Odmietame výnimky na ťažbu dreva v bezzásahových územiach

Odmietame výnimky na ťažbu dreva v bezzásahových územiach

Štátna ochrana prírody SR vydala usmernenie kolegom v regiónoch, aby pri rozhodovaní stáli prísne na princípe bezzásahovosti. Medzi štátnymi ochranármi sa hovorí o jednom z najmasívnejších zásahov do najvzácnejších prírodných oblastí Slovenska. Celkovo by sa malo vyťažiť okolo 1700 nákladných áut dreva.

Lesy SR, vojenské lesy a súkromné lesy v posledných dňoch a týždňoch dali požiadavky o výnimku z ochrany prírody pri niekoľkých desiatkach najvzácnejších lokalít na Slovensku. Pričom podľa predpokladov Štátnej ochrany prírody ďalšie žiadosti zrejme pribudnú.

„Ide o frontálny útok na naše najvzácnejšie lokality. Týka sa takmer každého regiónu Slovenska, ktorý má na svojom území chránené územia. Štátna ochrana prírody už vydala usmernenie pre svojich kolegov v regiónoch, aby v prebiehajúcich konaniach stáli zásadne za princípom bezzásahovosti a ochrany prírody,“ vyhlásil Martin Lakanda, generálny riaditeľ Štátnej ochrany prírody SR.

Požiadavky ťažiť v najprísnejšie chránených územiach síce prišli z rôznych regiónov Slovenska, no v tom istom čase. Všetky doterajšie žiadosti o povolenie ťažby sú zdôvodnené potrebou spracovať veternú kalamitu či lykožrútovu kalamitu.

Práve na opatrenia proti lykožrútovi v okolí bezzásahových zón vynakladá Štátna ochrana prírody SR nemalé prostriedky. Za posledných päť rokov vyplatila približne 2,5 milióna eur, aby sa zabránilo  šíreniu lykožrúta. Prostriedky použili správcovia lesov na kroky, ktoré samy navrhli a zrealizovali.

„Na konci dňa lokality, do ktorých okolia sme investovali nemalé prostriedky, majú byť vyťažené,“ pokračuje Martin Lakanda. Podľa jeho slov už je na Slovensku pomaly pravidlom, že kedykoľvek sa otvorí otázka ako zaistiť adekvátnu ochranu národným parkom, tak sa vytiahne téma lykožrút. Pričom najčastejšie zo šírenia kalamity bývajú obviňované bezzásahové zóny. No práve bezzásahové zóny s vyšším podielom smrekových porastov, ktoré napadá lykožrút, predstavujú len dve percentá z celkovej výmery lesných pozemkov na Slovensku.

Riaditeľ Správy Národného parku Nízke Tatry Ľuboš Čillag hovorí, že z lokalít, kde sa takéto výnimky plánujú, je väčšina práve na území ich národného parku. Posledným prípadom je žiadosť o výnimku na ťažbu v národnej prírodnej rezervácii Skalka, ktorá sa nachádza v katastri Dolnej Lehoty na Horehroní, kde chcú žiadatelia o výnimku vyťažiť 9 tisíc metrov kubických dreva. Správa národného parku trvá v tomto prípade na bezzásahovosti, podľa riaditeľa ide o územie európskeho významu.

„Všetky bezzásahové územia poskytujú refúgiá pre chránené druhy živočíchov a sú aj kľudovou zónou pre popoluláciu medveďov, či rysov. Plánovať zásahy do týchto území preto považujem za precedens,“ dodal Ľuboš Čillag.

Štátna ochrana prírody za súčasne platnej legislatívy dokáže účinne zabrániť ťažbe lesa takmer výlučne len v bezzásahových zónach. Teda tam, kde je na ťažbu potrebný súhlas štátnych ochranárov. Celkovo bezzásahové zóny celkovo predstavujú približne 85 000 hektárov Slovenska.

Text + foto: ŠOP SR

 

Všetky správy

Október

Počuli ste, že...