnovu, posilnenie, zdokonalenie. Práve cez takéto udalosti sa lesný ekosystém vyvíja do čoraz zložitejšej, komplexnejšej a odolnejšej podoby.

Aj ten najcitlivejší zásah ovplyvňuje vývoj lesa

Je známe, že čím menej človek do lesa zasahoval a zasahuje, tým kompletnejší tento ekosystém zostáva. Je potrebné si uvedomiť, že každý, aj ten najcitlivejší zásah, viac či menej ovplyvňuje vývoj lesa a mení tento zložitý ekosystém na jednoduchší – chudobnejší. To, aká veľká bude táto zmena a ako dlho bude trvať návrat do pôvodnej podoby, závisí od spôsobu a citlivosti takého to zásahu. Návrat do pôvodnej podoby je určite možný. Veď aj súčasné stredoeurópske lesy sa vyvinuli po poslednom ústupe ľadovcov prakticky na holej skale. Vývoj lesov v Európe, Slovensko nevynímajúc, je úzko spätý s vývojom ľudskej civilizácie.

Pôvodné lesy boli nahradené „výhodnejšími“

Lesy v našom regióne sú už od prvopočiatkov ľudského osídlenia a rozvoja poľnohospodárstva postupne viac a viac využívané a ovplyvňované človekom. Tento vplyv vyvrcholil v čase najväčšieho rozmachu baníctva, ktoré si vyžadovalo obrovské množstvo dreva. V kombinácii s tzv. valašskou kolonizáciou a rozvojom pasenia v horských oblastiach spôsobilo obrovské odlesnenie. Našťastie si človek uvedomil niektoré riziká spojené s týmito činnosťami a začal vyvíjať aktivity pre opätovný návrat lesa do mnohých oblastí, z ktorých ho úplne odstránil. V mnohých prípadoch však pestovanie takéhoto nového lesa pripomínalo (a ešte aj v súčasnosti nezriedka pripomína) plantáž. Pôvodné listnaté alebo zmiešané pralesy boli na mnohých miestach nahradené umelými porastmi ekonomicky výhodných ihličnanov. A hoci má Slovensko v porovnaní so západnou Európou šťastie v tom, že máme stále relatívne vysoký podiel listnatých lesov, aj tieto sú často obhospodarované spôsobom, ktorý vytvára prakticky umelý ekosystém. Ten je veľmi vzdialený tomu skutočnému lesu, ktorý sme popísali vyššie.

Človekom neovplyvnených pralesov máme málo

Lesnícka tradícia a pestovanie lesa je u nás naozaj bohatá a trvá už niekoľko storočí. Vďaka nej sa podarilo vrátiť les do mnohých oblastí, kde bol predtým úplne vyťažený. Sú to však zväčša lesy intenzívne ovplyvňované človekom s veľmi narušenými a ochudobnenými vzťahmi, narušenou pôdou, ochudobnenou biodiverzitou. Vďaka našim predkom aj za to. Človekom neovplyvnené pralesy sa však u náš už prakticky nevyskytujú a z lesov, ktoré sú ovplyvnené iba minimálne a podobajú sa na pôvodné pralesy, zostalo už iba pár fragmentov. Množstvu druhov živočíchov, rastlín a húb, ktoré sú existenčne závislé na prastarých stromoch, rozkladajúcom sa dreve, neporušenej vrstve pôdy, nenarušených vzťahoch a prepojeniach, hrozí zánik.

Les nemôžeme mať vždy pod kontrolou

Počas tohto dlhého obdobia sa z povedomia ľudí vytratilo chápanie lesa v jeho pôvodnej podobe. Ideálnym lesom sa v mysliach väčšiny ľudí stal porast stromov, ktorý je stále zelený, zdravý, nevyskytujú sa v ňom väčšie narušenia (kalamity). Každý napadnutý strom je včas odstránený, škodlivý hmyz je stlmený na minimum, v lese sa takmer nevyskytujú odumreté stromy a prakticky všetko v ňom má človek pod kontrolou. Ako veľmi je toto vzdialené skutočnému lesu a jeho skutočnému životu!

