Realizácia programov starostlivosti o veľké šelmy na Slovensku
Názov projektu: Realizácia programov starostlivosti o veľké šelmy na Slovensku
Akronym projektu: Veľké šelmy 2
ITMS kód projektu: 310011L489
Kód výzvy: OPKZP-PO1-SC131-2017-22
Operačný program: Kvalita životného prostredia
Spolufinancovaný fondom: Kohézny fond
Začiatok realizácie projektu: 01.03.2017
Dĺžka realizácie projektu: 70 mesiacov
Zazmluvnená výška NFP: 7 999 997,57 EUR
Žiadateľ: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky
Výška NFP žiadateľa: 6 515 596,97 EUR
Partner: Národná zoologická záhrada Bojnice
Výška NFP partnera: 1 484 400,60 EUR
Špecifický cieľ: 1.3.1 Zlepšenie stavu ochrany druhov a biotopov a posilnenie biodiverzity najmä v rámci sústavy Natura 2000
Hlavný cieľ projektu: Zachovanie priaznivého stavu vlka dravého a medveďa hnedého v aplskom bioregióne, dosiahnutie priaznivého stavu u vlka dravého v panónskom bioregióne a u rysa ostrovida na celom Slovensku prostredníctvom realizácie aktivít zo schválených programov starostlivosti. Uvedené ciele sú v súlade s aktualizovanou národnou stratégiou ochrany biodiverzity do roku 2020.
Hlavná aktivita projektu: Realizácia programov starostlivosti o veľké šelmy, ktorá je rozdelená na časti:
Aktivity v oblasti národnej legislatívy
Aktivity v oblasti praktickej starostlivosti
Aktivity v oblasti monitoringu
Aktivity v oblasti výchovy a spolupráce s verejnosťou
Aktivity v oblasti výskumu
Aktivity v oblasti starostlivosti o medveďa hnedého a rysa ostrovida v podmienkach mimo ich prirodzeného stanovišťa (,,ex situ“)
Aktivity v oblasti zabezpečenia a hodnotenia schopnosti prežívania jedincov v podmienkach ,,ex situ“ a následne ,,in situ“
Hlavným výstupom projektu bude posilnenie právnej a inštitucionálnej ochrany a manažmentu veľkých šeliem na Slovensku. Ďalšie výstupy projektu sa týkajú zlepšenia systému riešenia škôd spôsobených veľkými šelmami, systému preventívnych opatrení na zamedzenie týchto škôd, zníženia vplyvov na veľké šelmy, ďalšie posilnenie cezhraničnej spolupráce, zavedenie monitoringu do praxe, získanie nových relevantných poznatkov týkajúcich sa veľkých šeliem, skvalitnenie práce s verejnosťou. Projekt je realizovaný v rámci celého areálu rozšírenia veľkých šeliem (aj potencionálneho). Výskytové dáta (pobytové znaky) veľkých šeliem sú priebežne zaznamenávané na portáli: www.biomonitoring.sk.
December
7.12. Objavenie Ochtinskej aragonitovej jaskyne (1954) - jaskyňu náhodne objavili v roku 1954 pri razení geologickej prieskumnej štôlne. Jaskyňa bola sprístupnená v roku 1972 v dĺžke 230 m ako jedna z troch aragonitových jaskýň na svete. Je národnou prírodnou pamiatkou a je zapísaná na zozname Svetového dedičstva UNESCO.
11.12. Vyhlásenie trilaterálnej SK-PL-UA biosférickej rezervácie Východné Karpaty (1998) - Biosférická rezervácia Východné Karpaty je cezhraničné chránené územie globálneho významu, ktoré bolo vyhlásené biosférickú rezerváciu UNESCO. Územie s rozlohou 2 132,11 km? sa nachádza vo Východných Karpatoch na území Poľska, Slovenska a Ukrajiny. Toto územie bolo od roku 1992 iba na území Poľska a Slovenska a až v roku 1998 sa pripojila aj ukrajinská časť a vznikla tak prvá trilaterálna biosférická rezervácia.
18.12. Vyhlásenie Tatranského národného parku (1948) - Poslanci Slovenskej národnej rady (SNR) zákonom č. 11/1948 zo dňa 18. decembra 1948 zriadili Tatranský národný park (TANAP). Zákon nadobudol účinnosť 1. januára 1949.
28.12. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat (1973) s cieľom ochrany a zveľaďovania prírody a prírodných zdrojov, zabezpečenia koordinácie jej hospodárskeho využívania v súlade s ochranou prírodného bohatstva a prírodných krás vzhľadom na ich všestranný kultúrny, vedecký, ekonomický a zdravotno - rekreačný význam. V tomto chránenom území platí druhý stupeň ochrany.
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.