Chránené územia SLOVENSKA 106 2 0 2 6 Časopis Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky
Inštrukcie pre autorov • Chránené územia Slovenska – časopis Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky • Vydáva: Štátna ochana prírody SR v Banskej Bystrici • Zodpovedný redaktor: RNDr. Katarína Králiková • Redakčná rada: RNDr. Jana Durkošová Ing. Martina Gubková Ing. Ivana Havranová, PhD. Ing. Viktória Ihringová RNDr. Katarína Králiková RNDr. Alexander Lačný, PhD. Ing. Andrea Lešová, PhD. Ing. Henrich Mičko Mgr. Ingrid Károlyová, PhD. • Neprešlo jazykovou korektúrou • Adresa redakcie: Štátna ochrana prírody SR Tajovského 28B, 974 01 Banská Bystrica • E - mail: chus@sopsr.sk • ISSN 2453-6423 Príspevky posielajte na adresu: chus@sopsr.sk Uzávierka príspevkov do časopisu Chránené územia Slovenska č. 107 je 30. november 2026 • K článku priložte kvalitné fotografie s dobrým rozlíšením (min.1,5 MB). • Fotografie pošlite aj ako samostatné súbory (jpg, tif), nie len ako súčasť článku v MS Word. • K fotografiám, resp. obrazovým prílohám uveďte komentár/popis a meno autora. • Tabuľky tvorte výlučne pomocou tabulátorov (prípadne aj s funkciou tabuľka) v textovom editore MS Word alebo v programe Excel. Polia bez hodnoty nenechávajte prázdne, vyplňte ich pomlčkou. • Vedecké mená taxónov píšte kurzívou. • Mená autorov píšte kapitálkami. • Literatúru v texte uveďte napr.: podľa Adamca (Adamec 2003), alebo podľa Kaňucha a Krištína (Kaňuch & Krištín 2003), …“boli zistené aj v kostole v Turanoch (Obuch & Kadlečík 1997, Vavrová 1998)…“. • V zozname literatúry uveďte všetkých autorov [Kaňuch P. & Krištín A. 2003: Netopiere (Chiroptera) južnej časti Krupinskej planiny. Ochrana prírody, 22: 97 – 100.; resp. Eliáš P., Dítě D. & Sádovský M. 2003: Rastie Acorellus pannonicus (Jacq.) Palla na Slovensku? Ochrana prírody, 22: 23 – 25.] • Nadpisy nepíšte veľkými písmenami, nepodčiarkujte ich, nepoužívajte v nadpisoch medzery medzi písmenami. • Na konci príspevku uveďte meno a priezvisko autora, titul a pracovisko. Príspevky do časopisu zasielajte na adresu: chus@sopsr.sk. Redakčná rada rozhoduje o zaradení príspevkov do príslušného čísla, ako aj do rubrík časopisu. Redakčná rada si vyhradzuje právo na gramatickú, štylistickú a formálnu úpravu dodaných príspevkov bez konzultácie s autorom, ak úprava nemení význam a ani obsah článku. Redakčná rada má právo odmietnuť príspevky, ktoré obsahovo nezapadajú do koncepcie časopisu, ako aj príspevky, ktoré sú invektívne.
CHUS 106/2026 1 Obsah Obsah Prehľad chránených území v Slovenskej republike k 31. 12. 2025 (B. Faško).................................................................................................. 2 Je to sršeň ázijský? (I. Havranová).......................................................................................... 7 Sledovanie jesennej migrácie vtákov na pozorovacom bode v Chránenom vtáčom území Medzibodrožie (P. Chrašč, M. Danilák).......................................................................... 8 Nox et solitudo: Kuny v agrárnej krajine južného Slovenska (M. Ambros, K. Šatalová)..................................................................... 18 Palina Verlotovcov sa rozšírila do chránenej krajinnej oblasti (P. Eliáš st.)............................................................................................. 23 Slovenské botanické menoslovie – cievnaté rastliny Recenzia (J. Košťál)............................................................................................... 25 Pracovná porada dendrológov (E. Belanová, M. Matúš, V. Rízová)..................................................... 27 Správa o činnosti v oblasti anorganických javov a foriem za rok 2025 (A. Lačný)............................................................................................... 30 Hrušovské škrapové pole (I. Šaňová). ............................................................................................. 32 Pozor medveď: nová platforma s dôrazom na prevenciu (I. Károlyová, V. Bitunská).................................................................... 35 V bukových pralesoch pribudli špeciálne koše na cigaretové ohorky (Z. Argalášová)..................................................................................... 37 Návštevnosť v prírodnej rezervácii Vihorlatský prales pri jazere Morské oko v roku 2025 (Z. Argalášová)................................................................................. 39 Nové formy environmentálnej výchovy Správy slovenských jaskýň (M. Kudla).............................................................................................. 