Vedecká analýza vyvracia tvrdenia lesníkov o lykožrútovej kalamite

Vedecká analýza vyvracia tvrdenia lesníkov o lykožrútovej kalamite

Odborníci zo Štátnej ochrany prírody SR (ŠOP SR) a Slovenskej akadémie vied (SAV) analyzovali 117 bezzásahových lokalít na Slovensku. Výsledky jednoznačne popreli názor, že bezzásahový princíp je „významným zdrojom nákazy“ a príčinou rozpadu smrečín na Slovensku. Práve naopak. Pri prevažnej väčšine analyzovaných rezervácií začal rozpad smrečín v ich okolí, v lesných porastoch, kde nepanujú zásadné obmedzenia. Podľa odborníkov tak obviňovanie ochrany prírody zo súčasnej podkôrnikovej kalamity vo svetle jasných faktov neobstojí.

Ústav ekológie lesa Slovenskej akadémie vied a Štátna ochrana prírody SR analyzovali vzťah medzi odumieraním smrekových porastov a bezzásahovými územiami v 117 rezerváciách a ich okolí na Slovensku.  Zo skúmaných rezervácií sa len v 9 prípadoch preukázalo, že odumieranie začalo v rezervácii. Až v 72 prípadoch sa preukázalo, že odumieranie smreka začalo mimo rezervácie a následne sa rozšírilo do okolia, neraz aj do bezzásahového územia. V 36 prípadoch nebolo možné zdroj jednoznačne určiť. 

„Zdôrazňujem, ide o analýzu vypracovanú vedcami, postavenú na údajoch zverejňovaných lesníckymi inštitúciami, preto nemôže byť pochybnosť o jej objektívnosti,“ vyhlásil Martin Lakanda, generálny riaditeľ Štátnej ochrany prírody SR.

Podľa jeho slov sú výsledky analýzy dôležité práve dnes v súvislosti s  novelou zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorá má výrazným spôsobom posilniť nielen ochranu národných parkov ale aj celkovú ochranu prírody na Slovensku. Novelu nedávno predstavilo ministerstvo životného prostredia a v súčasnosti je v legislatívnom procese.

A ako vždy, keď je na stole konkrétny a dobrý zákon ako zvýšiť ochranu národných parkov a celkovo posilniť ochranu prírody na Slovensku, začala rezonovať téma lykožrút,“ podotkol Martin Lakanda.

Na analýze vzťahu medzi bezzásahovým princípom a rozpadom smreka začali odborníci zo SAV a ŠOP SR pracovať minulý rok. Zamerali sa na rezervácie s bezzásahovým režimom. Sústredili sa na lokality, v ktorý prevláda smrek a zároveň stromy spĺňajú vhodný vek pre lykožrúta smrekového. Tieto kritéria na Slovensku splnilo 117 rezervácií.

„Následne sme analyzovali odumieranie lesných porastov v rezerváciách a v ich okolí po jednotlivých rokoch od  2006 do 2017. Zdrojom informácie o zdravotnom stave lesných porastov boli verejne dostupné údaje z Národného lesníckeho centra,“ nadväzuje námestník generálneho riaditeľa pre ochranu prírody ŠOP SR Peter Baláž.

Už prvé výsledky ukázali, že tvrdenia o bezzásahových územiach ako „zdrojoch nákazy“ neobstoja. Podiel poškodených smrekových porastov bol v blízkom okolí rezervácií výrazne nižší ako vo vzdialenejších lesných porastoch.

„Som presvedčený, že  analýza je dostatočným argumentom na to, aby už skončilo obviňovanie ochrany prírody zo súčasnej situácie s podkôrnikovou kalamitou. Dúfame, že takéto tvrdenia konečne upadnú do kategórie prekonaných mylných dogiem,“ uzavrel Peter Baláž.

Tlačová správa a foto: ŠOP SR

Tu si môžete pozrieť analýzu vzťahu medzi chránenými územiami s bezzásahovým režimom a rozpadom smrekových porastov v ich okolí. Sú to priebežné výsledky.

Na tejto stránke nájdete kompletné výsledky analýzy:

http://ife.sk/news/sk-analyza-vztahu-medzi-chranenymi-uzemiami-s-bezzasahovym-rezimom-a-rozpadom-smrekovych-porastov-v-ich-okoli/

Autori analýzy:

Miroslav Blaženec, Mária Potterf, Rastislav Jakuš, Pavel Mezei, Peter Baláž

Ústav ekológie lesa SAV, Ľ. Štúra 2, 960 53 Zvolen a Štátna ochrana prírody SR, Tajovského 28B, 974 09 Banská Bystrica 

Všetky správy

Marec

Počuli ste, že...