Správa NP Veľká Fatra
Zriadený Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 140 z 27. marca 2002.
adresa :
Správa NP Veľká Fatra
P. O. Hviezdoslava 38
036 01 Martin
web :
http://npvelkafatra.sopsr.sk/
tel. :
043 428 45 03
fax :
043 428 45 89
Posôbnosť správy: Správa NP Veľká Fatra so sídlom v Martine má územnú pôsobnosť na území NP Veľká Fatra a na území okresov Turčianske Teplice, Martin, Banská Bystrica, Ružomberok a v časti Dolného Kubína.
Veľká Fatra patrí medzi najrozsiahlejšie a najtypickejšie jadrové pohoria Slovenska, kde sa zachovalo mnohotvárne a málo narušené prírodné prostredie. Žulové jadro vystupuje na povrch len v oblasti Smrekovice a Ľubochnianskej doliny. Ostatnú časť územia budujú najmä usadené horniny druhohôr.
Reliéf Veľkej Fatry je značne členitý pri veľkom výškovom rozpätí. Tento výškový gradient ju radí medzi vysoké hornatiny Slovenska. Vysoký hlavný hrebeň s rázsochami, v južnej časti mäkko modelovaný, predstavuje hôľny vysokohorský reliéf. S ním ostro kontrastuje reliéf Bralnej Fatry tvorenej komplexami chočského príkrovu. Tu sú vytvorené krajinársky výrazné krasové javy ako skalné steny, stupne, okná a kaňonovité dolinky. Do tejto časti patria najznámejšie doliny ako Gaderská, Blatnická, Belianska a Bystrická. Medzi najznámejšie jaskyne patria Mažarná, Jelenecká, Horná a Dolná Túfna. Vďaka členitému reliéfu a pestrému geologickému podkladu sa tu zachovali rastlinné spoločenstvá z rozličných období postglaciálneho vývoja. Medzi vzácne spoločenstvá patria zvyšky reliktných borín na vápencových bralách. Vzácny relikt našej kveteny, pochybok huňatý, má na Tlstej jedinú lokalitu na Slovensku. Pre hôľne spoločenstvá hlavného hrebeňa je charkteristický masový výskyt veternice narcisokvetej. Na území Veľkej Fatry prevažujú horské druhy živočíchov. Dosiaľ v nej bolo zistených okolo 110 druhov hniezdiacich vtákov a 60 druhov cicavcov. Zo šeliem možno spomenúť medveďa, rysa a vlka. Hniezdi tu orol skalný. Problémy spôsobuje introdukovaný alpský poddruh kamzíka vrchovského, ktorý ohrozuje pôvodnú tatranskú populáciu kamzíka vrchovského na území NP Nízke Tatry a poškodzuje vzácnu skalnú vegetáciu Veľkej Fatry.
Najstaršou rezerváciou v chránenej krajinnej oblasti je Národná prírodná rezervácia Harmanecká tisina (1949), zriadená hlavne na ochranu treťohorného reliktu tisu obyčajného, ktorý dnes dosahuje na území NP Veľká Fatra najmasovejší výskyt v rámci strednej Európy. V súčasnosti je poškodzovaný najmä jeleňou zverou a holorubným spôsobom obnovy lesných porastov, čo zapríčiňuje jeho čiastočný ústup.
Apríl
1.4. Svetový deň vtáctva - korene tohto sviatku siahajú až do čias rakúsko-uhorskej monarchie. Tento dátum sa spája s príletmi sťahovavých vtákov a podľa ornitológov je apríl mesiacom, kedy k nám priletí najviac vtákov, odhaduje sa až 30 miliónov. Väčšina vtákov prilieta do našich končín z Afriky, menej z Ázie.
20.4. Sprístupnenie Jasovskej jaskyne pre verejnosť (1846) - Jasovská jaskyňa najstaršia sprístupnená jaskyňa na Slovensku sa nachádzajúca pri obci Jasov v okrese Košice - okolie v Košickom kraji. V roku 1846 bola čiastočne sprístupnená mníchmi z jasovského kláštora. Jej dĺžka je 2 811 m, z čoho je verejnosti sprístupnených 550 m (dĺžka prehliadkovej trasy je 720 m).
22.4. Svetový deň Zeme - tento sviatok je ovplyvnený pôvodnými dňami Zeme, ktoré sa konali pri oslavách jarnej rovnodennosti. Prvý Deň Zeme bol oslávený v San Franciscu v roku 1970. OSN začala tento sviatok sláviť o rok neskôr. V roku 1990 sa k Amerike pripojil aj zvyšok sveta a 22. apríl sa stal Medzinárodným dňom Zeme. V modernom poňatí ide o ekologicky motivovaný sviatok, upozorňujúci ľudí na dopady ničenia životného prostredia, a rozvíjajúcu diskusiu o možných riešeniach.
24.4. Objavenie Bystrianskej jaskyne (1926) - o otvore do Starej jaskyne vedeli miestni obyvatelia oddávna. Do jej ďalších priestorov prenikli objavitelia v roku 1923. Priepasť Peklo, ktorou sa neskôr zostúpilo do Novej jaskyne, sa objavila v roku 1926. Časť jaskyne sa verejnosti sprístupnila v rokoch 1939 a 1940. V terajšom stave je sprístupnená od roku 1968 v dĺžke 490 m. Od roku 1971 sa Bystrianska jaskyňa využíva na speleoterapiu.
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.