Medzinárodný kongres ochrany prírody 2016, organizovaný Medzinárodnou úniou na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN), sa konal v Honolulu, na Havajských ostrovoch v dňoch 1. - 10. septembra 2016. Téma kongresu "Planéta na križovatke" vyzdvihla dôležitosť rozhodnutí, ktoré je potrebné urobiť na zvrátenie zhoršujúceho sa stavu životného prostredia a na zabezpečenie zdravia našej planéty. Táto téma súvisela aj s Parížskou dohodou z roku 2015 ako aj s nedávno schválenou spoločnou výzvou naplnenia cieľov trvaloudržateľného rozvoja (Sustainable Development Goals, SDGs) počas najbližších 15-tich rokov. Tieto ciele predstavujú ambiciózny plán pre zlepšenie životných podmienok celého ľudstva bez toho, aby došlo k vyčerpaniu prírodných zdrojov nad rámec ich obnovnej kapacity.
Kongres potvrdil, že možnosť posunúť sa smerom k trvalej udržateľnosti je čím ďalej menšia a vyžaduje rýchle a správne rozhodnutia v otázkach globálnych výziev akými sú strata druhov, znižovanie kvality ekosystémov a klimatická zmena. Stavajúc na už podpísaných dohodách, akými okrem vyššie uvedenej Parížskej dohody a cieľov trvaloudržateľného rozvoja, je aj Sľub zo Sydney (Promise of Sydney) , ciele z Aichi (Aichi Biodiversity Targets) , Charta Zeme ( The Earth Charter), bol kongres príležitosťou nájsť spoločný základ pre spoluprácu a partnerstvo v hľadaní odpovedí na tieto výzvy.
Kongresu sa zúčastnilo viac ako 10,000 účastníkov, vrátane prezidentov, ministrov, vedcov, predstaviteľov podnikateľov a tisíce zástupcov vládnych aj mimovládnych organizácií. V úvode otvorenia kongresu vystúpil aj štátny tajomník MŽP SR Norbert Kurilla s príhovorom, v ktorom vyzdvihol úlohu Európskej únie v ochrane životného prostredia a dodal, že výstupom desaťdňového kongresu by mali byť inovatívne a pragmatické riešenia ochrany prírody a ich následná realizácia. Vyzval IUCN, aby posilnila svoju činnosť v Bruseli a tým ovplyvnila riešenia otázok životného prostredia na celosvetovej úrovni.
Kongres bol rozdelený na dve časti. Prvá časť, fórum, sa konala v dňoch 2.-5. septembra a bola zameraná na workshopy a diskusie na tému biodiverzity. Od 6. do 10. septembra sa konala druhá časť, zhromaždenie členov, kde sa riešilo programové smerovanie IUCN, schválil sa pracovný plán na roky 2017 až 2020 a kde členovia prijali 106 rezolúcií a odporúčaní zameraných na zlepšenie riadenia únie, rozvoja programov a politiky únie. Zhromaždenie členov predstavilo j výstup kongresu, tzv. záväzky z medzinárodného kongresu IUCN na Havaji (Hawai?i Commitments).
Tieto záväzky zdôrazňujú tri kľúčové oblasti: vzťah medzi biologickou a kultúrnou diverzitou a potrebu spojenia múdrosti našich predkov a moderného poznania na ich ochranu; význam svetového oceánu pre ochranu biodiverzity; a hrozby straty biodiverzity ako následok straty biotopov, klimatickej zmeny, vplyvu inváznych druhov, netrvaloudržateľného využívania prírodných zdrojov a znečisťovania.
Záväzky takisto zdôrazňujú dva okruhy možností na dosiahnutie potrebnej zmeny. Po prvé, tvorba ?kultúry ochrany prírody? pri zachovaní ľudských práv a rovnosti pohlaví prostredníctvom prepojenia duchovného sveta, kultúry a ochrany prírody a zapojenia a posilnenia úlohy mládeže. Druhým okruhom je výzva zabezpečenia dostatku potravy na celosvetovej úrovni a ochrana prírody; zachovanie zdravia svetového oceánu, ukončenie nelegálneho obchodovania s vybranými živočíšnymi a rastlinnými druhmi, klimatická zmena a zapojenie súkromného sektora.
Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN) bola založená v roku 1948 ako nezávislá vedecká organizácia odhodlaná ?ovplyvňovať, podporovať a napomáhať spoločnostiam po celom svete chrániť integritu a rôznorodosť prírody a zabezpečiť, aby akékoľvek využívanie prírodných zdrojov bolo spravodlivé a ekologicky trvaloudržateľné?. Dnes má IUCN 1394 členov, z čoho je 90 štátnych členov, 133 vládnych agentúr, 1006 národných mimovládnych organizácií a 115 medzinárodných mimovládnych organizácií, 50 pridružených členov, vedecké a akademické inštitúcie a asociácie podnikateľov z viac ako 160 krajín. IUCN pracuje prostredníctvom 6-tich komisií zložených zo 16,000 dobrovoľných odborníkov na ochranu biodiverzity. Komisie sa sústreďujú na manažment ekosystémov, výchovu a komunikáciu, na politiku sociálnu, ekonomickú a politiku životného prostredia, environmentálne právo, prežitie druhov a chránené územia.
