Správa CHKO Vihorlat

Zriadená Vyhláškou MK SSR č. 9/1973 Zb. zo dňa 28. decembra 1973 v znení Zákona NR SR č. 287/1994 Z.z., novelizované Vyhláškou MzP SR č. 111/1999 Z.z. zo dňa 19.apríla 1999/

vihorlat adresa :
Správa CHKO Vihorlat
ul. Fraňa Kráľa 1
071 01 Michalovce
web :
www.sopsr.sk/vihorlatweb/
tel. :
056 688 25 41 / 056 688 25 43
fax :
056 688 25 42

Posôbnosť správy: územie CHKO, územie okresu Sobrance, Michalovce

Vihorlat je napriek neveľkej rozlohe a nadmorskej výške impozantné sopečné pohorie. Vypína sa nad rozsiahlou Východoslovenskou nížinou a jeho najvyššie vrcholy presahujú výšku 1000 metrov. Najvyššie položené miesto CHKO je vrch Vihorlat (1 076 m n. m.), najnižšie okraj lesa pri obci Jovsa (162 m n.m.).

Zemepisná poloha Vihorlatu je v rámci Slovenska ojedinelá a zaujímavá, leží na rozhraní panónskej a karpatskej flóry. Patrí medzi najlesnatejšie pohoria Slovenska s prevahou listnatých, najmä bukových lesov. Z drevín má najväčšie zastúpenie buk, ktorý vytvára spolu s dubom, jaseňom, javorom a jedľou v rámci vegetačnej stupňovitosti lesné spoločenstvá.

Jeho geografická poloha a osobitný geologický vývoj podmienili vznik takých prírodných zvláštností ako sú napríklad jazero Morské oko, Sninský kameň, vrchoviskové rašeliniská i spoločný výskyt rastlinných druhov karpatskej a panónskej flóry. Z chránených druhov sa tu vyskytuje bleduľa jarná karpatská, telekia ozdobná, prilbica chlpatoplodá a iné. Na severnej strane Vihorlatu rastú horské druhy ako napr. soldanelka karpatská, kým na južných svahoch sa vyskytujú lesostepné spoločenstvá s teplomilnými druhmi.

Podľa doterajších poznatkov sa v území vyskytuje vyše 2000 druhov bezstavovcov. Zo stavovcov sú to napríklad mlok karpatský, mlok vrchovský, užovka stromová, ako aj takmer viac ako 100 druhov hniezdiacich vtákov, napríklad bocian čierny, orol krikľavý, hadiar krátkoprstý, sova dlhochvostá. Veľkým bohatstvom vihorlatských lesov je prítomnosť šeliem - vlka, rysa, mačky divej a vydry.

Cez územie CHKO vedú dva náučné chodníky. Prvý náučný chodník Morské oko ? Sninský kameň ? Sninské rybníky prechádza okolo jazera Morské oko cez Sninský kameň a končí na Sninských rybníkoch. Druhý náučný chodník Vihorlatským bučinami prechádza rozsiahlym komplexom prírodných bukových lesov, ktoré sú zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO ako "Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka".

Výbor pre svetové dedičstvo schválil 28. júna 2007 v meste Christchurch na Novom Zélande zápis slovenských a ukrajinských karpatských bukových pralesov do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Rozsiahly komplex bukových pralesov, sa tiahne pozdĺž oblúka hlavného hrebeňa Vihorlatských vrchov. Ďalšia zaujímavosť z územia, Senianske rybníky obklopené lúkami a mokraďami, majú nenahraditeľný význam pre zachovanie biodiverzity a prežívanie mnohých ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Celkovo tu bolo zistených až 283 vtáčích druhov. Rybníky sú jediným pravidelným hniezdiskom lyžičiara bieleho na Slovensku a domovom ďalších vzácnych vodných vtákov. Počas migrácie využívajú lokalitu tisícové kŕdle bahniakov, kačíc, husí a žeriavov popolavých. Náučný chodník ?Vtáčím rajom? vás prevedie európsky významným územím a predstaví vám nielen jeho súčasnosť, ale aj históriu a spolužitie ľudí s prírodou v oblasti Senianskej mokrade.


December

Počuli ste, že...

Kam na výlet

Obsah sekcie sa momentálne pripravuje...
Viac...