Základné údaje o projekte:
Operačný program : Kvalita životného prostredia
Kód výzvy : OPKZP-PO1-SC131-2017-22
Kód žiadosti o NFP : NFP310010P445
Celkové oprávnené výdavky projektu : 453 546,36 EUR
Doba realizácie projektu : 15.10.2018 – 31.12.2023
Opis a cieľ projektu :
Projekt rieši realizáciu 21 programov záchrany a 2 programov starostlivosti obsahujúcich spolu 26 nesprístupnených jaskýň reprezentujúcich biotop 8310 v rámci NATURA 2000.Prevažujúcou aktivitou smerujúcou k zlepšeniu alebo udržaniu súčasného stavu podzemných biotopov sú rekonštrukcie starých, zhotovenie nových uzáverov jaskýň alebo stabilizácia vnútorných častí jaskýň a ich čistenie. Novšie objavené a ešte nezmapované časti jaskýň budú zamerané s vyhotovením štandardnej mapovej dokumentácie. V rámci výskumných a monitorovacích prác budú vykonané stopovacie skúšky pre zistenie priebehu podzemného prúdenia vôd, expedičná forma klimatologického monitoringu dodá informácie o základných charakteristikách prostredia a vo vybraných jaskyniach budú umiestnené klimatické meracie stanice so záznamom údajov, uskutoční sa aj hydrologický monitoring zameraný na prietoky a vodivosť vody. V rámci projektu budú vykonané litologicko - mineralogické analýzy vzoriek z Plaveckého krasu, kde tak isto prebehne biospeleologický monitoring zameraný na bezstavovce a chiropterologický monitoring netopierov. Projekt obsahuje aj dodanie potrebného vybavenia a materiálu pre uskutočnenie odborných činností pracovníkmi Správy slovenských jaskýň.
Vyhodnotenie realizácie aktivít projektu za obdobie 2018 – 2023
Cieľom projektu je realizácia 21 programov záchrany a 2 programov starostlivosti obsahujúcich spolu 26 nesprístupnených jaskýň reprezentujúcich biotop 8310 v rámci sústavy Natura 2000. K zlepšeniu, resp. udržaniu súčasného stavu podzemných biotopov prispeli najmä rekonštrukcie starých a inštalácia nových uzáverov jaskýň, stabilizácia vnútorných častí jaskýň a vyčistenie určitých lokalít. Po úspešnom zmapovaní novoobjavených a nezmapovaných častí jaskýň Borinského jaskynného systému, Plaveckého krasu a jaskyne Sedmička bola vyhotovená komplexná meračská dokumentácia a digitálne vektorové georeferencované mapy.
Poznatky o priebehu podzemného prúdenia vôd v jaskyniach Plaveckého krasu zabezpečili hydrologické stopovacie skúšky. Prostredníctvom klimatologického monitoringu boli získané informácie o základných charakteristikách prostredia, na vybraných lokalitách sa umiestnili klimatické meracie stanice kontinuálne zaznamenávajúce údaje danej mikroklímy, uskutočnil sa hydrologický monitoring zameraný na prietoky a vodivosť vody. Ukončené a vyhodnotené boli aj ďalšie aktivity v rámci projektu: geologické analýzy vzoriek hornín, biospeleologický výskum a monitoring bezstavovcov v spolupráci s odborníkmi z UPJŠ Košice, komplexný chiropterologický monitoring netopierov a geoekologický terénny výskum. Počas projektu bolo obstarané technické vybavenie, speleologický výstroj a špeciálne prístroje potrebné pre prácu odborných projektových zamestnancov. Aktivity projektu boli ukončené k 31. 12. 2023.
1.4. Svetový deň vtáctva - korene tohto sviatku siahajú až do čias rakúsko-uhorskej monarchie. Tento dátum sa spája s príletmi sťahovavých vtákov a podľa ornitológov je apríl mesiacom, kedy k nám priletí najviac vtákov, odhaduje sa až 30 miliónov. Väčšina vtákov prilieta do našich končín z Afriky, menej z Ázie.
20.4. Sprístupnenie Jasovskej jaskyne pre verejnosť (1846) - Jasovská jaskyňa najstaršia sprístupnená jaskyňa na Slovensku sa nachádzajúca pri obci Jasov v okrese Košice - okolie v Košickom kraji. V roku 1846 bola čiastočne sprístupnená mníchmi z jasovského kláštora. Jej dĺžka je 2 811 m, z čoho je verejnosti sprístupnených 550 m (dĺžka prehliadkovej trasy je 720 m).
22.4. Svetový deň Zeme - tento sviatok je ovplyvnený pôvodnými dňami Zeme, ktoré sa konali pri oslavách jarnej rovnodennosti. Prvý Deň Zeme bol oslávený v San Franciscu v roku 1970. OSN začala tento sviatok sláviť o rok neskôr. V roku 1990 sa k Amerike pripojil aj zvyšok sveta a 22. apríl sa stal Medzinárodným dňom Zeme. V modernom poňatí ide o ekologicky motivovaný sviatok, upozorňujúci ľudí na dopady ničenia životného prostredia, a rozvíjajúcu diskusiu o možných riešeniach.
24.4. Objavenie Bystrianskej jaskyne (1926) - o otvore do Starej jaskyne vedeli miestni obyvatelia oddávna. Do jej ďalších priestorov prenikli objavitelia v roku 1923. Priepasť Peklo, ktorou sa neskôr zostúpilo do Novej jaskyne, sa objavila v roku 1926. Časť jaskyne sa verejnosti sprístupnila v rokoch 1939 a 1940. V terajšom stave je sprístupnená od roku 1968 v dĺžke 490 m. Od roku 1971 sa Bystrianska jaskyňa využíva na speleoterapiu.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.