40 Zasadnutie Stáleho výboru Bernského dohovoru (J. Durkošová). ...................................................................................... 42 Zasadnutie Konferencie zmluvných strán Dohovoru o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov (S. Pačenovský)...................................................................................... 52 Zem pod našimi nohami je živá: Prečo je biodiverzita pôdy kľúčová pre budúcnosť Európy (J. Kadlečík)............................................................................................ 56 Aktualizácia európskych červených zoznamov ohrozených druhov (J. Kadlečík)............................................................................................ 58 Takmer polovici druhov sladkovodných rýb v Európe hrozí vyhynutie (J. Kadlečík)............................................................................................ 60 Každý piaty hodnotený pôdny druh je ohrozený vyhynutím, údaje sú potrebné pre tisíce ďalších (J. Kadlečík)............................................................................................ 62 Vedci identifikovali najnaliehavejšie výskumné otázky, ktorým čelia rašeliniská sveta (J. Kadlečík)............................................................................................ 64 Kľúčové oblasti geologického dedičstva: Presadzovanie uznania geodiverzity našej planéty (J. Kadlečík)............................................................................................ 65 Realita vydávania povolení na výskum chrobákov na Slovensku (S. Čepelák)............................................................................................. 67 Svetový deň migrácie rýb a nariadenie o obnove prírody (A. Kušíková, M. Supeková). ................................................................. 71 Pripomenuli sme si 50. výročie vyhlásenia Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty (A. Lačný)............................................................................................... 72 Konferencie zamerané na riečne ekosystémy (J. Majer, J. Hajdú)............................................................................... 75 Stratili sme vzácneho priateľa (J. Burkovský)......................................................................................... 77 Biosférické rezervácie ako živé laboratóriá„BioLiveLab“ (V. Fabriciusová, L. Miňová)................................................................. 78 Mobilná biosférická rezervácia Poľana – program, ktorý objavuje a lieči (V. Fabriciusová, L. Miňová)................................................................. 82 UNESCO je rodina, ktorá spája (V. Fabriciusová, L. Miňová)................................................................. 85 Projekt LECA ako nástroj harmonizácie ochrany veľkých šeliem v Karpatoch (Z. Švantnerová).................................................................................... 89 Návrat sysľa do krajiny pokračuje (Ľ. Kubišová, J. Garayová). ................................................................... 92 Fuzáč karpatský a jeho ochrana na Muránskej planine (A. Javorčík, J. Korytiak). ..................................................................... 96 Projekt Dravé pohraničie – cezhraničná spolupráca pre integrovanú ochranu veľkých šeliem v Poľsku a na Slovensku (K. Kisková)............................................................................................. 99 Akčný plán Slovenska pre jesetery – workshop o možnostiach zachovania populácií jeseterov na Slovensku (J. Hajdú, M. Kubala)........................................................................ 101 • Predná strana obálky: Pseudokrasový útvar nazývaný Hrochotské okno, foto: archív CHKO Poľana
2 CHUS 106/2026 Čo nové v ochrane prírody a krajiny Prehľad chránených území v Slovenskej republike k 31. 12. 2025 Chránené územia národnej sústavy Veľkoplošné chránené územia (VCHÚ) Národné parky Národné parky Výmera (ha) Výmera vyhláseného ochranného pásma (OP, ha) Rok vyhlásenia, aktualizácie NP Malá Fatra 22 630 23 262 1967 ako CHKO, 1988 NP Muránska planina 18 516 13 002 1977 ako CHKO, 1997, 2022 NP Nízke Tatry 72 842 110 162 1978, 1997 Pieninský NP 3 750 22 444 1967, 1997 NP Poloniny 29 805 10 973 1997 NP Slovenský kras 35 523 5 716 1973 ako CHKO, 2002, 2023 NP Slovenský raj 19 414 5 475 1964 ako CHKO, 1988, 2016 Tatranský NP 73 800 30 703 1948, 1987, 2003 NP Veľká Fatra 40 889 25 307 1974 ako CHKO, 2002, 2023 Spolu 9 NP 317 168 247 045 Pohľad na Borišov, foto: I. Milan
