Svetový deň sťahovavého vtáctva 2019

Svetový deň sťahovavého vtáctva 2019

V sobotu 11. mája si pripomíname Svetový deň sťahovavého vtáctva. Tento rok sa nesie v znamení myšlienky, aby sme chránili migrujúce vtáctvo pred znečistením plastami.

Od minulého roku sa dve najväčšie svetové kampane zamerané na vtáctvo Medzinárodný deň migrácie vtákov (IMBD) a Svetový deň sťahovavého vtáctva (WMBD) spojili, aby vytvorili novú spoločnú kampaň pod jedným názvom Svetový deň sťahovavého vtáctva (World Migratory Bird Day).

Oslava tohto dňa sa koná dvakrát ročne  v sobotu, tento rok to je 11. mája a 12. októbra 2019. Cieľom Svetového dňa sťahovaného vtáctva je zjednotiť hlavné koridory migrujúcich vtákov (ťahové cesty africko-euroázijskú, východoázijsko-austrálsku a americkú ťahovú cestu) a posilňovať vzdelávanie a zvyšovať povedomie o potrebe ochrany sťahovavých vtákov a ich biotopov na všetkých úrovniach vo všetkých častiach sveta. 


Rekordérom v migrácii je brehár hrdzavý, ktorý prekonal 11 000 km za 8 dní bez prestávky z Aljašky na Nový Zéland.
Autor foto: Š.Benko, zdroj: www.vtaky.sk


Močiarnica mekotavá preletela zo Švédska do strednej Afriky za 3 dni - 6800 km, teda jej priemerná rýchlosť letu bola 95 km/hod.
Autor foto: A: Chudý, zdroj: www.vtaky.sk

CHRÁŇTE VTÁKY: BUĎTE RIEŠENÍM PRE ZNEČISTENIE PLASTAMI!

Tohtoročnou témou Svetového dňa sťahovaného vtáctva je Chráňte vtáky: buďte riešením pre znečistenie plastami!

S ročnou produkciou viac ako 300 miliónov ton je plast jedným z najpoužívanejších materiálov na svete. Dôležitým faktom je, že plast využijeme len chvíľu a po jednom použití ho vyhodíme. Pri tom s jeho rozkladom sa musí príroda popasovať až 500 rokov. Odhaduje sa, že ročne sa do svetových oceánov dostane 12,7 miliónov ton plastového odpadu. Tie sa potom stávajú osudnými pre obrovské množstvo vtákov a rýb. I rozložený na menšie častice vodou, slnečným svetlom a vetrom, často vedie k úmrtiu vtákov pri jeho zhltnutí alebo udusením sa pri zapletení sa do plastov.

Zdalo by sa že, morské živočíchy sú príliš hlúpe na to, aby rozoznali plasty od skutočnej potravy. To však ani zďaleka nie je pravda. Sú to skúsení lovci, ktorých inštinkty sa vyvíjali milióny rokov, plasty sú tu však iba chvíľu, a tak sa im ešte živočíšna ríša nedokázala prispôsobiť. Nielenže voňajú, vyzerajú a znejú ako potrava, ešte tak aj chutia. Plasty konzumuje až 180 druhov morských živočíchov od planktónu cez morské vtáky až po veľryby. Odpadky sa našli nielen v žalúdkoch rýb, ale dokonca aj vo vnútornostiach mušlí.

Ako plasty ovplyvňujú vtáky? 

Bohužiaľ, ani krídla nepomôžu vtákom uniknúť pred hrozbou plastu. Mŕtve mláďatá so žalúdkami plnými plastu, zapletené a dusiace sa plastovými krúžkami a sieťami, sú príliš reálnymi dôsledkami dane, ktorú vtáky a iné voľne žijúce živočíchy platia za znečistenie prostredia plastami.

Chovanie pri zháňaní potravy spôsobuje, že morské vtáky sú náchylnejšie na prehltnutie plastov. Plasty plávajúce na hladine vody, pokryté riasami ako sú tašky, slamky na pitie a fľaše, sa dajú ľahko zameniť za korisť, a to ako tvarom, tak vôňou. Nevedomky tak vtáčí rodičia kŕmia svoje mláďatá plastami, ktoré sú zraniteľnejšie kvôli ich nedostatočne vyvinutým orgánom. V prípade požitia, poškodenie spôsobené plastom závisí od jeho tvaru. Ostré plastové častice spôsobujú okamžitú smrť prepichnutím vnútorných orgánov. Požieranie plastov však väčšinou vedie k chronickému pocitu hladu, pretože dáva pocit plného žalúdka bez akejkoľvek nutričnej hodnoty. A tak sú mláďatá slabé, bez sily a schopnosti sa o seba postarať.

