Čo sa deje 15 rokov po ničivej víchrici v Tatrách

Čo sa deje 15 rokov po ničivej víchrici v Tatrách

Lesy Tatranského národného parku po pätnástich rokoch od veternej kalamity už nepripomínajú mesačnú krajinu ani púšť. Pri príležitosti najsmutnejšieho výročia ničivej víchrice to skonštatoval riaditeľ Správy Tatranského národného parku Pavol Majko.

Vysoké Tatry postihla pred pätnástimi rokmi víchrica Alžbeta, ktorá sa do Tatier vrátila po sto rokoch. V slovenských veľhorách zasiahla plochu približne 12 600 hektárov lesa a vyžiadala si dva ľudské životy - jeden vo Vysokých a jeden v Nízkych Tatrách. Desivý vietor váľal stromy a ničil všetko, čo mu prišlo do cesty. Pri hornej hranici lesa dosahoval rýchlosť 230 km/h! Zničil 2,3 milióna kubíkov drevnej hmoty. Škody boli vyčíslené v prepočte na stovky miliónov eur.

„Kým v nižších stupňoch ochrany bola kalamita spracovaná a územie zalesnené, v tom najprísnejšom stupni ochrany ostala bez zásahu, prácu za lesníkov tam vykonala matka príroda a dnes sa tam nachádza zelený mladý les,“ tvrdí riaditeľ Správy Tatranského národného parku (TANAP) Pavol Majko s presvedčením, že voči podobne silným vetrom bude odolnejší práve ten prírodný les než ten, ktorý tam vysadil človek.„Na miestach, na ktorých došlo k plošnej vetrovej kalamite, a bolo to v nižších stupňoch ochrany, lesníci nelenili a drevo bolo spracované. Následne boli holiny zalesnené a teraz je tam 13-ročná mladina,“ dodal Majko s tým, že lesníci sa zaoberali aj drevinovým zložením a po predošlej skúsenosti vysádzali skôr odolnejšie dreviny, medzi nimi aj brezy.

V najprísnejšom piatom stupni ochrany nebola udelená výnimka na spracovanie kalamity. „Veľmi ma mrzí, keď vonku vychádzajú fotky, že je to mesačná krajina. Niektorí ľudia však majú asi problém so zrakom, pretože každý, kto sa pozornejšie pozrie na toto územie, vidí, že aj tam, kde človek nezasahoval, existuje silný les,“ prízvukuje náš riaditeľ Správy TANAP-u.

Pohľad našich odborníkov i Správy TANAP na najstarší národný park, ktorý má už sedemdesiat rokov, je iný, než ho neraz prezentujú niektorí štátni lesníci.

„Ak sa na toto územie pozeráme z biologického hľadiska a ceníme si aj iné hodnoty, ako je hodnota dreva, tak sa určite urobilo dobre, že plochy v najprísnejšom stupni ochrany sa po kalamite spracovať nedali. Našťastie sú aj ľudia, ktorí majú triezvy pohľad, uvedomujú si potrebu národných parkov, ich efekt, či už turistický, liečebný, ale aj z hľadiska ochrany biodiverzity, tiež čím tieto národné parky disponujú a čo ponúkajú.“

Kým hektáre lesa padli 19. novembra za obeť silnému vetru, o ďalšie sa tam v nasledujúcich rokoch postaral podkôrny hmyz. Dnes je už viac ako samotná víchrica medializovaný spor medzi lesníkmi a predstaviteľmi ochranárskych združení. Samozrejme nevynímajúc Štátnu ochranu prírody SR. V plnej nahote sa potvrdzuje, že hoci môže byť nejaké územie súčasťou národného parku, v praxi to vôbec neznamená, že zásah človeka tam bude nulový.

Napríklad V Tichej doline vo Vysokých Tatrách si príroda žije vlastným životom. Bez zásahu človeka, bez hospodárskych aktivít. Vývoj v tejto chránenej oblasti našich Tatier je jasným dôkazom, že príroda sa s veternou a neskôr aj lykožrútovou kalamitou dokáže vyrovnať sama. Veľmi dôležité sú odumreté stromy, ktoré predstavujú biotop pre rôzne druhy organizmov. Rastú na nich aj nové stromy a ich telá zadržujú obrovské množstvá vody, čím ju udržujú v krajine.

Lykožrút podľa viacerých erudovaných odborníkov patrí do prírodných procesov, ktoré si príroda zreguluje sama. Dôkazom je Tichá a Kôprová dolina (na našich fotografiách), ktoré sú aj po výskyte lykožrúta domovom jedinečných biotopov. Tvrdenie ochranárov potvrdzuje aj výskum Štátnej ochrany prírody SR a vedcov z Ústavu ekológie lesa SAV. Z aktuálnej štúdie vyplýva, že k odumieraniu smrekov došlo v bezzásahovom území len v deviatich zo 117 skúmaných prípadov. Lykožrútová kalamita sa tak šíri častejšie z oblastí, kde zasiahol človek.

Na tejto stránke nájdete kompletné výsledky analýzy vzťahu medzi chránenými územiami s bezzásahovým režimom a rozpadom smrekových porastov v ich okolí.

http://ife.sk/news/sk-analyza-vztahu-medzi-chranenymi-uzemiami-s-bezzasahovym-rezimom-a-rozpadom-smrekovych-porastov-v-ich-okoli/

Každopádne, 20. november 2004 je významným míľnikom pre Vysoké Tatry. My veríme, že prioritou sa stane ochrana prostredia a nie ľudské aktivity v ňom.

Foto: MŽP SR, TANAP

Všetky správy

Marec

Počuli ste, že...