Správa CHKO Kysuce
Zriadená Vyhláškou MK SSR č. 68/1984 Zb. zo dňa 23. mája 1984 v znení Zákona NR SR č. 287/1994 Z.z.
adresa :
Správa CHKO Kysuce
U Tomali č. 1511
022 01 Čadca
web:
http://chkokysuce.sopsr.sk
facebook:
https://www.facebook.com/groups/286717094065/
tel. :
041 433 56 06
fax :
041 433 56 08
Posôbnosť správy: územie CHKO, územie okresov Čadca, Kysucké Nové Mesto
Chránená krajinná oblasť Kysuce bola vyhlásená v roku 1984 na výmere 65 462 ha. Je situovaná na severozápade Slovenska, pričom ju tvoria dve samostatné, od seba navzájom oddelené časti: západná javornícka a východná beskydská. Územie Chránenej krajinnej oblasti patrí do 6 okresov (Čadca, Žilina, Dolný Kubín, Bytča, Považská Bystrica, Púchov) a 2 krajov (Žilinský, Trenčiansky). Najvyšším bodom územia je Veľká Rača (1 236 m n. m.)
Viac ako polovicu územia pokrývajú lesy. Napriek geologickej monotónnosti flyšového pásma (málo odolné flyšové usadeniny - rytmicky sa striedajúce polohy pieskovcov, ílovcov a ílových bridlíc) má krajina vplyvom valašskej kolonizácie a kopaničiarskeho osídlenia mozaikovitý krajinný ráz v ktorom sa striedajú lesy, lúky, polia a osady so zachovalou ľudovou architektúrou. Krajinný obraz výrazne dotvára rozptýlená stromová zeleň. Hodnotné solitéry a skupiny mohutných líp, brestov, či javorov sa úzko viažu na kopaničiarske usadlosti a dvory. Ucelenú ukážku pôvodnej ľudovej architektúry môžeme vidieť v Skanzene Vychylovka v Novej Bystrici spolu s obnoveným úsekom historickej lesnej úvraťovej železnice. Geologickou zvláštnosťou oblasti je výskyt povrchového výronu ropy v Korni a pieskovcových gúľ známych najmä z územia Prírodnej rezervácie Klokočovské skálie a Prírodnej pamiatky Megoňky.
Väčšinu lesov najmä v beskydskej časti tvorí smreková monokultúra. Pôvodné zmiešané lesy sú zachované najmä vo vrcholových polohách, najzachovalejšie pralesovité porasty možno vidieť v Prírodných rezerváciách Veľká Rača, Javorinka alebo Čierna Lutiša. Vďaka klimatickým a geologickým pomerom má územie bohatú sieť tokov, množstvo prameňov, prechodných rašelinísk a slatinných lúk. V týchto biotopoch sa vyskytuje viacero vzácnych a ohrozených druhov rastlín napr. plavúnec zaplavovaný, zdrojovka pobrežná, pupkovník obyčajný, rosička okrúhlolistá, sitina cibuľkatá, ostrica plstnatoplodá, bazanovec kytkový, perovník pštrosí, kľukva močiarna a iné. Symbolom územia zobrazeným aj v znaku CHKO sa stala dekoratívna papraď rebrovka rôznolistá, ktorá sa v rámci Slovenska vyskytuje hojnejšie najmä na Kysuciach. Lúky a pasienky sú biotopom viacerých druhov vstavačovitých napr. vstavač mužský, vstavačovec bazový, päťprstnica obyčajná, vo vyšších polohách pavstavač hlavatý, trčníček jednolistý, vemenníček zelený a bieloprst belavý.
V území bolo dosiaľ zistených 205 druhov stavovcov. Predstavuje západnú hranicu rozšírenia všetkých veľkých šeliem Slovenska - vlka, medveďa, rysa. Zo vzácnych druhov vtákov tu žije napr. výr skalný, bocian čierny, rybárik riečny, vzácny je tetrov hlucháň a orol skalný. Vyskytuje sa tu i vydra riečna, z glaciálnych reliktov pôtik kapcavý, kuvičok vrabčí, ďubník trojprstý a myšovka vrchovská. Na viacerých miestach prežíva karpatský endemit mlok karpatský. Z vzácnejších druhov rýb sa tu vyskytuje pĺž vrchovský, z obojživelníkov je hojná salamandra škvrnitá, z plazov užovka obojková, alebo náš jediný jedovatý had vretenica severná.
Jún
1.6. Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) - bol podpísaný v Berne 19. septembra 1979 a nadobudol platnosť 1. júna 1982. Cieľom dohovoru je ochrana voľne žijúcich rastlín a živočíchov a ich prírodných stanovíšť v Európe, osobitne tých, ktorých zachovanie vyžaduje spoluprácu niekoľkých štátov, pričom osobitný dôraz sa kladie na ohrozené a zraniteľné druhy, vrátane ohrozených a zraniteľných sťahovavých druhov.
5.6. Svetový deň životného prostredia - je celosvetovo venovaný ochrane životného prostredia a šíreniu dôležitosti environmentálnych myšlienok medzi ľuďmi. Tento deň je spomienkou na prvú konferenciu OSN o životnom prostredí, ktorá sa konala v dňoch 5. až 16. júna 1972 v Stockholme pod heslom "Je len jedna Zem".
14.6. Vyhlásenie Národného parku Nízke Tatry (1978) - NAPANT je rozlohou najväčší národný park Slovenska. Jeho najvyšším vrcholom je Ďumbier (2043 m n. m.). Pohorie sa tiahne stredom Slovenska východo-západným smerom v dĺžke takmer 100 km. Masív Kráľovej hole je pramenným miestom troch slovenských riek - Váhu, Hrona a Hnilca.
15.6. Objavenie Dobšinskej ľadovej jaskyne (1870) - Otvor do jaskyne s názvom "Ľadová diera" bol známy od nepamäti.. Zásluhou mesta Dobšiná bola jaskyňa sprístupnená už v roku 1871. Dobšinská ľadová jaskyňa sa v roku 1887 stala prvou elektricky osvetlenou jaskyňou v Uhorsku.
23.6. Dohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov (Bonnský dohovor) - podľa miesta prijatia sa Dohovor nazýva tiež Bonský dohovor a je známy pod anglickou skratkou CMS. Dohovor je zameraný na ochranu a zachovanie terestriálnych, morských a lietajúcich migrujúcich druhov v celom ich areáli, pričom osobitnú pozornosť venuje tým druhom, ktorých stav prežívania je nepriaznivý.
24.6. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie (1985) ? CHKO Ponitrie bola vyhlásená dňa 24. júna 1985 a pôsobnosť správy: územie CHKO, územie okresov Bánovce nad Bebravou, Levice, Nitra, Partizánske, Prievidza, Topoľčany, Zlaté Moravce a čiastočne okresy Žarnovica a Žiar nad Hronom.
25.6. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Latorica (1990) ? CHKO Latorica bola vyhlásená dňa 25. júna 1990 a pôsobnosť správy: územie CHKO, územie okresov Michalovce, Trebišov Latorica je po Chránenej krajinnej oblasti Záhorie druhé veľkoplošné chránené územie nížinného typu krajiny. Najvýznamnejším fenoménom CHKO Latorica sú vzácne vodné a močiarne biocenózy.
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.