Vtáčie ostrovy - ich význam a dôležitosť

Vtáčie ostrovy - ich význam a dôležitosť

V súčasnosti je jedným z najväčších dôvodov ohrozenia rastlín a živočíchov strata vhodného prirodzeného prostredia. V prípade mnohých vodných druhov vtákov boli ostrovy na stojatých a tečúcich vodách ich významným hniezdiskom. Umožňovali im zvýšenú ochranu pred predátormi i pokoj pred vyrušovaním.

V našich podmienkach ostrovy historicky prirodzene vznikali najmä na väčších riekach. V prípade ich zachovanej dynamiky dochádzalo k nanášaniu materiálu až vzniku nových ostrovov, resp. štrkových lavíc. Podobne dynamika toku limitovala porasty vegetácie na ostrovoch ukladaním alebo odnášaním sedimentov. V zregulovaných riekach sú akumulačné procesy veľmi obmedzené a vznik ostrovov je z hľadiska zabezpečenia protipovodňovej ochrany nežiadúci.

V priebehu druhej polovice 20. storočia došlo výstavbou priehrad a reguláciami vodných tokov k zániku desiatok riečnych ostrovov v povodí Váhu. Jarné povodne, ktoré boli výrazným korytotvorným činiteľom, prakticky zanikli. Vodné vtáctvo, ktoré na ostrovoch tisícročia hniezdilo, tak stratilo svoje prirodzené prostredie, buď ich zlikvidovaním, alebo zarastením drevinami ( viď obr. č. 1).

Obr. č. 1: Fotografia porovnávajúca historický pohľad (50-te roky) s aktuálnou snímkou na Vtáčí ostrov na Oravskej priehrade, poukazujúc na výrazné straty prirodzene vzniknutých ostrovov a štrkových lavíc. Zdroj: Historická ortofotomapa © GEODIS SLOVAKIA, s.r.o. a Historické LMS © Topografický ústav Banská Bystrica” (čl. 5, ods 5); „Ortofotomapa © EUROSENSE, s.r.o. a GEODIS SLOVAKIA, s.r.o.” (čl. 5, ods. 12).

Čiastočnou a žiaľ len dočasnou náhradou boli ostrovčeky vzniknuté na vybudovaných vodných plochách – priehradách a štrkoviskách. Tie však bez náležitej starostlivosti zarástli drevinami a stali sa tak nevhodnými pre hniezdenie väčšiny druhov vodného vtáctva, alebo dokonca boli umelo zalesnené a postihol ich rovnaký osud. Mnohé ostrovy však boli navyše výrazne vyrušované, na niektorých z nich boli vybudované nelegálne stavby, a tak neumožňovali hniezdenie vodného vtáctva. To malo za následok drastické zníženie stavov až úplné vymretie niektorých vodných vtáčích druhov. Takto na Slovensku vymrel rybár malý, na pokraj vymretia sa dostal napr. rybár riečny a výrazne ubudli bahniaky štrkových náplavov – kulík riečny a kalužiačik malý.

Z tohto dôvodu Štátna ochrana prírody SR, ale aj dobrovoľníci z rôznych občianskych združení začali na niektorých lokalitách s manažovaním ostrovov na vodných nádržiach spočívajúcom v každoročnom odstraňovaním burín, drevinného náletu, inváznych rastlín, či naplavených odpadkov.

V prípade Oravskej priehrady je jeden vtáčí ostrov na najväčšej slovenskej nádrži chráneným od roku 1973. Hoci sa volal „vtáčí“ a mal slúžiť pre hniezdenie ohrozených vodných druhov vtákov, nakoľko bol husto zarastený stromami a dokonca bol umelo zalesnený, hniezdili tam len bežnejšie druhy (viď. obr. č. 2). Čiže si neplnil úlohu, pre ktorú bol vyhlásený.

Obr. č. 2: Vtáčí ostrov na Oravskej priehrade zarastený drevinami. Foto: Ivan Šustr

Aby naozaj slúžil tento vtáčí ostrov vodným vtákom, pristúpilo sa po roku 2000 k jeho odlesneniu. V súčasnosti je tento ostrov pravidelne ošetrovaný tak, aby vytváral vhodné hniezdne podmienky pre ohrozené druhy. Zdanlivo by sme mohli byť spokojní. Vtáčí ostrov na Oravskej priehrade si tak väčšinou plní svoju úlohu a pre niektoré ohrozené vtáčie druhy patrí medzi najvýznamnejšie hniezdne lokality nielen na Slovensku, ale aj v strednej Európe. Problémom ostrova je však jeho nedostatočná veľkosť, ako aj ďalšie ohrozenia s ktorými sa musí táto lokalita vyrovnávať.