IUCN v mnohom prispelo k ochrane životného prostredia. Stálo pri zrode viacerých národných aj medzinárodných dohovorov ochrany prírody a prírodných zdrojov, ako napríklad Dohovoru o ochrane mokradí (Ramsarský dohovor), Dohovoru o ochrane svetového dedičstva (UNESCO), Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES), Dohovoru o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov (CMS) ako aj Dohovoru a biologickej diverzite (CBD).
IUCN mala kľúčové postavenie v tvorbe programov ochrany hlavných ekosystémov, lesov, mokradí a pobrežných území. Na základe celosvetovej základne odborníkov identifikuje kategórie ohrozených druhov a vytvára akčné plány záchrany druhov, publikuje Červené zoznamy. IUCN hrá kľúčovú úlohu pri podpore chránených území na celosvetovej úrovni, vydávajúc zoznam chránených území (UN List of Protected Areas), organizujúc Medzinárodný kongres parkov (World Parks Congress) a tvoriac usmernenia manažmentu chránených území.
Štátna ochrana prírody SR je členom IUCN od roku 2012 a je v súčasnosti jediným členom IUCN na Slovensku.
Viac informácií: http://www.iucnworldconservationcongress.org/
3.3. Svetový deň divej prírody (dohovor CITES) - 20. decembra 2013 na Valnom zhromaždení Organizácie spojených národov vyhlásilo 3. marec za Svetový deň divej prírody (World Wildlife Day), ktorého cieľom je zvýšiť povedomie o voľne žijúcich živočíchoch a voľne rastúcich rastlinách, o ich prínose, ochrane a o potrebe boja proti nelegálnemu obchodovaniu s nimi, ktoré ohrozuje ich prežitie a ktoré má ďalekosiahle ekonomické, environmentálne a sociálne dosahy.
3.3. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy (1998) - Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy je najmladšia zo 14 chránených krajinných oblastí na Slovensku. Oblasť sa rozkladá na území troch krajov, Bratislavského, Trnavského a Nitrianskeho. Celkovo má rozlohu 122,84 km? záplavových území, mokradí a rôznych vodných telies, napríklad jazier, rybníkov a tokov.
14.3. Medzinárodný deň akcií proti priehradám a pre rieky, vodu a život (1997) - Tento deň bol vyhlásený na 1. medzinárodnom stretnutí ľudí ohrozených výstavbou priehrad v brazílskom meste Curitibe. Tento deň je venovaný boju proti deštruktívnym projektom rozvoja vodných zdrojov, na podporu rekultivácii zdravia našich riek a na racionálne riadenie našich vodných tokov.
17.3. Dohoda o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier (1992) - v Helsinkách bol prijatý Dohovor o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier.
21.3. Svetový deň lesov - Medzinárodný deň lesov a stromov sa koná každoročne 21. marca. Jeho cieľom je zvýšiť povedomie o hospodárení, ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji všetkých typov lesov v prospech súčasných a budúcich generácií. Medzinárodný deň lesov bol vyhlásený Organizáciou Spojených národov v decembri 2012. Uznesenie vyzýva všetky členské štáty na organizovanie činností a aktivít, ktoré upozorňujú na dôležitosť a význam všetkých typov lesov a stromov na zemi.
22.3. Svetový deň vody bol vyhlásený v roku 1992 Valným zhromaždením OSN na Konferencii v brazílskom meste Rio de Janeiro. Členské krajiny boli vyzvané, aby tento deň venovali konkrétnym aktivitám, ktoré podporia informovanosť verejnosti o nenahraditeľnom význame vody.
27.3. Vyhlásenie biosférickej rezervácie Poľana (1990) - Rozhodnutím byra Medzinárodnej koordinačnej rady programu "Človek a biosféra" bola Chránená krajinná oblasť Poľana zaradená v roku 1990 do siete biosférických rezervácií UNESCO. Zaradila sa medzi 350 území sveta, ktoré poskytujú vedecké poznatky a praktické skúsenosti v harmonickom spojení ochrany prírody týchto oblastí s ich ekonomickým a kultúrnym rozvojom, majú slúžiť dlhodobému výskumu a monitoringu.
27.3. Vyhlásenie Národného parku Veľká Fatra (2002) - Národný park Veľká Fatra leží v severozápadnej časti stredného Slovenska. Rozprestiera sa v regiónoch Turiec, Liptov a Banská Bystrica. Patrí medzi naše najväčšie a najvyššie pohoria. Najvyšší vrchol Ostredok dosahuje 1596 m n. m.
28.3. Hodina Zeme je najväčšou celosvetovou akciou so zapojením verejnosti. Datuje sa k 31. 3. 2007 keď viac ako 2,2 milióna domácností a 2000 firiem v austrálskom Sydney vyplo na hodinu svoje osvetlenie. Rekordnou bola Hodina Zeme 2011 (26.3.2011), keď sa zapojilo celkovo 5251 miest v 135 štátoch. V tomto roku sa po prvý krát v histórii tohto projektu oficiálne zapojilo aj Slovensko.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.