CHUS 106/2026 3 Čo nové v ochrane prírody a krajiny Chránené krajinné oblasti Chránené krajinné oblasti Výmera (ha) Rok vyhlásenia, aktualizácie Biele Karpaty 44 568 1979, 1989, 2003 Cerová vrchovina 16 771 1989, 2001 Dunajské luhy 12 284 1998 Horná Orava 58 738 1979, 2003 Kysuce 65 462 1984 Latorica 23 198 1990, 2004 Malé Karpaty 64 610 1976, 2001 Poľana 20 360 1981, 2001 Ponitrie 37 665 1985 Strážovské vrchy 30 979 1989 Štiavnické vrchy 77 630 1979 Vihorlat 17 485 1973, 1999 Východné Karpaty 25 307 1977, 2001 Záhorie 27 522 1988 Spolu 14 CHKO 522 581 Spolu národné parky a chránené krajinné oblasti Spolu VCHÚ Počet Výmera chráneného územia (ha) Výmera vyhláseného ochranného pásma (ha) % z rozlohy SR* (aj s OP) Chránené krajinné oblasti 14 522 581 - 10,66 Národné parky 9 317 168 247 045 11,51 Spolu VCHÚ – počet 23 - - - Spolu VCHÚ – rozloha 1 086 795 ha 839 750 247 045 22,16 * rozloha SR 4 903 500 ha CHKO Latorica, foto: M. Balla
4 CHUS 106/2026 Čo nové v ochrane prírody a krajiny Maloplošné chránené územia Kategória Počet Výmera chráneného územia (ha) Výmera vyhláseného OP v ha (+ „OP zo zákona“*) % z rozlohy SR (aj s OP) Chránené krajinné prvky (CHKP) 1 3 - 0,00 Chránené areály (CHA) (vrátane jedného súkromného) 191 21 518 2 425 0,49 Prírodné rezervácie (PR) (vrátane troch súkromných) 421 21 088 5 556 (+ 6 205 OP zo zákona) 0,67 Národné prírodné rezervácie (NPR) 166 71 163 1 988 (+ 3 832 OP zo zákona) 1,57 Prírodné pamiatky (PP) (bez jaskýň a vodopádov) 212 1 498 85 (+ 2 943 OP zo zákona) 0,03 Prírodné pamiatky – verejnosti voľne prístupné jaskyne 60 - 31 0 Prírodné pamiatky – prístupné jaskyne so sprievodcom 3 - 0 0 Prírodné pamiatky – ostatné jaskyne s predpisom** 7 - 272 0 Prírodné pamiatky – prírodné vodopády*** 0 - 0 0 Národné prírodné pamiatky (NPP, bez jaskýň a vodopádov) 11 59 27 (+ 52 OP zo zákona) 0 Národné prírodné pamiatky – prístupné jaskyne so sprievodcom 14 - 2491 Národné prírodné pamiatky – ostatné jaskyne 30 - 889 0,07 Národné prírodné pamiatky – prírodné vodopády 5 - 0 0 Obecné chránené územia (OCHÚ) 14 669 - 0,01 Spolu MCHÚ – počet 1 135 - - - Spolu MCHÚ – rozloha 142 790 (MCHÚ + OP) 115 997 13 763 (+ 13 030 OP zo zákona) 2,91 * ochranné pásmo zo zákona – osobitne nevyhlásené, má šírku 60 m alebo 100 m po obvode chráneného územia ** všetky jaskyne, spĺňajúca parametre podľa zákona, sú automaticky prírodné pamiatky, ale vybrané jaskyne majú aj vlastný legislatívny predpis (ustanovenie za NPP, vyhlásenie za verejnosti voľne prístupnú jaskyňu, vyhlásenie ochranného pásma, vydanie návštevného poriadku) *** všetky prírodné vodopády, spĺňajúce parametre podľa zákona, sú automaticky prírodné pamiatky, ale vybrané prírodné vodopády majú aj vlastný legislatívny predpis (ustanovenie za NPP)
CHUS 106/2026 5 Čo nové v ochrane prírody a krajiny ÚEV Brezovská dolina, foto: J. Májsky * po zohľadnení prekryvu VCHÚ a MCHÚ * po zohľadnení vzájomného prekryvu Rozloženie MCHÚ v Slovenskej republike Typ územia Počet MCHÚ Výmera MCHÚ v ha (vrátane ich vyhlásených OP a „OP zo zákona“) % z výmery typu územia na území CHKO 271 21 829 4,18 % z rozlohy CHKO na území NP 158 66 333 20,91 % z rozlohy NP na území OP NP 76 3 886 1,57 % z rozlohy OP NP na ostatnom území SR mimo VCHÚ 630 50 742 1,33 % z rozlohy územia SR mimo VCHÚ Národná sústava chránených území (spolu VCHÚ + MCHÚ) Spolu VCHÚ + MCHÚ Počet Výmera v ha (vrátane OP)* % z rozlohy SR (aj s OP) Spolu – počet 1 151 1 137 538 23,20 Európska sústava chránených území Natura 2000 Kategória Počet Výmera chráneného územia (ha) Územia európskeho významu 644 626 491 Chránené vtáčie územia 41 1 309 976 Územia Natura 2000 spolu* 685 1 469 595
6 CHUS 106/2026 Čo nové v ochrane prírody a krajiny Územia medzinárodného významu* Prehľad chránených území v SR podľa kategórií a stupňov ochrany Kategória Počet Výmera chráneného územia (ha) Mokrade medzinárodného významu 14 40 696 Lokality s Európskym diplomom Rady Európy pre chránené územia 2 11 074 Biosférické rezervácie 4 241 147 Lokality zapísané do Zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO 2 39 555 Významné podzemné lokality pre netopiere v Európe 83 - * všetky územia medzinárodného významu sú zároveň súčasťou chránených území národného významu * nie sú uvádzané územia, ktoré nemajú stupeň ochrany (ochranné pásma jaskýň a obecné chránené územia) ** po zohľadnení vzájomných prekryvov Stupeň ochrany* Kategória Výmera (ha)** % z rozlohy SR 1. stupeň mimo území národnej sústavy CHÚ s 2. až 5. stupňom ochrany 3 646 198 74,36 2. stupeň CHKO, OP NP, CHA, CHKP, zóny D, ÚEV 838 391 17,10 3. stupeň NP, CHA, CHKP, vyhlásené OP MCHÚ, OP MCHÚ zo zákona, zóny C, ÚEV 254 234 5,18 4. stupeň NPR, PR, NPP, PP, CHA, CHKP, vyhlásené OP MCHÚ, zóny B, ÚEV 43 381 0,88 5. stupeň