Vrstvy plastov vysypané v mokradiach vedú k mnohým prípadom zamotania a zachytávania sa. Pohodený rybársky výstroj je jednou z najčastejších príčin vedúcich k fenoménu nazývanému „strašidelný rybolov“. Chytené vtáky sú buď zranené a následne hynú kvôli infekcii alebo skončia utopením. Často zamotané vtáky majú obmedzený pohyb a tak sa ľahko stávajú korisťou pre dravé živočíchy.

Mláďatá suly bielej sú kŕmené odpadom.
Je to morský vták s ladným aerodynamickým tvarom tela, dlhými, úzkymi končistými krídlami a dýkovitým zobákom. Je perfektne uspôsobená na torpédovité ponáranie za rybami. Hniezdi v hustých kolóniách na strmých neprípustných strmých skalných útesoch nad morom.
Autor foto: Bo Eide, zdroj: www.worldmigratorybirdday.org

DOPAD PLASTOV NA VTÁKY UŽ AJ VO FILMOCH

Dokumentaristi televízneho kanálu BBC One pracovali na filme Drowning in Plastic, ktorý natáčali na Ostrove lorda Howea. Tam natáčali morské vtáky umierajúce od hladu, pretože v žalúdkoch plných plastov nemali priestor na potravu. Vtáky hniezdia na Ostrove lorda Howea, viac ako 600 kilometrov od východného pobrežia Austrálie.

Filmárom pomáhajú aj morský biológovia, ktorí sa pokúšajú vtáky zachrániť. Po opustení hniezd odchytávajú stovky mláďat, ktorým zo žalúdkov vyberajú plasty. Morská biologička Jennifer Lavers vysvetlila: „Tieto vtáky sú všeobecné predátory. Zjedia v podstate všetko. Keď však dáte do oceánu plasty, nedokážu rozlíšiť, čo je plast, takže ho zjedia. Mláďatám vyplachujeme žalúdky tak, aby sme im neublížili a pomocou morskej vody ich prinútili plasty vyvrátiť."  V žalúdku jedného z mláďat našli asi 90 kúskov plastov, niekedy dokonca vo vyvrhnutej potrave 200 až 250 kúskov.

Ďalší známi film, ktorý obletel svet, je o Albatrosoch žijúcich na ostrove Midway v Tichomorí, ktorý režíroval Chris Jordan. Jordan navštívil tichomorský ostrov prvýkrát v roku 2009. Odvtedy sa mu podarilo získať až 400 hodín filmu, ktoré zostrihal do dokumentu. V jeho dokumente zachytil mŕtve albatrosy, ktorých telá sa pomaly rozkladali. V žalúdkoch uhynutých vtákov našiel plastové vrchnáky, zapaľovače a iný odpad. Fotografie a film poukazujú na znečistenie na ostrove Midway v Tichomorí, kde mláďatá sedia na kopách plastového odpadu.

„Planéte naozaj nepomáhame," uviedol pre the Guardian autor fotografií Chris Jordan. "Jednotlivec nespraví nič. Ak sa však 100 miliónov ľudí rozhodne niečo zmeniť, nastane skutočná zmena!" dopĺňa Chris s tým, že nestačí inšpirovať len jednotlivca.


Tisíce albatrosov umierajú. Šokujúci dokument amerického režiséra zachytáva piesočnaté pláže plné naplaveného odpadu, medzi ktorým hynú tisícky albatrosov. Ich žalúdky sú plné plastového odpadu rôzneho druhu. Drastické zábery pochádzajú z ostrova Midway, ktorý je od najbližšieho kontinentu vzdialený tritisíc kilometrov.
Zdroj: YouTube/Parleychannel, Chris Jordan

ČO ROBIŤ V BOJI PROTI ZNEČISTENIU PLASTMI?

Výskum zdôrazňuje naliehavosť tejto záležitosti: 90 percent morských vtákov má podľa odhadov plasty v črevách. Štúdie ukazujú, že miestne projekty týkajúce sa nakladania s plastovým odpadom prinášajú výsledky v krátkom časovom období. Zdravý rozum a uvedomelosť ľudí môže pomôcť obmedziť obrovský príliv plastov. Medzinárodné spoločenstvá musia urýchlene prijať opatrenia na zmiernenie zbytočných zranení a úmrtí sťahovavých vtákov v dôsledku znečistenia plastami.
Svetový deň sťahovavých vtákov 2019 je jedinečnou príležitosťou spojiť naše úsilie a riešiť vážny problém a to znečistenie prostredia plastami a upozorniť na jeho negatívne účinky na sťahovavé vtáky.

