Zriadený Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 101 z 1. marca. 2002
adresa :
Správa NP Slovenský kras
Biely kaštieľ č. 188
049 51 Brzotín
web :
http://npslovenskykras.sopsr.sk/
tel. :
058 732 68 15
fax :
058 734 67 69
Posôbnosť správy: územie NP a jeho OP, územie okresov Rožňava, v okrese Košice-okolie katastre obcí Baška, Bukovec, Buzica, Cestice, Čečejovce, Debraď, Drienovec, Dvorníky-Včeláre, Hačava, Háj, Hodkovce, Hosťovce, Hýľov, Chorváty, Janík, Jasov, Komárovce, Malá Ida, Medzev, Mokrance, Moldava nad Bodvou, Nižný Lánec, Nováčany, Paňovce, Peder, Perín-Chym, Poproč, Rešica, Rudník, Šemša, Štós, Turňa nad Bodvou, Turnianska Nová Ves, Veľká Ida, Vyšný Medzev, Zádiel, Zlatá Idka, Žarnov
Pre svoje výnimočné prírodné a estetické hodnoty bol Nariadením vlády Slovenskej republiky č.101 z 13. februára 2002 vyhlásený Slovenský kras za národný park s účinnosťou od 1. marca 2002. Vytvorili sa tak podmienky pre ucelenú a účinnejšiu ochranu hodnôt tohto cenného územia, ako aj pre jeho trvalo udržateľné využívanie.
Jeho výmera je 34 611 ha, výmera ochranného pásma je 11 742 ha. Územie národného parku pozostáva z troch od seba oddelených častí, ktoré v podstate predstavujú jednotlivé krasové planiny. Od západu na východ sú to samostatné planiny Koniarska a Plešivská, ďalej Silická planina, Horný a Dolný vrch, Zádielska a Jasovská planina, ktoré predstavujú komplex rozčlenený tiesňavami a geologickým rozhraním. Pretože prirodzené pokračovanie krasového územia je v susednom Maďarsku, južnú hranicu predstavuje štátna hranica. V Slovenskom krase sa vyskytujú všetky krasové formy charakteristické pre kras nášho klimatického pásma. Sú to predovšetkým škrapy, krasové jamy (závrty) a priehlbne, úvaly, ktoré dotvárajú reliéf plošín a hlboké kaňonovité doliny i tiesňavy, z ktorých najznámejšia je Zádielska. Vysokú úroveň skrasovatenia územia potvrdzuje výskyt veľkého počtu podzemných dutín a jaskýň. V Slovenskom krase je známych vyše 1300 jaskýň a priepastí. Jaskyne Slovenského krasu a priľahlého Aggtelekského krasu v Maďarsku boli v decembri 1995 zapísané do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Jaskyňa Domica sa 2. 2. 2001 zaradila do Zoznamu mokradí medzinárodného významu Ramsarskej konvencie ako reprezentatívny, zriedkavý a jedinečný príklad prírodného typu podzemnej mokrade v rámci celej Európy s veľkým hydrologickým významom s výskytom podzemných krasových vôd.
Územie Slovenského krasu bolo 1. marca 1977 ako prvé na Slovensku zapísané do medzinárodnej siete biosférických rezervácií v rámci programu UNESCO ? Človek a biosféra (Man and the Biosphere).
Súčasťou národného parku sú aj osobitne chránené územia. Je to celkom 10 národných prírodných rezervácií, 6 prírodných rezervácií a 16 národných prírodných pamiatok (jaskyne a priepasti). Najznámejšie z nich sú NPR Zádielska tiesňava, NPR Turniansky hradný vrch, NPR Brzotínske skaly, NPR Domické škrapy a NPR Kečovské škrapy.