NPR, PR, NPP, PP, CHA, CHKP, zóny A, ÚEV 121 296 2,47 2. – 5. stupeň Chránené územia národnej sústavy klasifikované stupňami ochrany 1 257 302 25,64 Celková výmera chránených území v Slovenskej republike, klasifikovaných stupňami ochrany (2. až 5. stupeň územnej ochrany, teda veľkoplošné chránené územia, maloplošné chránené územia, ich ochranné pásma vyhlásené alebo stanovené zo zákona a územia európskeho významu), je 1 257 302 ha, čo predstavuje 25,64 % z územia Slovenska. Zohľadnený je vzájomný prekryv týchto území a stupeň ochrany platný podľa najnovšieho predpisu. Stupeň ochrany nemajú chránené vtáčie územia, jaskyne a ich ochranné pásma, prírodné vodopády a ich ochranné pásma a obecné chránené územia. Zároveň sa ale môžu prekrývať s inými chránenými územiami, ktoré stupeň ochrany majú. Spracoval: Ing. Branislav Faško, ŠOP SR, riaditeľstvo
CHUS 106/2026 7 Starostlivosť o prírodu a krajinu Je to sršeň ázijský? Sršeň ázijský (Vespa velutina nigrithorax) je invázny druh, ktorý je menší od u nás bežne sa vyskytujúceho sršňa obyčajného. Sfarbenie na hlave a hrudi je prevažne čierne so širokým oranžovým pásom na brušku. Typickým znakom pre tento druh sú výrazne žlté posledné články nôh – „žlté papučky“. Ľudia si ho často mýlia najmä s osami, žihadlovkami či sršňom obyčajným. Na Slovensku bol tento druh zaznamenaný po prvý krát v roku 2024 v Palárikove. Lietajúce jedince a aj hniezdo bolo dohľadané a zlikvidované pod gesciou ŠOP SR. Hniezdo bolo „zavesené“ na topole vo výške cca 22 m s vletovým otvorom z boku (sršeň obyčajný ho má zospodu/zdola). Sršeň ázinský, foto: I. Havranová žihadlovka obrovská 2,3 – 4,6 cm sršeň obyčajný 1,8 – 3,5 cm pílovka veľká 2,3 – 4,6 cm osa prostredná max 2,2 cm kyjačka jelšová 1,7 – 2,8 cm Druhy hmyzu zameniteľné so sršňom ázijským, foto: L. Roller sršeň ázijský sršeň obyčajný Vletový otvor zboku, tvar gule, voľný priestor. Vletový otvor zo spodu, oválny tvar, podstrešie. pohľad zo spodu
8 CHUS 106/2026 Starostlivosť o prírodu a krajinu Sledovanie jesennej migrácie vtákov na pozorovacom bode v Chránenom vtáčom území Medzibodrožie Chránené vtáčie územie (CHVÚ) Medzibodrožie bolo vyhlásené v roku 2008 na rozlohe 33 753,7 ha. Jeho účelom je zabezpečenie priaznivého stavu biotopov pre 37 vtáčích druhov európskeho významu. Význam CHVÚ Medzibodrožie podčiarkuje spomedzi všetkých CHVÚ na Slovensku najvyšší počet druhov vtákov, pre ochranu ktorých sa chránené vtáčie územie vyhlásilo. Chránené vtáčie územie bolo vyhlásené Vyhláškou č. 26/2008 Z. z. na účel zabezpečenia priaznivého stavu biotopov druhov vtákov európskeho významu a biotopov sťahovavých druhov vtákov bociana bieleho (Ciconia ciconia), bociana čierneho (Ciconia nigra), brehule hnedej (Riparia riparia), bučiačika močiarneho (Ixobrychus minutus), bučiaka veľkého (Botaurus stellaris), ďatľa Ďalší jedinec (samček) bol nahlásený v tom istom roku z obce Dolný Oháj, vzdialenej len 15 km od Palárikova (15. 10. 2024). Jedinec bol odchytený a usmrtený. Ďalší výskyt bol nahlásený ŠOP SR v marci 2025 z obce Pravenec. Išlo o prezimujúcu kráľovnú, dovezenú spolu s tovarom zo zahraničia, ktorá bola tiež odchytená a usmrtená. Zatiaľ posledný nález, tak isto dovezený spolu s tovarom a zlikvidovaný, bol hlásený z priemyselného parku z Lozorna (10. 12. 2025). Okolie nálezov je aj naďalej monitorované, ďalšie jedince ani hniezdo sa zatiaľ nepotvrdili. Vzhľadom k tomu, že sršeň ázijský môže byť na územie Slovenska zavlečený prostredníctvom prepravy tovaru a osôb (turizmus), príp. sa môže rozšíriť z oblastí, v ktorých sa už vyskytuje, jeho monitoring sa týka celého územia Slovenska. Najkritickejšou však aj naďalej ostáva oblasť južného Slovenska, kde bolo nájdené aj jeho hniezdo. ŠOP SR celoročne prijíma hlásenia o potenciálnom výskyte sršňa ázijského, ktoré môže verejnosť nahlasovať prostredníctvom jednej z troch možností: - srsen@sopsr.sk - Systém rýchleho varovania: https://invaznedruhy.sopsr.sk/system-rychleho-varovania/ - Mobilná aplikácia „Zastav sršňa“ V roku 2025 ŠOP SR preverovala 1 106 hlásení, ktoré boli zaslané cez mobilnú aplikáciu (360 hlásení), cez mail a systém rýchleho varovania ŠOP SR (746 hlásení). V roku 2026 do konca mája ŠOP SR prijala 76 hlásení (cez mobilnú aplikáciu 28 hlásení a cez mail a systém rýchleho varovania 48 hlásení). Manipuláciu s týmto druhom a jeho hniezdom môžu len právnické a fyzické osoby, ktoré majú nato školenia a oprávnenia – v súčasnosti pod gesciou ŠOP SR. Sršeň ázijský pochádza z Ázie a do zoznamu inváznych druhov vzbudzujúcich obavy Európskej únie bol zaradený z dôvodu hrozby pre pôvodné druhy opeľovačov, vrátane včiel. Nebezpečný môže byť aj pre alergikov, ale aj pre ovocinárov a vinárov, pretože im spôsobuje škody na ovocí a hrozne. Ing. Ivana Havranová, PhD., ŠOP SR, riaditeľstvo
