Komunikačné a interpretačné stratégie ochrany prírody
Komunikačné a interpretačné stratégie ochrany prírody
Cieľom projektu Komunikačné a interpretačné stratégie ochrany prírody je zlepšenie schopnosti štátnych aj neštátnych ochrancov prírody prezentovať svoje poslanie, komunikovať s verejnosťou a so zainteresovanými stranami a systematicky zvyšovať povedomie o ochrane prírody. V praktickej rovine sa projekt zameriava najmä na vzťah ochrany prírody a turizmu, ale jeho výsledky budú aplikovateľné aj pri komunikácii s inými zainteresovanými stranami (vlastníci pôdy a lesov, samosprávy, veľkí investori a pod.).
Spolu so Správou NAPANT projekt realizuje Nadácia Ekopolis v Banskej Bystrici, združenie Ekologický turizmus v Bonne a niekoľko externých expertov. Projekt je realizovaný na území SKUEV0302 Ďumbierske Nízke Tatry.
Projekt je financovaný z viacerých zdrojov. Polovicou rozpočtu prispieva nemecká nadácia DBU, druhá polovica rozpočtu je získana najmä z vlastných zdrojov projektových partnerov (Ekopolis, ETE a S.NAPANT).
Pre dosiahnutie uvedených cieľov pozostáva projekt z niekoľkých aktivít:
1. Fáza
- Zostavenie manuálu pre komunikáciu ochrany prírody.
- Zostavenie metodiky pre manažmentové plány turizmu v chránených oblastiach.
- Zostavenie metodiky pre budovanie/obnovu turistických a náučných chodníkov.
2. Fáza
- Náčrt komunikačnej stratégie pre SKUEV Ďumbierske Nízke Tatry.
- Stručná analýza alternatívneho rozvoja turizmu v SKUEV Ďumbierske Nízke Tatry.
3. Fáza
- Zostavenie detailnej komunikačnej stratégie pre SKUEV Ďumbierske Nízke Tatry a jej implementácia.
1. a 2. fáza projektu trvá do 28. februára 2007, 3. fáza do 28. februára 2008.
Viac informácií o projekte:
http://www.napant.sk/akcie/akcie_proj.htm
Február
1.2. Vyhlásenie biosférickej rezervácie Slovenský kras (1977) - národný park Slovenský kras bol založený 1. marca 2002 na území bývalej Chránenej krajinnej oblasti Slovenský kras. Od 1. marca 1977, kedy bol zahrnutý do programu UNESCO "Človek a biosféra" sa stal prvou slovenskou biosferickou rezerváciou.
2.2. Svetový deň mokradí (Ramsarský dohovor, 1971) - oficiálne Dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význam najmä ako biotopy vtáctva je medzinárodná zmluva na ochranu a trvalú udržateľnosť mokradí. Územie spĺňajúce kritériá stanovené v texte dohovoru sa nazýva Rámsarská lokalita.
2.2. Zápis lokality Domica do Zoznamu mokradí medzinárodného významu (2001) - 12. ramsarská lokalita na Slovensku (v celosvetovom zozname má pridelené číslo 1051). Na príprave a spracovaní podkladov na jej vyhlásenie sa podieľalo Ministerstvo životného prostredia SR, Správa slovenských jaskýň a Štátna ochrany prírody SR.
13.2. Vyhlásenie Národného parku Slovenský kras (2002) - NP Slovenský kras je prvá slovenská biosférická rezervácia zahrnutá do programu UNESCO - Človek a biosféra. V roku 1995 boli jaskyne Slovenského krasu a Aggteleckého krasu začlenené (zapísané na zoznam) do svetového prírodného dedičstva UNESCO.
15.2. Vyhlásenie biosférickej rezervácie Tatry (1993) - BR Tatry tvorí bilaterálnu biosférickú rezerváciu spolu s poľským národným parkom (Tatrzanski Park Narodowy, ďalej len "TPN"). Rozprestiera sa na výmere 110 685 ha v štyroch okresoch (Liptovský Mikuláš, Tvrdošín, Poprad, Kežmarok) dvoch krajov (Žilinský, Prešovský).
17.2. Zápis lokalít Alúvium Rudavy, Mokrade Turca, Poiplie, Mokrade Oravskej kotliny a Rieka Orava a jej prítoky do Zoznamu mokradí medzinárodného významu (1998).
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.