Za posledné tri desaťročia sa vytvorili rôzne prístupy k identifikácii území, ktoré sú významné pre biodiverzitu. Tieto prístupy sa vo všeobecnosti sústreďujú na jednu skupinu druhov alebo na jeden bióm a využívajú rôzne kritériá hodnotenia. Pre zjednotenie prístupu začalo IUCN v roku 2012 konzultačný proces s cieľom vytvorenia jednotnej metodológie pre identifikáciu území kľúčových z hľadiska biodiverzity.
Do procesu sa zapojili kľúčoví experti a organizácie, vrátane členov a komisií IUCN, akademikov, organizácií ochrany prírody a orgánov s rozhodovacou právomocou. Konzultačný proces zahŕňal rozhovory so zainteresovanými subjektmi a konečnými užívateľmi, technické workshopy a regionálne konzultácie.
V októbri 2015 sa ukončilo pripomienkovanie Konzultačného dokumentu na svetovej úrovni. Dokument vylíšil vzťah medzi územiami kľúčovými pre biodiverzitu a inými iniciatívami, navrhol kritériá a prahy hodnôt , ako aj procesy identifikácie a nominácie území kľúčových pre biodiverzitu. Výsledný dokument bude predložený na schválenie Rade IUCN.
Tento štandard pomôže vládnym organizáciám, orgánom s rozhodovacou právomocou, miestnym komunitám, súkromnému sektoru a aj iným inštitúciám identifikovať územia dôležité z hľadiska ochrany biodiverzity. Prispeje k naplneniu cieľa 11 z Aichi, Strategického plánu pre biodiverzitu Dohovoru o biodiverzite na roky 2011-2020, ktorý spomína "územia konkrétneho významu z hľadiska biodiverzity".
Viac informácií je možné nájsť na webovej stránke: http://www.kbaconsultation.org/
25.6. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Latorica (1990) ? CHKO Latorica bola vyhlásená dňa 25. júna 1990 a pôsobnosť správy: územie CHKO, územie okresov Michalovce, Trebišov Latorica je po Chránenej krajinnej oblasti Záhorie druhé veľkoplošné chránené územie nížinného typu krajiny. Najvýznamnejším fenoménom CHKO Latorica sú vzácne vodné a močiarne biocenózy.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.