CHUS 106/2026 9 Starostlivosť o prírodu a krajinu CHA Bešiansky polder je súčasťou CHVÚ Medzibodrožie, foto: M. Balla hnedkavého (Dendrocopos syriacus), ďatľa prostredného (Dendrocopos medius), haje tmavej (Milvus migrans), hrdličky poľnej (Streptopedia turtur), chavkoša nočného (Nycticorax nycticorax), chochlačky bielookej (Aythya nyroca), chriašteľa malého (Porzana parva), chriašteľa poľného (Crex crex), kačice chrapľavej (Anas querquedula), kalužiaka červenonohého (Tringa totanus), kane močiarnej (Circus aeruginosus), kane popolavej (Circus pygargus), krutohlava hnedého (Jynx torquilla), ľabtušky poľnej (Anthus campestris), muchárika bielokrkého (Ficedula albicollis), muchára sivého (Muscicapa striata), penice jarabej (Curruca nisoria), pipíšky chochlatej (Galerida cristata), prepelice poľnej (Coturnix coturnix), pŕhľaviara čiernohlavého (Saxicola rubicola), čoríka bahenného (Chlidonias hybrida), čoríka čierneho (Chlidonia niger), rybárika riečneho (Alcedo atthis), škovránka stromového (Lullula arborea), strakoša obyčajného (Lanius collurio), strakoša kolesára (Lanius minor), včelára lesného (Pernis apivorus), včelárika zlatého (Merops apiaster), beluše veľkej (Ardea alba), volavky purpurovej (Ardea purpurea), beluše malej (Egretta garzetta), výrika lesného (Otus scops) a zabezpečenia podmienok ich prežitia a rozmnožovania (Program starostlivosti o Chránené vtáčie územie Medzibodrožie na roky 2022 – 2051). CHVÚ Medzibodrožie sa nachádza v juhovýchodnej časti Slovenskej republiky, v Košickom kraji, v okrese Trebišov a Michalovce. V CHVÚ bolo celkovo zistených 254 vtáčích druhov. Z tohto počtu je 156 druhov hniezdiacich a 6 hniezdilo v minulosti. V území hniezdia najväčšie slovenské populácie volavky purpurovej, chavkoša nočného, bučiaka veľkého, bučiačika močiarneho, čoríka čierneho, kane močiarnej, bociana bieleho a chriašteľa malého. Na základe údajov sa predpokladá pravidelné hniezdenie chochlačky bielookej (Program starostlivosti o Chránené vtáčie územie Medzibodrožie na roky 2022 – 2051). Monitoring migrácie vtáctva sa na Slovensku dlhodobo sústreďuje najmä na vodné druhy a spevavce. Typickým príkladom sú zimné sčítania vodného vtáctva realizované od októbra do apríla na významných vodných lokalitách, ktoré majú na Slovensku tradíciu už od 60. rokov 20. storočia (Slabeyová et al. 2014). Významnú časť monitoringu predstavujú aj odchyty migrujúcich vtákov do nárazových sietí, predovšetkým u spevavcov, dopĺňané v súčasnosti modernými metódami ako telemetria a online sledovanie jedincov pomocou vysielačiek. Rozvoj digitálnych databáz a mobilných aplikácií umožňuje efektívnejší zber údajov o migrácii a výskyte vtáctva (Fiedler 2009; Wang & Finch 2002) Naopak, systematický monitoring migrácie z pevných pozorovacích bodov, ktorý je v zahraničí bežný najmä pri sledovaní denných migrantov, predovšetkým dravcov a ďalších veľkých druhov, je na Slovensku zatiaľ málo rozvinutý. V krajinách ako Španielsko, Izrael alebo Fínsko fungujú dlhoročné monitorovacie stanice na významných migračných koridoroch, kde sa pravidelne sčítavajú tisíce migrujúcich dravcov (Chrašč et al. 2020; Wehrmann et al. 2019). Na Slovensku sa podobné aktivity realizujú iba sporadicky, prevažne v rámci projektov alebo dobrovoľnícky. Chýba sieť stabilných migračných
10 CHUS 106/2026 Starostlivosť o prírodu a krajinu bodov s dlhodobou metodikou, ktorá by umožnila presnejšie sledovanie trendov migrácie dravcov, zmien migračných trás či vplyvu klimatických zmien na fenológiu ťahu. Práve pritom geografická poloha Slovenska v rámci Karpatského oblúka poskytuje vhodné podmienky pre sledovanie migrácie viacerých druhov dravcov a veľkých plachtiacich vtákov. V rámci Slovenska bol takýto systematickejší monitoring sledovaný na Poiplí, niekoľko nesystematicky zbieraných údajov za posledné roky pochádza aj z oblasti Medzibodrožia, Senného, Michaloviec, údolia Torysy, Hornádu a hrebeňa Volovských vrchov (Pačenovský et al. 2016). Systematickejšie sledovanie bolo realizované v roku 2020 na troch bodoch v údolí rieky Topľa, Ondava a Laborec (Chrašč et al. 2020) a v roku 2021 v údolí rieky Ondava a údolí Sobraneckého potoka v predhorí Vihorlatských vrchov (Danilák & Chrašč 2022). V roku 2023 bol pravidelne sčítavaný pozorovací bod západne od obce Somotor na Dolnom Zemplíne, v blízkosti hranice Chránenej krajinnej oblasti Latorica a v rámci Chráneného vtáčieho územia Medzibodrožie (obr. 1). Sčítanie na bode prebiehalo od 1. 8. 2023 do 4. 