Slovenský kras je botanicky jedno z najzaujímavejších území Západných Karpát s najbohatšou panónskou flórou. Z územia Slovenského krasu je známych viac ako 1500 taxónov vyšších rastlín, z ktorých je 160 chránených. Z botanického hľadiska majú najväčší význam rumenica turnianska (Onosma tornensis), dnes už premenovaná na rumenicu sviežu (Onosma viridis) a chudôbka drsnoplodá Klášterského (Draba lasiocarpa subsp. klasterskyi). Veľmi bohaté je aj zastúpenie živočíšstva. Z bezstavovcov je to sága stepná, modlivka zelená, z mäkkýšov Pupilla triplicata a Zebrina detrita. Z plazov je pozoruhodný výskyt krátkonôžky štíhlej, jašterice živorodej, z hadov užovka stromová. V Slovenskom krase je potvrdený výskyt 217 druhov vtákov. Zo stavovcov nachádzajú vhodné životné podmienky v jaskyniach predovšetkým netopiere, ktorých tu žije až 26 druhov. Najpočetnejšie sú zastúpené druhy ako večernica malá, podkovár malý, netopier obyčajný a kriticky ohrozený lietavec sťahovavý, vzácne aj letné kolónie podkovára južného. Zo šeliem je vzácny výskyt rysa a vlka.
Územie Slovenského krasu je vyhľadávanou turistickou lokalitou. Je to najmä pešia turistika, cykloturistika a turistika týkajúcu sa návštevy sprístupnených jaskýň a historických pamiatok blízkeho okolia. Na území národného parku je vyznačených asi 270 km turistických chodníkov, je vybudovaných 7 náučných chodníkov, vyznačených je viacero cyklotrás.
Turistami sú najviac vyhľadávané sprístupnené jaskyne Domica, Gombasecká, Jasovská i Krásnohorská. Obľúbená je aj návšteva Zádielskej tiesňavy, Turnianskeho hradu, Hájskych vodopádov či Silickej ľadnice a zaujímavé trasy po Silickej aj Plešivskej planine.
1.1. Vznik Správy slovenských jaskýň (1970) - Ako samostatná organizácia bola Správa slovenských jaskýň založená v roku 1970 v Liptovskom Mikuláši. V roku 1981 bola zlúčená s úsekom ochrany prírody Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave čím vzniklo Ústredie štátnej ochrany prírody. Ako samostatná organizácia bola obnovená v roku 1990. Od roku 2008 je organizačnou zložkou Štátnej ochrany prírody SR, ktorá je príspevkovou organizáciou Ministerstva životného prostredia.
16.1. Vyhlásenie Pieninského národného parku (1967) - nariadením Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 5 zo 16. januára 1967 bol vyhlásený Pieninský národný park so sídlom v Červenom Kláštore. Výmera národného parku mala 2125 ha a jeho ochranné pásmo 52 000 ha.
18.1. Vyhlásenie Národného parku Malá Fatra (1988) - Malá Fatra zažila v šesťdesiatych rokoch 20. storočia prudký nárast civilizačných vplyvov. Preto bola 3. januára 1967 vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť. 1. apríla 1968 bol ako prvým vedúcim v histórii CHKO poverený Pg. Pavel Janáčik. 1. apríla 1988 bola CHKO Malá Fatra kategorizovaná ako Národný park Malá Fatra. Sídlo Správy Národného parku Malá Fatra je vo Varíne.
18.1. Vyhlásenie Národného parku Slovenský raj (1988) - Názov Slovenský raj sa prvýkrát objavil v roku 1921 v časopise Krásy Slovenska a nahradil mnohé, dovtedy používané názvy. 21. augusta 1964 bola na území Slovenského raja vyhlásená prvá chránená krajinná oblasť na Slovensku, na národný park bolo preklasifikované 18. januára 1988. Od roku 2004 sú niektoré časti parku súčasťou sústavy chránených území európskeho významu Natura 2000.
27.1. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy (1989) - Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy je jedna zo 14 chránených krajinných oblastí na Slovensku. Nachádza sa na strednom Slovensku a viaže sa na dva orografické celky, Strážovské vrchy a Súľovské vrchy. Zasahuje do okresov Bytča, Ilava, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov a Žilina. Chránená krajinná oblasť bola založená v roku 1989 a má rozlohu 30 979 ha.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.