Vybudovanie chovu huculov na Muránskej planine
Vybudovanie chovu huculov na Muránskej planine
Správa NP Muránska planina má snahu aktívne podporovať rozvoj trvaloudržateľného turizmu v regióne národného parku a prispievať tak k regionálnemu rozvoju územia.
Projekt "Vybudovanie chovu huculov na Muránskej planine" má tri hlavné ciele:
1. Vybudovanie chovu huculov na Muránskej planine
2. Manažment biotopov národného a európskeho významu
3. Podpora regionálneho rozvoja a trvaloudržateľného turizmu.
Očakávané výsledky:
1. Prínos k zachovaniu pôvodného karpatského plemena koní hucul
2. Zachovanie vzácnych druhov lúčnych biotopov vrátane typických druhov rastlín a živočíchov a tradičnej krajinnej štruktúry
3. Turistická ponuka pre návštevníkov NP
4. Príspevok k regionálnemu rozvoju v regióne NP
Realizácia projektu je naplánovaná na obdobie 2010 ? 2012.
Projekt sa realizuje s podporou nadácie Heidehofstiftung, GmbH z Nemecka (http://www.Heidehof-Stiftung.de) vo výške 40.600 EUR.
August
3.8. Objavenie Demänovskej jaskyne slobody (1921) - Demänovská jaskyňa slobody je krasová jaskyňa, jedna z Demänovských jaskýň. Demänovské jaskyne tvoria najväčšiu sústavu jaskýň na Slovensku. Tento komplex sa nachádza v Demänovskej doline na severnej strane Nízkych Tatier. Jaskyňa Slobody je na kvapľovú výzdobu najbohatšia. Kvaple v jaskyni rastú veľmi pomaly, čo je vidieť na sklovitom brku vo Veľkom dóme, ktoré podrástlo za 10 rokov len o 2 mm. Teplota jaskyne je 6 ? 7 °C a relatívna vlhkosť 95 ? 97 %. 10. augusta 1924 bola jaskyňa pre verejnosť sprístupnená.
5.8. Objavenie Belianskej jaskyne (1881) - Belianska jaskyňa je najväčšia a jediná sprístupnená vysokohorská kvapľová jaskyňa v Tatranskom národnom parku. Jaskyňa bola známa zlatokopom už roku 1826, o čom svedčia aj uhľom písané mená a dátumy na jej stenách. Okolo roku 1934 sa v jaskyni robili pokusy so zaľadnením spodných častí, no pokusmi sa poškodila kvapľová výzdoba a praskali vápencové steny jaskyne, preto sa neskôr s pokusmi prestalo.
12.8. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Poľana (1981) - rozloha CHKO Poľana je 20 360 ha. Poľana sa radí medzi najväčšie vyhasnuté sopky v Európe a je najvyšším sopečným pohorím na Slovensku. Celé pohorie je súčasťou karpatského oblúka. Vplyvom jeho vysunutia na juh a výškového rozpätia skoro 1000 m (najnižší bod 460 m a najvyšší 1458 m n.m.) sa tu vyskytujú na relatívne malom území teplomilné aj horské druhy rastlín a živočíchov.
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.