11.2023. Celkovo bolo vykonaných 30 návštev, 10-krát v auguste, 12-krát v septembri, 6-krát v októbri a dvakrát začiatkom novembra. Na bode sa sčítavalo od 7 do 12,5 hod., v závislosti od priebehu počasia a časových možnosti pozorovateľa. Snahou bolo zaznamenať priebeh migrácie v priebehu celého dňa, najčastejšie od 6:30 hod. do 17:30 hod. V prípade nepriaznivého počasia boli časy začiatku, alebo ukončenia pozorovaní posunuté. Tiež postupom jesene sa časy pozorovaní skracovali. Bod sa nachádzal nad obcou Somotor na lokalite Vrch s nadmorskou výškou cca 138 m. Umiestnenie na kopci bolo zámerné, keď- že z predošlých skúseností bol pokus obmedziť množstvo malých vtáčích migrantov a prednostne sa venovať veľkým migrantom. Zaznamenaných bolo 121 druhov vtákov, z toho 18 druhov patrí medzi kritériové druhy CHVÚ. Pri spracovaní výsledkov sme zaznamenané druhy rozdelili do dvoch skupín – malé a veľké Obr. 1: Pohľad z pozorovacieho bodu na severovýchod
CHUS 106/2026 11 Starostlivosť o prírodu a krajinu migranty. Medzi tieto skupiny sme vybrali druhy, kde bola migrácia charakteristická, nie sú tam všetky zistené druhy. Medzi veľké migranty sme zaradili denné druhy dravcov, bociana bieleho, bociana čierneho a žeriava popolavého (Grus grus) (tab. 1). Malé migranty tvorili všetky ostatné druhy vtákov (tab. 2). Sumár výsledkov neuvádzame v grafoch, nakoľko by to bolo neprehľadné z dôvodu rôznych početností. Grafy uvádzame len pri niektorých kritériových druhov CHVÚ ako je bocian biely, bocian čierny, kaňa močiarna, kaňa popolavá, včelár lesný, včelárik zlatý a ďalších zaujímavých druhov z pohľadu migrácie, ako napr. orol krikľavý (Clanga pomarina), myšiak hôrny (Buteo buteo), trasochvost biely (Motacilla alba), trasochvost žltý (Motacilla flava), ľabtuška hôrna (Anthus trivialis) a pod. Tab. 1: Výsledky sčítania veľkých migrantov Somotorský kopec čas pozorovania/druh Ciconia ciconia Ciconia nigra Circaetus gallicus Milvus migrans Accipiter nisus Circus aeruginosus Circus pygargus Circus cyaneus Pandion haliaetus Buteo buteo Buteo lagopus Clanga pomarina Falco vespertinus Falco subbuteo Falco tinnunculus Pernis apivorus Grus grus 1. 8. 2023 (8.0016.30) 7 13 1 1 6 15 2 1 3 4. 8. 2023 (9.0017.00) 43 8 2 4 4 1 3 1 1 1 11. 8. 2023 (6.3016.30) 7 19 2 7 24 1 2 3 14. 8. 2023 (6.3017.00) 12 9 2 1 5 9 2 1 4 61 17. 8. 2023 (9.0017.30) 27 6 3 6 11 1 2 1 19. 8. 2023 (6.3017.00) 8 6 2 2 6 15 1 2 1 22. 8. 2023 (6.3016.00) 1 4 1 3 10 1 10 3 1 2 24. 8. 2023 (6.3017.00) 28 4 1 1 1 17 3 19 2 1 2 3 148 28. 8. 2023 (7.0017.00) 4 2 1 4 18 3 27 1 2 5 21 31. 8. 2023 (6.3016.30) 10 1 1 5 1 1 28 1 4 2 3 17 1. 9. 2023 (8.0015.00) 8 1 4 5 2 1 13 5. 9. 2023 (6.3017.00) 4 2 11 1 19 1 3 1 203 7. 9. 2023 (6.3017.30) 5 7 13 16 1 1 1 6 2 28
12 CHUS 106/2026 Starostlivosť o prírodu a krajinu Somotorský kopec čas pozorovania/druh Ciconia ciconia Ciconia nigra Circaetus gallicus Milvus migrans Accipiter nisus Circus aeruginosus Circus pygargus Circus cyaneus Pandion haliaetus Buteo buteo Buteo lagopus Clanga pomarina Falco vespertinus Falco subbuteo Falco tinnunculus Pernis apivorus Grus grus 9. 9. 2023 (7.3015.00) 6 4 24 1 17 1 1 2 6 27 11. 9. 2023 (7.0016.00) 3 2 7 12 3 2 2 13. 9. 2023 (6.3017.30) 3 5 5 19 2 1 1 18. 9. 2023 (6.3017.00) 1 1 2 5 12 8 2 3 318 21. 9. 2023 (6.3017.30) 2 1 3 6 12 6 1 4 1 152 23. 9. 2023 (7.3017.00) 1 1 3 5 13 2 1 1 7 26. 9. 2023 (6.3019.00) 3 6 33 5 2 5 6 10254 28. 9. 2023 (6.3017.30) 7 4 1 14 1 1 2 196 30. 9. 2023 (6.3017.00) 1 1 4 1 30 2 110 3. 10. 2023 (6.3017.30) 1 3 1 1 16 3 1 1497 5. 10. 2023 (6.3016.00) 3 21 2 156 10. 10. 2023 (6.3017.00) 3 1 38 2 1999 13. 10. 2023 (8.0016.30) 16 1 41 3 208 17. 10. 2023 (6.3017.00) 17 1 34 3 722 23. 10. 2023 (9.0016.00) 27 1 114 3 50 2. 11. 2023 (9.0015.00) 13 11 254 2 2 98 4. 11. 2023 (9.0014.30) 16 12 73 1 1 667
CHUS 106/2026 13 Starostlivosť o prírodu a krajinu Tab. 2: Výsledky sčítania malých migrantov Somotorský kopec čas pozorovania/druh Anthus pratensis Anthus trivialis Apus apus Columba palumbus Cyanistes caeruleus Delichon urbica Fringilla coelebs Fringilla montifringilla Garrulius glandarius Hirundo rustica Lullula arborea Merops apiaster Motacilla alba Motacilla flava Oriolus oriolus Periparus ater Poecile montanus 1. 8. 2023 (8.0016.30) 2 7 2 280 60 9 1 2 4. 8. 2023 (9.0017.00) 1 3 1 280 12 9 2 1 11. 8. 2023 (6.3016.30) 7 2 8 1 45 25 6 2 1 14. 8. 2023 (6.3017.00) 37 1 4 230 1 17 36 4 1 2 17. 8. 2023 (9.0017.30) 7 107 1 1 57 25 54 3 19. 8. 2023 (6.3017.00) 84 73 11 1 90 2 85 107 4 1 2 22. 8. 2023 (6.3016.00) 38 4 2 140 9 1 95 6 2 14 2 1 24. 8. 2023 (6.3017.00) 35 13 2 130 4 115 13 3 4 1 28. 8. 2023 (7.0017.00) 82 6 2 5 160 2 3 55 7 3 28 31.8. 2023 (6.3016.30) 1093 15 5150 5 1 70 2 1 1 1. 9. 2023 (8.0015.00) 105 4 17 4 850 28 7 30 6 4 45 10 5. 9. 2023 (6.3017.00) 40 1 12 2170 2 7 30 34 1 17 1 7. 9. 2023 (6.3017.30) 60 8 5 250 4 7 45 8 2 5 3 9. 9. 2023 (7.3015.00) 29 1 1 3 80 1 8 55 10 4 1 11. 9. 2023 (7.0016.00) 30 1 3 6 220 5 10 145 6 3 3 1 2 21 13. 9. 2023 (6.3017.30) 60 2 9 39320 35 17 150 1 13 1 1 4 1 18. 9. 2023 (6.3017.00) 26 4 70 370 16 6 187 12 1 9 1 21. 9. 2023 (6.3017.30) 26 25 87 150 30 68 60 2 16 1 5 2