Využívajme lesy citlivo a s rešpektom

Áno, je potrebné vrátiť sa na začiatok a pozrieť sa aj na záujmy človeka. Sme súčasťou tejto krajiny a záujmy človeka nemôžeme prehliadať. Les je dôležitým zdrojom obnoviteľnej suroviny – dreva. Bolo by nesprávne pokrytecky prestať využívať naše lesy a dovážať drevo z iných oblastí sveta. Pri súčasnom poznaní však dokážeme využívať lesy a získavať z nich drevo dostatočne citlivo a s dostatočným rešpektom k ich zákonitostiam tak, aby sme tento systém narúšali v minimálnej miere. Ísť touto cestou a stále ju zdokonaľovať však nie je jednoduché. Vyžaduje si to osobný záujem, nasadenie, opustenie po celé generácie nalinkovanej a jednoduchšej cesty. Zatiaľ sa týmto smerom vydala iba malá časť obhospodarovateľov lesa. Sú to však priekopníci, ktorí ukazujú, že táto cesta je možná a preto si zaslúžia uznanie a podporu.

Prírode musíte dať väčší priestor na život

Popri tom všetkom však máme ešte ďalšiu dôležitú zodpovednosť. Je to zodpovednosť jednak voči budúcim generáciám a jednak voči našej planéte a životu na nej. Zodpovednosť za to, že dary, ktoré nám boli zverené do rúk, prežijú aj do budúcnosti. Preto ak nemáme byť hrobármi takého daru, akým je les vo svojej pôvodnej a najdokonalejšej podobe, musíme byť ochotní zachovať dostatok miest, kde mu umožníme vyvíjať sa úplne prirodzene - nerušene. Tých pár posledných fragmentov viac-menej prirodzených lesov a pralesov, ktorým sme boli doteraz ochotní udeliť toto „privilégium“ a najprísnejší status ochrany, však už nestačí. Toto bola „povinná jazda“ ochrany prírody v jej začiatkoch - v minulom storočí. A ani v súčasnosti ešte mnohé z týchto posledných pralesových zvyškov na Slovensku nemajú ochranu istú. Ich nízke zastúpenie a zväčša iba malá výmera jednotlivých území však nedokážu zabezpečiť bezpečné prežívanie celého spektra života viazaného na pralesy. Ak chceme naše prírodné dedičstvo chrániť naozaj zodpovedne, je potrebné, aby sme prírode dali priestor na omnoho väčšej výmere.

Vyzbrojme sa pokorou a rešpektujme les taký aký je

Les, hoci aj v súčasnosti zmenený a neprirodzený, má stále moc postupne sa premeniť na plnohodnotný „prales“. Prirodzené procesy, desaťročia aj stáročia potláčané, sa dokážu znovu postupne obnoviť. Stačí, ak im dáme priestor, vyzbrojíme sa pokorou a trpezlivosťou a budeme prírodu a les rešpektovať také, aké sú v skutočnosti a nebudeme ich neustále prispôsobovať našim idealistickým a deformovaným predstavám o ideálnom lese. Množstvu foriem života, s ktorými zdieľame našu planétu, tým umožníme plnohodnotne prežiť a sebe dáme možnosť učiť sa od niečoho, čo tu už milióny rokov dokázalo prekvitať k dokonalosti. Áno, toto sa nazýva „bezzásahah“. Ten bezzásah, ktorý je často prezentovaný ako hrozba, ako nebezpečenstvo pre lesy, ktoré sú obhospodarované so stáročnou tradíciou. Môže však byť príroda a jej vlastné zákony hrozbou sama pre seba? Čo je stáročná tradícia a poznanie v porovnaní s miliónmi rokov úspešného vývoja lesa? Čo z toho máme považovať za „experiment“ a čo z toho za overenú prax?

Bezzásahové územie nie je hrozba, ale šanca

Naopak, ponechanie časti lesa bez zásahu nie je hrozbou, je šancou pre obnovu niečoho vzácneho, niečoho dokonalého čo presahuje všetko poznanie a chápanie človeka. Sme súčasťou vyspelého sveta, súčasťou európskej civilizácie, vzdelaný a kultúrny národ. Akú časť svojho územia sme ochotní ponechať prírode s tým, že ju budeme s pokorou pozorovať, rešpektovať a učiť sa od nej? Promile? Percento? Päť percent či desať? Zatiaľ to nie sú ani dve percentá a aj pri tých sa často búrime, chceme zasahovať a ovplyvňovať, keď sa to vyvíja inak, ako by sme si predstavovali. Ak niekto volá po zvýšení výmery bezzásahových území, vyvoláva to protesty. Nezaslúži si LES viac?

 Autor: Ing. Peter Baláž, PhD., Námestník generálneho riaditeľa pre ochranu prírody

Všetky správy

Marec

Počuli ste, že...