PIENAP bol vyhlásený nariadením Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 5/67 Zb. zo dňa 16. Januára. 1967. Nariadením vlády SR č. 47/97 Z.z. zo dňa 14. januára. 1997 boli upravené a novelizované hranice národného parku a jeho ochranného pásma.
adresa :
Správa Pieninského národného parku SNP 57
061 01 Spišská Stará Ves
web :
www.pienap.sk
tel. :
052 418 10 71 - 3
fax :
052 482 23 95
Posôbnosť správy: územie NP, jeho ochranné pásmo, územie okresov Kežmarok, Stará Ľubovňa
Pieninský národný park je hornaté územie v bradlovom pásme Pienin. Jeho pestrá horninová skladba, ktorá sa odrazila tiež do osobitého geomorfologického vývoja, podmienila vznik ojedinelého reliéfu bradiel, skalných stien a vežičiek. Oblasť je približne v strede prerezaná hraničnou riekou Dunajec s hlbokou prielomovou dolinou.
Krasový reliéf sa viaže na vápence Haligovských skál. Z podzemných krasových javov je najznámejšia jaskyňa Aksamitka - najväčší a najvýznamnejší predstaviteľ jaskýň v štruktúre krasu bradlového pásma.
Územie je lesnaté so zachovalými jedľovo - bukovými porastami a pôvodnými borinami na skalách.
V druhovo bohatej flóre sa uplatňujú teplomilné i vysokohorské prvky s výskytom endemitov. K pieninským endemitom patrí králik Zawadského, nevädza Triumfettova pieninská, kurička štetinatá pieninská. Známy je výskyt vzácneho glaciálneho reliktu pieninskej flóry, borievky netatovej.
Rastlinstvo národného parku sa radí k najzaujímavejším spomedzi ostatných orografických celkov. Zastúpené sú xerotermné, horské, alpínske i subalpínske druhy. Rastie tu viac ako 90 chránených druhov, 35 endemitov a subendemitov a niekoľko reliktov. Najznámejší je miestny paleoendemit lykovec muránsky. Na obmedzenej ploche rastie vzácna valdštajnka trojlistá Magicova.
Pre Pieniny je zo zoogeografického hľadiska zaujímavý stret areálov druhov chladnomilných a teplomilných, ako aj alpskokarpatských a západokarpatských s východokarpatskými.
Z obdobia postglaciálnej klímy sa ako relikty z vtákov zachovali pôtik kapcavý a tesár čierny. Z ďalších vzácnejších druhov tu hniezdi včelár obyčajný, výr skalný, kuvičok vrabčí, jariabok hôrny, skaliar pestrý a iné.Stabilnou je populácia rysa, mačky divej a vydry.
Pieninský národný park nadväzuje na poľský Pieninski Park Narodowy.
1.4. Svetový deň vtáctva - korene tohto sviatku siahajú až do čias rakúsko-uhorskej monarchie. Tento dátum sa spája s príletmi sťahovavých vtákov a podľa ornitológov je apríl mesiacom, kedy k nám priletí najviac vtákov, odhaduje sa až 30 miliónov. Väčšina vtákov prilieta do našich končín z Afriky, menej z Ázie.
20.4. Sprístupnenie Jasovskej jaskyne pre verejnosť (1846) - Jasovská jaskyňa najstaršia sprístupnená jaskyňa na Slovensku sa nachádzajúca pri obci Jasov v okrese Košice - okolie v Košickom kraji. V roku 1846 bola čiastočne sprístupnená mníchmi z jasovského kláštora. Jej dĺžka je 2 811 m, z čoho je verejnosti sprístupnených 550 m (dĺžka prehliadkovej trasy je 720 m).
22.4. Svetový deň Zeme - tento sviatok je ovplyvnený pôvodnými dňami Zeme, ktoré sa konali pri oslavách jarnej rovnodennosti. Prvý Deň Zeme bol oslávený v San Franciscu v roku 1970. OSN začala tento sviatok sláviť o rok neskôr. V roku 1990 sa k Amerike pripojil aj zvyšok sveta a 22. apríl sa stal Medzinárodným dňom Zeme. V modernom poňatí ide o ekologicky motivovaný sviatok, upozorňujúci ľudí na dopady ničenia životného prostredia, a rozvíjajúcu diskusiu o možných riešeniach.
24.4. Objavenie Bystrianskej jaskyne (1926) - o otvore do Starej jaskyne vedeli miestni obyvatelia oddávna. Do jej ďalších priestorov prenikli objavitelia v roku 1923. Priepasť Peklo, ktorou sa neskôr zostúpilo do Novej jaskyne, sa objavila v roku 1926. Časť jaskyne sa verejnosti sprístupnila v rokoch 1939 a 1940. V terajšom stave je sprístupnená od roku 1968 v dĺžke 490 m. Od roku 1971 sa Bystrianska jaskyňa využíva na speleoterapiu.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.