14 CHUS 106/2026 Starostlivosť o prírodu a krajinu Somotorský kopec čas pozorovania/druh Anthus pratensis Anthus trivialis Apus apus Columba palumbus Cyanistes caeruleus Delichon urbica Fringilla coelebs Fringilla montifringilla Garrulius glandarius Hirundo rustica Lullula arborea Merops apiaster Motacilla alba Motacilla flava Oriolus oriolus Periparus ater Poecile montanus 23. 9. 2023 (7.3017.00) 5 2 38 41350 22 17 160 2 5 11 4 26. 9. 2023 (6.3019.00) 10 1427 40 36 74 4 128 3 6 2 5 28. 9. 2023 (6.3017.30) 8 2361 79 110 1 6 19 5 27 23 3 30. 9. 2023 (6.3017.00) 13 439 57 27 9 9 1 5 9 1 3. 10. 2023 (6.3017.30) 3 454 93 212 10 2 1 3 6 5. 10. 2023 (6.3016.00) 1 6 2789 60 109 1 5 12 5 1 10. 10. 2023 (6.3017.00) 35 9449 49 394 6 29 3 5 2 13. 10. 2023 (8.0016.30) 19 153 66 102 1 119 4 3 4 17. 10. 2023 (6.3017.00) 26 2810 36 1 100 6 62 1 4 4 23. 10. 2023 (9.0016.00) 30 14 29 53 2 2 1 1 2 2. 11. 2023 (9.0015.00) 11 5 6 2 60 1 1 4. 11. 2023 (9.0014.30) 5 4 11 1 2 1 2 Zaznamenali sme priebeh jednotlivého ťahu, resp. vo dvojiciach počas celého sčítania pri jastrabovi krahulcovi (Accipiter nisus) a sokolovi myšiarovi (Falco tinnunculus) (obr. 2), ktorý zaznamenali v roku 2020 na troch pozorovacích bodoch Chrašč, Danilák a Korec (Chrašč et al. 2020). Intenzívny ťah bociana bieleho (obr. v pozadí) sme zaznamenali v priebehu augusta (obr. 3). Ťah bociana čierneho bol zaznamenaný počas celého sledovacieho obdobia, ale najvyšší počet jedincov tiahol v auguste (obr. 3). Tiahnuce denné dravce počas celého sledovaného obdobia boli myšiaky hôrne a kane močiarne. Najvyšší počet migrujúcich myšiakov hôrnych bol zaznamenaný 23. 10. 2023 (114 ex.) a 2. 11. 2023 (254 ex.) (tab. 1, obr. 4). Pri kani močiarnej bol vrchol migrácie zaznamenaný v 3. dekáde augusta a 1. dekáde septembra (max. 24 jedincov, 9. 9. 2023). Migrácia kane popolavej bola zaznamenaná iba medzi 26. 8. – 9. 9. 2023, max. tri jedince. Prvá kaňa sivá bola zaznamenaná 10. 10. 2023, začiatkom novembra začal jej výrazný ťah, s počtami 11 – 12 migrujúcich jedincov (obr. 5). Počas sledovania migrácie bola 26. 9. 2023 pozorovaná aj vzácna kaňa stepná (tab. 1). Od 14. 8. 2023 do 1. 9. 2023 bol pravidelne zaznamenaný aj hadiar krátkoprstý (obr. 13)
CHUS 106/2026 15 Starostlivosť o prírodu a krajinu v počte 1 – 3 jedince. Ďalšie pozorovanie tiahnuceho jedinca bolo 18. 9. 2023, 21. 9. 2023 a 23. 9. 2023, čo je zatiaľ najneskorší známy výskyt v tomto území (tab. 1) (Danko et al. 2017). Migrácia orla krikľavého (obr. 6; obr. 11) prebiehala pozvoľne a vrchol dosahovala v druhej dekáde septembra, rovnako aj pri včelárovi lesnom, ale v trochu vyšších počtoch (obr. 6; obr. 12). Ťah žeriavov popolavých cez Východoslovenskú nížinu z minulosti opisujú viacerí autori (Ferianc 1964; Matoušek 1961; Mošanský 1970; Voskár et al. 1967; Voskár 1971). Na východnom Slovensku vedie migračná trasa žeriavov cez pohorie Vihorlat. Danko a Pčola (2008) uvádzajú jarný ťah v období od 19. marca do 6. apríla, zatiaľ čo jesenná migrácia prebiehala od 6. septembra do Foto: autori Obr. 1: Pohľad z pozorovacieho bodu na severovýchod Grafy priebehu migrácie niektorých vybraných druhov Obr. 2: Priebeh migrácie jastraba krahulca a sokola myšiara 0 5 10 15 20 25 30 Početnosť Dátum pozorovania Accipiter nisus Falco tinnunculus Obr. 3: Graf migrácie bociana bieleho a bociana čierneho Obr. 4: Migrácia myšiaka hôrneho 0 5 10 15 20 25 30 35 40 45 50 Početnosť Dátum pozorovania Ciconia ciconia Ciconia nigra 0 50 100 150 200 250 300 Početnosť Dátum pozorovania Buteo buteo Obr. 3: Graf migrácie bociana bieleho a bociana čierneho Obr. 4: Migrácia myšiaka hôrneho 0 5 10 15 20 25 30 35 40 45 50 Početnosť Dátum pozorovania Ciconia ciconia Ciconia nigra 0 50 100 150 200 250 300 Početnosť Dátum pozorovania Buteo buteo Obr. 5: Graf migrácie kane močiarnej, kane popolavej a kane sivej Obr. 6: Priebeh migrácie orla krikľavého a včelára lesného 0 5 10 15 20 25 30 Početnosť Dátum pozorovania Circus aeruginosus Circus pygargus Circus cyaneus 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 Početnosť Dátum pozorovania Clanga pomarina Pernis apivorus Obr. 2: Priebeh migrácie jastraba krahulca a sokola myšiara Obr. 3: Graf migrácie bociana bieleho a bociana čierneho Obr. 5: Graf migrácie kane močiarnej, kane popolavej a kane sivej Obr. 13: Krúžiaci hadiar krátkoprstý 19. novembra. Žeriavy migrujú vo výškach približne 50 až 700 metrov nad úrovňou terénu. Na jar sa presuny uskutočňujú najmä v dopoludňajších hodinách, zatiaľ čo na jeseň prebiehajú počas celého dňa, vrátane nočných hodín. Najvyššie početnosti boli zaznamenané na jeseň, keď v rokoch 1976 až 2006 dosahovali priemerné počty v mesiacoch september a október približne 4 000 až 4 500 jedincov. Naopak, počas jarného ťahu v marci počet
