Ochrana a obnova riečnych biotopov v oblasti Alpsko - karpatského koridoru
Program: Interreg Slovenská republika - Rakúsko 2014 – 2020
Názov projektu SK: Ochrana a rozvoj prepojenia riečnych biotopov v oblasti Alpsko-karpatského koridoru
Názov projektu DE: Schutz und Entwicklung eines Lebensraumverbundes der Flüsse im Bereich des Alpen Karpaten Korridors
Akronym projektu: Alpen Karpaten Fluss Korridor/Alpsko – Karpatský riečny koridor (ACRC)
Kód projektu: 305021R191
Začiatok realizácie projektu: 09/2017
Koniec realizácie projektu: 07/2021
Rozpočet projektu ŠOP SR: 142 892,35 Eur
Celkový rozpočet projektu: 2 054 116,09 Eur
Alpsko – Karpatský riečny koridor (ACRC) Ochrana a rozvoj prepojenia riečnych biotopov v oblasti Alpsko - karpatského riečneho koridoru
Ochrana a obnova riečnych biotopov v oblasti Alpsko - karpatského koridoru
Územie masívov Álp a Karpát, spolu s územím, čo ich predeľuje, patrí medzi najvýznamnejšie prírodné oblasti Európy. Preto po úspešnom projekte Alpsko karpatský koridor zameranom na zachovanie migračného koridoru pre suchozemské veľké cicavce sa v ďalšom plánovacom období programu INTERREG SK – AT cezhraniční partneri venujú ochrane a rozvoju konektivity riečnych biotopov. Cieľom projektu je zabezpečiť a zlepšiť spojenie biotopov vodných organizmov v rakúsko-slovenskom pohraničnom regióne.
Projekt je zameraný na vytvorenie koncepcie cezhraničnej ochrany a starostlivosti o vybrané vodné toky na území Dunajských luhov, Záhoria, Viedenského lesa a Pomoravia. Zámerom projektu jej aj realizácia konkrétnych opatrení v tejto oblasti. Správa CHKO Záhorie je zapojená do implementácie pilotných opatrení v oblasti zlepšovania vodného ekosystému riečneho jazera na Devínskom jazere, zlepšenia migračných možností na rieke Rudava, či Zohorského kanála. Prínos projektu v zlepšení biotopov by mali dokázať vlajkové druhy: rybárik riečny, podustva severná, užovka fŕkaná a mihuľa ukrajinská.
Alpsko Karpatský riečny koridor je cezhraničný projekt v rámci programu INTERREG V-A Slovensko – Rakúsko.
Partneri projektu
| Vedúci partner: | |
| Národný park Dunajské luhy (NP Donauen GmbH) |  |
| Ostatní partneri: | |
| ŠOP SR, správa CHKO Záhorie |  |
| BROZ (Bratislavské regionálne ochranárske združenie) |  |
| Schwechat Wasserverband / Vodohospodárske združenie Schwechat |  |
| Stadtgemeinde Fischamend / Mestská obec Fischamend |  |
| Österreichische Bundesforste AG / Rakúske spolkové lesy a.s. |  |
| via donau - Österreichische Wasserstraßen-GmbH / Rakúska spoločnosť pre vodné cesty |  |
Apríl
1.4. Svetový deň vtáctva - korene tohto sviatku siahajú až do čias rakúsko-uhorskej monarchie. Tento dátum sa spája s príletmi sťahovavých vtákov a podľa ornitológov je apríl mesiacom, kedy k nám priletí najviac vtákov, odhaduje sa až 30 miliónov. Väčšina vtákov prilieta do našich končín z Afriky, menej z Ázie.
20.4. Sprístupnenie Jasovskej jaskyne pre verejnosť (1846) - Jasovská jaskyňa najstaršia sprístupnená jaskyňa na Slovensku sa nachádzajúca pri obci Jasov v okrese Košice - okolie v Košickom kraji. V roku 1846 bola čiastočne sprístupnená mníchmi z jasovského kláštora. Jej dĺžka je 2 811 m, z čoho je verejnosti sprístupnených 550 m (dĺžka prehliadkovej trasy je 720 m).
22.4. Svetový deň Zeme - tento sviatok je ovplyvnený pôvodnými dňami Zeme, ktoré sa konali pri oslavách jarnej rovnodennosti. Prvý Deň Zeme bol oslávený v San Franciscu v roku 1970. OSN začala tento sviatok sláviť o rok neskôr. V roku 1990 sa k Amerike pripojil aj zvyšok sveta a 22. apríl sa stal Medzinárodným dňom Zeme. V modernom poňatí ide o ekologicky motivovaný sviatok, upozorňujúci ľudí na dopady ničenia životného prostredia, a rozvíjajúcu diskusiu o možných riešeniach.
24.4. Objavenie Bystrianskej jaskyne (1926) - o otvore do Starej jaskyne vedeli miestni obyvatelia oddávna. Do jej ďalších priestorov prenikli objavitelia v roku 1923. Priepasť Peklo, ktorou sa neskôr zostúpilo do Novej jaskyne, sa objavila v roku 1926. Časť jaskyne sa verejnosti sprístupnila v rokoch 1939 a 1940. V terajšom stave je sprístupnená od roku 1968 v dĺžke 490 m. Od roku 1971 sa Bystrianska jaskyňa využíva na speleoterapiu.
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.