Zriadená Vyhláškou MK SSR č. 110/1979 Zb. zo dňa 24. septembra 1979 v znení Zákona NR SR č. 287/1994Z.z. Novelizovaná Vyhláškou MzP č. 420/2003 Z. z. zo dňa 29.9.2003
adresa :
Správa CHKO Horná Orava
Bernolákova ul. 408
029 01 Námestovo
web:
http://chkohornaorava.sopsr.sk
tel. :
043 552 24 66
fax :
043 552 24 66
Posôbnosť správy: územie CHKO, územie okresu Námestovo, časť okresu Tvrdošín, časť okresu Dolný Kubín
Chránená krajinná oblasť Horná Orava sa nachádza v najsevernejšej časti Slovenska. Veľkú časť územia zaberajú flyšové pohoria tvorené flyšovými horninami, na území CHKO predovšetkým horninami tzv. magurského flyšu - pieskovce a ílovce, ktoré sa v ďalších geologických dobách intenzívne zvrásňovali spolu so staršími geologickými jednotkami.
Takmer polovicu územia chránenej krajinnej oblasti zaberajú lesy. Značnú časť pokrývajú najmä lesy bukovo-jedľového vegetačného stupňa so silne zastúpenými smrekovými monokultúrami. Výnimku tvoria lesné komplexy Babej hory, Pilska a Paráča s pralesovitými porastami smreka s prímesou jarabiny. Stupeň kosodreviny je vyvinutý na Babej hore a Pilsku. Vo vrcholových častiach Babej hory je zreteľne vyvinutý aj alpínsky stupeň reprezentovaný alpínskymi lúkami.
Ďalším výnimočným javom vo vegetácii CHKO je prítomnosť značnej pestrosti rašelinných fytocenóz s výskytom charakteristických vzácnych a ohrozených druhov rastlín, ako andromédka sivolistá, rojovník močiarny, ostroplod biely, rosička okrúhlolistá, plavúnec zaplavovaný, ostrica výbežkatá, vŕba čučoriedková.
Na hodnotách prírody oblasti sa značnou mierou podieľa aj živočíšstvo. Z veľkých šeliem sa v nej vyskytujú medveď, vlk, vzácnejší je rys. Bežná je raticová zver - jelenia, srnčia i diviačia. Charakteristickými druhmi stupňa lesa sú tetrov, hlucháň, jariabok lesný. Z dravých vtákov tu hniezdi orol krikľavý, myšiak hôrny, početný je krkavec čierny. V ostatných desaťročiach svoj hniezdny areál v oblasti rozšíril bocian čierny. V posledných rokoch prenikol do územia los mokraďový. Faunistickou osobitosťou územia chránenej krajinnej oblasti je oravské priehradné jazero, poskytujúce vhodný biotop nielen pre ichtyofaunu, ale najmä pre avifaunu.
Rašelinné a močaristé plochy sú biotopom viacerých druhov plazov a obojživelníkov (mlok vrchovský, mlok karpatský i mlok veľký). V oblasti majú svoje stanovištia aj viaceré vzácne a ohrozené druhy bezstavovcov, ako napríklad žltáčik čučoriedkový, lovčík pobrežný a i.
1.1. Vznik Správy slovenských jaskýň (1970) - Ako samostatná organizácia bola Správa slovenských jaskýň založená v roku 1970 v Liptovskom Mikuláši. V roku 1981 bola zlúčená s úsekom ochrany prírody Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave čím vzniklo Ústredie štátnej ochrany prírody. Ako samostatná organizácia bola obnovená v roku 1990. Od roku 2008 je organizačnou zložkou Štátnej ochrany prírody SR, ktorá je príspevkovou organizáciou Ministerstva životného prostredia.
16.1. Vyhlásenie Pieninského národného parku (1967) - nariadením Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 5 zo 16. januára 1967 bol vyhlásený Pieninský národný park so sídlom v Červenom Kláštore. Výmera národného parku mala 2125 ha a jeho ochranné pásmo 52 000 ha.
18.1. Vyhlásenie Národného parku Malá Fatra (1988) - Malá Fatra zažila v šesťdesiatych rokoch 20. storočia prudký nárast civilizačných vplyvov. Preto bola 3. januára 1967 vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť. 1. apríla 1968 bol ako prvým vedúcim v histórii CHKO poverený Pg. Pavel Janáčik. 1. apríla 1988 bola CHKO Malá Fatra kategorizovaná ako Národný park Malá Fatra. Sídlo Správy Národného parku Malá Fatra je vo Varíne.
18.1. Vyhlásenie Národného parku Slovenský raj (1988) - Názov Slovenský raj sa prvýkrát objavil v roku 1921 v časopise Krásy Slovenska a nahradil mnohé, dovtedy používané názvy. 21. augusta 1964 bola na území Slovenského raja vyhlásená prvá chránená krajinná oblasť na Slovensku, na národný park bolo preklasifikované 18. januára 1988. Od roku 2004 sú niektoré časti parku súčasťou sústavy chránených území európskeho významu Natura 2000.
27.1. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy (1989) - Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy je jedna zo 14 chránených krajinných oblastí na Slovensku. Nachádza sa na strednom Slovensku a viaže sa na dva orografické celky, Strážovské vrchy a Súľovské vrchy. Zasahuje do okresov Bytča, Ilava, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov a Žilina. Chránená krajinná oblasť bola založená v roku 1989 a má rozlohu 30 979 ha.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.