Medzinárodný kongres ochrany prírody 2016

Medzinárodný kongres ochrany prírody 2016, organizovaný Medzinárodnou úniou na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN), sa konal v Honolulu, na Havajských ostrovoch v dňoch 1. - 10. septembra 2016. Téma kongresu "Planéta na križovatke" vyzdvihla dôležitosť rozhodnutí, ktoré je potrebné urobiť na zvrátenie zhoršujúceho sa stavu životného prostredia a na zabezpečenie zdravia našej planéty. Táto téma súvisela aj s Parížskou dohodou z roku 2015 ako aj s nedávno schválenou spoločnou výzvou naplnenia cieľov trvaloudržateľného rozvoja (Sustainable Development Goals, SDGs) počas najbližších 15-tich rokov. Tieto ciele predstavujú ambiciózny plán pre zlepšenie životných podmienok celého ľudstva bez toho, aby došlo k vyčerpaniu prírodných zdrojov nad rámec ich obnovnej kapacity.

Kongres potvrdil, že možnosť posunúť sa smerom k trvalej udržateľnosti je čím ďalej menšia a vyžaduje rýchle a správne rozhodnutia v otázkach globálnych výziev akými sú strata druhov, znižovanie kvality ekosystémov a klimatická zmena. Stavajúc na už podpísaných dohodách, akými okrem vyššie uvedenej Parížskej dohody a cieľov trvaloudržateľného rozvoja, je aj Sľub zo Sydney (Promise of Sydney) , ciele z Aichi (Aichi Biodiversity Targets) , Charta Zeme ( The Earth Charter), bol kongres príležitosťou nájsť spoločný základ pre spoluprácu a partnerstvo v hľadaní odpovedí na tieto výzvy.

Kongresu sa zúčastnilo viac ako 10,000 účastníkov, vrátane prezidentov, ministrov, vedcov, predstaviteľov podnikateľov a tisíce zástupcov vládnych aj mimovládnych organizácií. V úvode otvorenia kongresu vystúpil aj štátny tajomník MŽP SR Norbert Kurilla s príhovorom, v ktorom vyzdvihol úlohu Európskej únie v ochrane životného prostredia a dodal, že výstupom desaťdňového kongresu by mali byť inovatívne a pragmatické riešenia ochrany prírody a ich následná realizácia. Vyzval IUCN, aby posilnila svoju činnosť v Bruseli a tým ovplyvnila riešenia otázok životného prostredia na celosvetovej úrovni.

Kongres bol rozdelený na dve časti. Prvá časť, fórum, sa konala v dňoch 2.-5. septembra a bola zameraná na workshopy a diskusie na tému biodiverzity. Od 6. do 10. septembra sa konala druhá časť, zhromaždenie členov, kde sa riešilo programové smerovanie IUCN, schválil sa pracovný plán na roky 2017 až 2020 a kde členovia prijali 106 rezolúcií a odporúčaní zameraných na zlepšenie riadenia únie, rozvoja programov a politiky únie. Zhromaždenie členov predstavilo j výstup kongresu, tzv. záväzky z medzinárodného kongresu IUCN na Havaji (Hawai?i Commitments).

Tieto záväzky zdôrazňujú tri kľúčové oblasti: vzťah medzi biologickou a kultúrnou diverzitou a potrebu spojenia múdrosti našich predkov a moderného poznania na ich ochranu; význam svetového oceánu pre ochranu biodiverzity; a hrozby straty biodiverzity ako následok straty biotopov, klimatickej zmeny, vplyvu inváznych druhov, netrvaloudržateľného využívania prírodných zdrojov a znečisťovania.

Záväzky takisto zdôrazňujú dva okruhy možností na dosiahnutie potrebnej zmeny. Po prvé, tvorba ?kultúry ochrany prírody? pri zachovaní ľudských práv a rovnosti pohlaví prostredníctvom prepojenia duchovného sveta, kultúry a ochrany prírody a zapojenia a posilnenia úlohy mládeže. Druhým okruhom je výzva zabezpečenia dostatku potravy na celosvetovej úrovni a ochrana prírody; zachovanie zdravia svetového oceánu, ukončenie nelegálneho obchodovania s vybranými živočíšnymi a rastlinnými druhmi, klimatická zmena a zapojenie súkromného sektora.

Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN) bola založená v roku 1948 ako nezávislá vedecká organizácia odhodlaná ?ovplyvňovať, podporovať a napomáhať spoločnostiam po celom svete chrániť integritu a rôznorodosť prírody a zabezpečiť, aby akékoľvek využívanie prírodných zdrojov bolo spravodlivé a ekologicky trvaloudržateľné?. Dnes má IUCN 1394 členov, z čoho je 90 štátnych členov, 133 vládnych agentúr, 1006 národných mimovládnych organizácií a 115 medzinárodných mimovládnych organizácií, 50 pridružených členov, vedecké a akademické inštitúcie a asociácie podnikateľov z viac ako 160 krajín. IUCN pracuje prostredníctvom 6-tich komisií zložených zo 16,000 dobrovoľných odborníkov na ochranu biodiverzity. Komisie sa sústreďujú na manažment ekosystémov, výchovu a komunikáciu, na politiku sociálnu, ekonomickú a politiku životného prostredia, environmentálne právo, prežitie druhov a chránené územia.

IUCN v mnohom prispelo k ochrane životného prostredia. Stálo pri zrode viacerých národných aj medzinárodných dohovorov ochrany prírody a prírodných zdrojov, ako napríklad Dohovoru o ochrane mokradí (Ramsarský dohovor), Dohovoru o ochrane svetového dedičstva (UNESCO), Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES), Dohovoru o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov (CMS) ako aj Dohovoru a biologickej diverzite (CBD).

IUCN mala kľúčové postavenie v tvorbe programov ochrany hlavných ekosystémov, lesov, mokradí a pobrežných území. Na základe celosvetovej základne odborníkov identifikuje kategórie ohrozených druhov a vytvára akčné plány záchrany druhov, publikuje Červené zoznamy. IUCN hrá kľúčovú úlohu pri podpore chránených území na celosvetovej úrovni, vydávajúc zoznam chránených území (UN List of Protected Areas), organizujúc Medzinárodný kongres parkov (World Parks Congress) a tvoriac usmernenia manažmentu chránených území.

Štátna ochrana prírody SR je členom IUCN od roku 2012 a je v súčasnosti jediným členom IUCN na Slovensku.

Viac informácií: http://www.iucnworldconservationcongress.org/


December

Počuli ste, že...

Kam na výlet

Obsah sekcie sa momentálne pripravuje...
Viac...