PRISPEJTE K OCHRANE MIGRUJÚCEHO VTÁCTVA

  1. Znížte, opätovne používajte a recyklujte - Obmedzte svoje používanie plastových materiálov a nahrádzajte ich ekologickými alternatívami, používajte a likvidujte plasty trvalo udržateľným spôsobom do príslušných kontajnerov.
    2. Vyčistite prostredie od odpadu - Pripojte sa k akcii zameranej na čistenie prostredia od odpadkov vo vašej oblasti napríklad pozdĺž riek, v meste atď.
  2. Zdieľajte kampaň Svetového dňa sťahovavých vtákov, webovú stránku, plagát na sociálnych sieťach a povzbuďte miestnych organizátorov, aby sa o tomto dni dozvedeli viac a zaregistrujte svoje podujatia na webovej stránke WMBD www.worldmigratorybirdday.org

Kampaň nájdete na:
www.facebook.com/worldmigratorybirdday 
www.twitter.com/wmbd 
www.instagram.com/worldmigratorybirdday
www.youtube.com/WMBDkampaň

Spojme naše hlasy s cieľom riešiť tento závažný problém!

PLAGÁT Svetový deň sťahovavého vtáctva TU.

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

ŠTÁTNA OCHRANA PRÍRODY SR SA ZAPOJÍ DO OSLÁV SVETOVÉHO DŇA SŤAHOVAVÉHO VTÁCTVA PROSTREDNÍCTVOM SVOJICH ORGANIZAČNÝCH ÚTVAROV

Správa Národného parku Malá Fatra a Škola ochrany prírody vo Varíne zrealizovala 6. mája pre žiakov 3. a 4. ročníka zo ZŠ v Belej v Obecnej knižnici v Belej výukový program Vtáčí život, v rámci ktorého žiaci zistili, prečo sa vtáky sťahujú a čo ich pri migrácii ohrozuje, spoznávali druhy vtákov podľa hlasu aktivitou Vtáčie bingo.

Pre verejnosť správa v spolupráci so Slovenskou ornitologickou spoločnosťou/BirdLife Slovensko pripravuje v piatok 17. mája terénnu exkurziu zameranú na pozorovanie a poznávanie vtáctva národného parku v Hradskej doline (pri Starom hrade).

Správa TANAP uskutočnila 10. mája pre deti z MŠ vo Važci besedu na tému Sťahovavé vtáctvo a ich potrava, v rámci ktorej sa deti zábavnou formou naučili priraďovať potravu k jednotlivým druhom vtákov.

Správa Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat pripravuje pre verejnosť v stredu 15. mája v Zemplínskom osvetovom stredisku v Michalovciach výstavu na tému Mokrade, ktorá bude doplnená lektorovanou prednáškou s premietaním filmu o mokradiach. Výstava v stredisku bude verejnosti prístupná do 30. mája.

Správa Regionálneho centra ochrany prírody v Prešove v sobotu 11. mája organizuje v spolupráci  s OZ Čavargy, Prešovskou univerzitou, Bezobalovým  obchodom v Prešove, Technickými  službami mesta Prešov a ďalšími podujatie pre verejnosť s názvom Ekodeň na Sigorde. Pripravené budú  prednášky so sprievodcom v teréne na témy vtáctvo, obojživelníky a život vo vode. Súčasťou podujatia bude aj čistenie okolia nádrže od odpadkov.


Kršiak rybár nesúci plastovú tašku do hniezda.
Autor: John 581, zdroj: www.worldmigratorybirdday.org

 
Kačica divá s plastovými krúžkami na krku.
Autor: Ian Kirk, zdroj: www.worldmigratorybirdday.org

Spracovala: Miriam Balciarová, Ing., ŠOP SR, odbor environmentálnej výchovy, vzdelávania a osvety

Zdroje:

http://www.worldmigratorybirdday.org/

https://www.topky.sk/cl/11/1709467/Zabijame-si-vlastnu-planetu--VIDEO-Drasticke-zabery--mrtve-vtaky-so-zaludkami-plnymi-plastov

https://vat.pravda.sk/zem/clanok/474925-v-telach-morskych-vtakov-nachadzaju-stovky-kuskov-plastov/

https://refresher.sk/53231-Stale-viac-morskych-zivocichov-sa-zivi-odpadkami-Preco-je-tomu-tak

Všetky správy

September

Počuli ste, že...