Správa CHKO Kysuce
Zriadená Vyhláškou MK SSR č. 68/1984 Zb. zo dňa 23. mája 1984 v znení Zákona NR SR č. 287/1994 Z.z.
adresa :
Správa CHKO Kysuce
U Tomali č. 1511
022 01 Čadca
web:
http://chkokysuce.sopsr.sk
facebook:
https://www.facebook.com/groups/286717094065/
tel. :
041 433 56 06
fax :
041 433 56 08
Posôbnosť správy: územie CHKO, územie okresov Čadca, Kysucké Nové Mesto
Chránená krajinná oblasť Kysuce bola vyhlásená v roku 1984 na výmere 65 462 ha. Je situovaná na severozápade Slovenska, pričom ju tvoria dve samostatné, od seba navzájom oddelené časti: západná javornícka a východná beskydská. Územie Chránenej krajinnej oblasti patrí do 6 okresov (Čadca, Žilina, Dolný Kubín, Bytča, Považská Bystrica, Púchov) a 2 krajov (Žilinský, Trenčiansky). Najvyšším bodom územia je Veľká Rača (1 236 m n. m.)
Viac ako polovicu územia pokrývajú lesy. Napriek geologickej monotónnosti flyšového pásma (málo odolné flyšové usadeniny - rytmicky sa striedajúce polohy pieskovcov, ílovcov a ílových bridlíc) má krajina vplyvom valašskej kolonizácie a kopaničiarskeho osídlenia mozaikovitý krajinný ráz v ktorom sa striedajú lesy, lúky, polia a osady so zachovalou ľudovou architektúrou. Krajinný obraz výrazne dotvára rozptýlená stromová zeleň. Hodnotné solitéry a skupiny mohutných líp, brestov, či javorov sa úzko viažu na kopaničiarske usadlosti a dvory. Ucelenú ukážku pôvodnej ľudovej architektúry môžeme vidieť v Skanzene Vychylovka v Novej Bystrici spolu s obnoveným úsekom historickej lesnej úvraťovej železnice. Geologickou zvláštnosťou oblasti je výskyt povrchového výronu ropy v Korni a pieskovcových gúľ známych najmä z územia Prírodnej rezervácie Klokočovské skálie a Prírodnej pamiatky Megoňky.
Väčšinu lesov najmä v beskydskej časti tvorí smreková monokultúra. Pôvodné zmiešané lesy sú zachované najmä vo vrcholových polohách, najzachovalejšie pralesovité porasty možno vidieť v Prírodných rezerváciách Veľká Rača, Javorinka alebo Čierna Lutiša. Vďaka klimatickým a geologickým pomerom má územie bohatú sieť tokov, množstvo prameňov, prechodných rašelinísk a slatinných lúk. V týchto biotopoch sa vyskytuje viacero vzácnych a ohrozených druhov rastlín napr. plavúnec zaplavovaný, zdrojovka pobrežná, pupkovník obyčajný, rosička okrúhlolistá, sitina cibuľkatá, ostrica plstnatoplodá, bazanovec kytkový, perovník pštrosí, kľukva močiarna a iné. Symbolom územia zobrazeným aj v znaku CHKO sa stala dekoratívna papraď rebrovka rôznolistá, ktorá sa v rámci Slovenska vyskytuje hojnejšie najmä na Kysuciach. Lúky a pasienky sú biotopom viacerých druhov vstavačovitých napr. vstavač mužský, vstavačovec bazový, päťprstnica obyčajná, vo vyšších polohách pavstavač hlavatý, trčníček jednolistý, vemenníček zelený a bieloprst belavý.
V území bolo dosiaľ zistených 205 druhov stavovcov. Predstavuje západnú hranicu rozšírenia všetkých veľkých šeliem Slovenska - vlka, medveďa, rysa. Zo vzácnych druhov vtákov tu žije napr. výr skalný, bocian čierny, rybárik riečny, vzácny je tetrov hlucháň a orol skalný. Vyskytuje sa tu i vydra riečna, z glaciálnych reliktov pôtik kapcavý, kuvičok vrabčí, ďubník trojprstý a myšovka vrchovská. Na viacerých miestach prežíva karpatský endemit mlok karpatský. Z vzácnejších druhov rýb sa tu vyskytuje pĺž vrchovský, z obojživelníkov je hojná salamandra škvrnitá, z plazov užovka obojková, alebo náš jediný jedovatý had vretenica severná.
Júl
1.7. Vznik Štátnej ochrany prírody SR ako novej samostatnej odbornej organizácie ochrany prírody s celoslovenskou pôsobnosťou sa datuje na 1. júla roku 2000 a to z odčlenených útvarov ochrany prírody vrátane správ CHKO od SAŽP a zo správ jednotlivých národných parkov po zrušení SNP SR.
2.7. Sprístupnenie Ochtinskej aragonitovej jaskyne pre verejnosť (1972) - vznik Ochtinskej aragonitovej jaskyne sa datuje v čase ešte pred érou dinosaurov. Celková dĺžka jaskynných chodieb sa odhaduje na 585 metrov, odhadovaná hĺbka je 30 metrov. Výzdoba v jaskyni je tvorená kryptokryštalickým, mikro- a makrokryštalickým aragonitom. Kalcitové stalaktity a stalagmity vznikali len ojedinele.
6.7. Sprístupnenie Belianskej jaskyne pre verejnosť (1882) - Belianska jaskyňa je najväčšia a jediná sprístupnená vysokohorská kvapľová jaskyňa v Tatranskom národnom parku. Jaskyňa bola známa zlatokopom už roku 1826, o čom svedčia aj uhľom písané mená a dátumy na jej stenách.
8.7. Objavenie Važeckej jaskyne (1922) - Važecká jaskyňa je kvapľová jaskyňa v Liptovskej kotline pri Važci. Podzemné priestory zahŕňajú chodby, dómy a siene, ktoré vznikali na miestach tektonických puklín a mnohé majú rútivý charakter. Priestory jaskyne skrášľuje pestrofarebná, sklovito-modrá, modro-biela alebo voskovo žltá sintrová výplň. Zo stropu visia tenké brčká, stalaktity, záclony, na podlahe sú hrubšie stalagmity a podlahové náteky.
12.7. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty (1979) - oblasť sa rozkladá od okresu Skalica na juhozápade smerom k okresu Púchov na severovýchode. Územie CHKO Biele Karpaty je tvorené prelínajúcim sa systémom lesných komplexov (lesnatosť CHKO je 67%) prevažne pôvodného druhového zloženia (buk, dub, hrab, javor, jaseň, lipa...) poľnohospodárskej vidieckej krajiny s ornou pôdou, lúkami a pasienkami s typickou bielokarpatskou kvetenou, riek a potokov lemovaných brehovými vŕbovo - jelšovými porastami, množstvom starých ovocných sadov, remízok, medzí.
31.7. Svetový deň strážcov má poukázať na profesionálnu prácu strážcov chránených území pri ochrane svetového prírodného a kultúrneho dedičstva. Tento deň je aj spomienkou na strážcov zabitých alebo zranených pri výkone svojej práce v teréne na celom svete a podpore rodín a pozostalých po strážcoch. Svetový deň strážcov podporuje ho 63 členských združení Medzinárodnej federácie rangerov (International Ranger Federation, IRF), Nadácia tenkej zelenej línie (The Thin Green Line) ale i organizácie, jednotlivci a školy, ktorí podporujú prácu strážcov a členov IRF na celom svete.
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.