Pohľad na sysľovisko Biele vody

Pohľad na sysľovisko Biele vody

Keď sa povie „lúka plná sysľov“, mnohí ľudia, ktorí boli v národnom parku Muránska planina už automaticky vedia, že reč je o sysľovisku Biele vody pri Muráni. Táto lokalita sa stala natoľko známou, že patrí medzi hlavné ťaháky turizmu na Muránskej planine a stala sa jedným z najviac navštevovaných miest.

Možnosť vidieť sysľa vo voľnej prírode z bezprostrednej blízkosti je pri prirodzenej plachosti týchto hlodavcov naozaj výnimočným zážitkom. A pozorovať skutočne veľkú kolóniu, ktorá v roku 2019 dosiahla početnosť okolo 4000 jedincov, dnes už na Slovensku nie je bežné. A tak Vám sysle behajú doslova pomedzi nohy, niektoré vás drzo ťahajú za nohavice, aby ste im dali niečo pod zub a za kus slnečnice sa nechajú aj pohladiť. Ale vždy tomu tak nebolo.

Ak tu syseľ žil v minulosti, prečo vyhynul?

Syseľ pasienkový bol súčasťou fauny Muránskej planiny a jej okolia pred niekoľkými desiatkami rokov. Posledné sysle žili pri Muráni približne v 60-tych alebo 70-tych rokoch minulého storočia. Dokazujú to kosti sysľov nájdené vo zvyškoch potravy dravých vtákov na okolitých skalách. Prečo nám syseľ z krajiny zmizol? Keďže bol poľnohospodármi považovaný za škodcu, jeho kolónie boli na celom Slovensku úmyselne likvidované. K zániku kolónií prispel aj ústup tradičných foriem hospodárenia. Syseľ obýva takmer výlučne nízke trávnaté spoločenstvá pasienkov a lúk. Patrí k druhom, ktoré sú obzvlášť závislé na činnosti človeka v krajine. Pokiaľ sa na takých pasienkoch, ako sú Biele vody prestane pásť a kosiť, alebo je táto činnosť vykonávaná len sporadicky, ich kolónia postupne zanikne.

Vráťme sysle na planinu

S prípravou projektu zameraného na prinavrátenie sysľa späť na Muránsku planinu začala Správa NP Muránska planina v roku 1999. Od roku 2000 do roku 2004 postupne jej pracovníci realizovali 14 odchytov sysľov na letisku v Košiciach a odchytené jedince prenášali na Biele vody. Na letisku sa chceli sysľov zbaviť, keďže predstavovali riziko pre leteckú dopravu tým, že sem lákali dravé vtáky. Pre ne je totiž syseľ prirodzeným zdrojom potravy. Chytiť sysľa a vypustiť ho na novú lokalitu sa ľahšie povie ako urobí. Za tie roky sme sa aj na vlastných chybách učili ako efektívne sysle chytať, ako pripraviť a zabezpečiť budúcu lokalitu a ako sa o ňu postarať tak, aby jedince naozaj prežili. Koncom leta 2004 mala populácia približne 500 jedincov a celé to vyzeralo veľmi nádejne. Potom však prišli zlé roky, kedy Poľnohospodárske družstvo Revúca zrušilo mliekareň, výrazne zredukovalo stav dobytka a tým sa skončilo pravidelné spásanie lokality. Biele vody začali postupne zarastať. Občasné snahy najmä dobrovoľníkov z občianskeho združenia Živá planina (https://zivaplanina.sk/) o veľmi prácne pokosenie sysľoviska nestačilo na vytvorenie vhodných podmienok pre sysle. Ich počet začal výrazne klesať a z pôvodnej 500 člennej kolónie tu v roku 2011 žilo už iba 12 sysľov.

Zvrat k lepšiemu nastal práve v roku 2011, kedy sa Ervín Hapl, bývalý zoológ Správy NP Muránska planina rozhodol pomôcť sysľovisku tým, že nakúpil somáre a založil si farmu. Práve v tomto roku sa začalo aj s cielením prikrmovaním sysľov najmä v jarnom období a vždy, keď mali počas sezóny prísť studené a daždivé dni. Aj vďaka slnečnici sypanej do blízkosti dier sa sysľom podarilo prežiť a ich početnosť začala opätovne rásť. Somáriky ako živé kosačky udržiavajú na lokalite nízky trávny kryt. Avšak bez nadšenia a nasadenia množstva dobrovoľníkov (napr. dobrovoľníkov z firmy Henkel, niektorých miestnych ľudí, pomoci detí a študentov z miestnych škôl a najmä členov Živej planiny a samotného Ervína Hapla), ktorí na sysľovisku za tie roky odrobili tisícky hodín a bez ochoty spolupracovať zo strany súčasného užívateľa pozemkov – Agrodružstva-S a finančnej podpory viacerých nadácií a jednotlivcov by sa ani s pomocou somárikov nepodarilo udržať sysľovisko na tak veľkej ploche vo vyhovujúcom stave.

Všetkým ľuďom, organizáciám i nadáciám, ktorí svojou  prácou a finančnou podporou pomohli a pomáhajú pri starostlivosti o sysľovisko, patrí obrovská vďaka, lebo bez nich by sa syseľ na Muránskej planine opätovne zaradil medzi vyhynuté druhy.

Na záver – ako sme pozorovali sysle v minulosti?

Pozrite si niekoľko fotiek, ako sme so žiakmi revúckych škôl (ZŠ Hviezdoslavova a ZŠ I. B. Zocha) pozorovali sysle na Bielych vodách pred niekoľkými rokmi. Aby deti, ktoré prišli pomôcť pri starostlivosti o sysľovisko videli druh, ktorému pomáhajú a verili nám, že sysle na Bielych vodách naozaj žijú a nie sú mýtus, museli sme použiť ďalekohľady s teleobjektívom a neskôr aj pasce na odchyt. Poriadny rozdiel oproti dnešnému pozorovaniu, čo poviete?

Text: Ing. Jana Šmídtová, Správa NP Muránska planina

Foto: Ján Šmídt, Pavol Balko, Gabriel Demeter, Jana Šmídtová, Elena Kochajrová

Zdroje: archív Správy NP Muránska planina, https://zivaplanina.sk/

Všetky správy

Október

Počuli ste, že...