Nedostatok hniezdnych možností inde na Oravskej priehrade, alebo inde na Slovensku, vytvára veľký tlak a doslova boj o miesto. Takýto stav neprekvapí, keď ako náhrada za desiatky zničených ostrovov, ktoré mohli slúžiť na hniezdenie vtáctva, pri regulácii Váhu a Oravy vznikli len jednotlivé ostrovy, ktoré by sa dali spočítať na prstoch rúk. Vtáky si vzájomne konkurujú, silnejšie vytláčajú slabšie, dochádza k vzájomnému vyrušovaniu. Situáciu komplikuje ďalšia skutočnosť, že ostrov sa nachádza v tesnej blízkosti turisticky atraktívnej oblasti Oravskej priehrady.

Častý je nelegálny vstup na ostrov, čo má v hniezdnom období nepriaznivý vplyv na hniezdenie. Dochádza k stratám na vajciach i mláďatách. Ďalším narastajúcim problémom je budovanie nelegálnych stavieb na brehoch Oravskej priehrady. Kým v roku 1990 v odľahlých častiach, ktoré sú v súčasnosti v 4. stupni ochrany prírody, nejestvovala žiadna „čierna“ stavba, alebo prístrešok, v novembri 2017 ich pracovníci Správy CHKO Horná Orava narátali 114! Žiaľ ich počet stále rastie. Toto likviduje hniezdne možnosti priamo na brehoch vodnej nádrže.

Súčasný Vtáčí ostrov na Oravskej priehrade je výrazne ovplyvnený aj výškou vodnej hladiny, keďže jeho najvyšší bod je pod maximálnou kótou vzdutia vodnej hladiny Oravskej priehrady. To znamená, že pri maximálnom napustení Priehrady sa ostrov ľahko ocitne pod vodnou hladinou. Tento stav sme zdokumentovali naposledy v rokoch 2010 a 2017, kedy bol celý ostrov zaplavený (viď obr. č. 3) a to dokonca počas hniezdneho obdobia!

Obr. č. 3: Vtáčie ostrov na Oravskej priehrade v máji 2017 bol takmer celý pod vodu a došlo tak k vyplaveniu tisícov hniezd vodných vtákov. Foto: Miroslav Demko

Našou hlavnou prioritou je zabezpečiť také hniezdne príležitosti, aby sme v čo najväčšej miere podporili hniezdenie výberových druhov vtáctva, ktorých početnosť je kriticky nízka a v niektorých prípadoch na hranici prežitia nielen v rámci územia hornej Oravy, ale aj v rámci celého Slovenska. Jednotlivé druhy sa vyznačujú svojimi špecifickými nárokmi na hniezdenie a práve tieto ich nároky nám dovoľujú zamerať sa na pomoc konkrétnym druhom (viď obr. č. 4).

Obr. č. 4: Vtáčie druhy osídľujúce otvorené štrkové lavice a ostrovy – kulík riečny, rybár riečny, kalužiak červenonohý. Foto: Šimon Kertys, Stanislav Harvančík

Napríklad voľné štrkové lavice bez zárastu vegetácie sú ideálne pre hniezdenie rybára riečneho, kulíka riečneho či kalužiaka červenonohého, ale nevyhovujú čajkám, ktoré potrebujú viac vegetácie. Z toho vyplýva, že nie sú na mieste obavy z ďalšieho rozšírenia necielených druhov. Z tohto dôvodu bolo príslušnými orgánmi štátnej správy dohodnuté a vládou SR schválené, že sa na Oravskej priehrade ďaleko od rekreačných oblastí, v území so 4. stupňom ochrany prírody, vybuduje nový ostrov. Jeho vybudovaním nevznikajú žiadne požiadavky na obmedzenie, nakoľko súčasné regulatívy pre 4. stupeň ochrany prírody nevyžadujú ďalšie dodatočné obmedzenia ľudských aktivít. Vhodnou technickou úpravou povrchu nového ostrova sa zabráni hniezdeniu kontroverzných veľkých druhov čajok, ale naopak sa budú vytvárať podmienky pre hniezdenie druhov, kvôli ktorým bolo vyhlásené Chránené vtáčie územie Horná Orava.

V konečnom dôsledku je nevyhnutné si uvedomiť, že pozornosť Správy CHKO Horná Orava nesmeruje len k ochrane vtáctva, ale aj k zlepšovaniu podmienok iných živých organizmov. Napríklad na vodných tokoch usmerňovaním ľudských aktivít, ale aj kontrolnou činnosťou zabraňuje ich ďalšiemu drancovaniu ťažbami štrkov, znečisťovaním, reguláciami, alebo ďalšími neprimeranými zákrokmi. Tak zlepšujeme podmienky pre život nielen vtáctva, ale aj pre rovnako dôležitú zložku – pôvodnú ichtyofaunu týchto lokalít, ktorá utrpela úpravami vodných tokov rovnako.

Edit: ŠOP SR (jb)

Autori: Šimon Kertys, Dušan Karaska, ŠOP SR, Správa CHKO Horná Orava Námestovo

 

Všetky správy

November

Počuli ste, že...