16 CHUS 106/2026 Starostlivosť o prírodu a krajinu jedincov nepresahoval hranicu 1 000 (Repel et al. 2009). Nám sa podarilo zaznamenať intenzívny ťah 26. 9. 2026, kedy medzi 6:30 – 19:00 preletelo, v dohľade z bodu smerom na JZ, vo viacerých kŕdľoch až 10 254 jedincov (tab. 1). Okrem vybraných druhov sme zachytili migráciu dáždovníka obyčajného (Apus apus), ktorá prebiehala až do 2. dekády septembra. Intenzívny ťah holuba hrivnáka bol zachytený od 26. 9. 2023 (1 427 ex.) do 17. 10. 2023 (2 810 ex.). Najvyšší počet (9 449 ex.) bol zaznamenaný 10. 10. 2023 (tab. 2). Migráciu lastovičiek sme zachytili od 11. 9. 2023, kedy počty migrujúcich jedincov boli vyššie ako 140 ex. (obr. 7). Od 3. dekády augusta do 3. dekády septembra prebiehal ťah ľabtušiek hôrnych, po ktorých začal ťah ľabtušky lúčnej (obr. 8). Koncom septembra a v priebehu októbra bolo zaznamenaných niekoľko migrujúcich ľabtušiek červenohrdlých (Anthus cervinus) a v 3. dekáde októbra zaznamenané dve ľabtušky vrchovské (Anthus spinoletta). V priebehu augusta až prvú dekádu septembra tiahli včeláriky zlaté (obr. 8), vlhy hájové (Oriolus oriolus), ktoré sme zaznamenali 1. 9. 2023, 10 jedincov (tab. 2). Vlhu hájovú sme pozorovali aj 13. 9. 2023, kedy ide o najneskorší záznam výskytu z územia (Danko et al. 2017). V auguste sme pozorovali aj ťah trasochvostov žltých, ktorých v septembri vystriedali menšie počty trasochvostov bielych (obr. 9). V septembri sme zaznamenali významný nárast početnosti migrujúcich druhov ako sojka škriekavá (Garrulus glandarius), ktorej najvyšší počet (119 ex.) sme zaznamenali 13. 10. 2023, pinky lesnej (Fringilla coelebs), ktorá intenzívne tiahla v priebehu októbra (obr. 8). Početný ťah sýkorky belasej (Cyanistes caeruleus) prebiehal od polovice septembra a v priebehu októbra. V rovnakom čase, ale v nižších počtoch tiahli územím aj sýkorky hôrne (Poecile palustris) a sýkorky uhliarky (Periparus ater) (obr. 10). Od polovice septembra sme zaznamenali aj niekoľko jedincov škovránika stromového (Lullula arborea). Samozrejme, pri týchto malých migrantoch, oveľa kvalitnejšie dáta o migrácii poskytuje odchyt do nárazových sietí na krúžkovacích stacionároch. Obr. 12: Migrujúce včeláre lesné Obr. 11: Migrujúci orol krikľavý Obr. 5: Graf migrácie kane močiarnej, kane popolavej a kane sivej Obr. 6: Priebeh migrácie orla krikľavého a včelára lesného 0 5 10 15 20 25 30 Početnosť Dátum pozorovania Circus aeruginosus Circus pygargus Circus cyaneus 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 Početnosť Dátum pozorovania Clanga pomarina Pernis apivorus Obr. 6: Priebeh migrácie orla krikľavého a včelára lesného
CHUS 106/2026 17 Starostlivosť o prírodu a krajinu Medzi málopočetné zaujímavé pozorovania patrí výskyt haje červenej (Milvus milvus) – 13. 10. 2023, hvizdáka veľkého (Numenius arquata) – 1. 9. 2023, kačice ostrochvostej (Anas acuta) – 13. 9. 2023, kalužiačika malého (Actitis hipoleucos) – 7. 9. 2023, dvoch jedincov ľabtušky červenohrdlej (Anthus cervinus) – 26. 9. 2026, močiarnice mekotavej (Gallinago gallinago) – 22. 8. 2023 (6 ex.), 28. 9. 2023 (1 ex.), pinky severskej (Fringilla montifringilla) – 2. 11. 2023 (60 ex.), žltochvosta hôrneho (Phoenicurus phoenicurus) – 21. 9. 2023 a penice slávikovitej (Sylvia borin) – 28. 8. 2023 a 11. 9. 2023. Samotné sledovanie migrácie vtákov je významné z hľadiska ochrany migračný trás a koridorov, hlavne v období rôznych stavebných činností človeka, ako napr. veterné parky, rýchlostné cesty, diaľnice a iné významné zásahy do životného prostredia. Literatúra Danilák M. & Chrašč P. 2022: Sledovanie jesennej migrácie vtáctva na východnom Slovensku metódou pozorovacích bodov v roku 2021. Vtáky jeseň 2022. s. 10 – 11. Danko Š., Balla M. & Repel M. 2017: Vtáctvo slovenskej časti Medzibodrožia. Bratislava. SOS BirdLife Slovensko. 505 s. Danko Š. & Pčola Š. 2008: Vtáctvo Vihorlatských vrchov a ich predhorí. Správa CHKO Michalovce, 144 s. Ferianc O. 1955: Inundačné územie pri Sennom ako dôležitá migračná lokalita vodného vtáctva na východnom Slovensku. Bratislava. Práce II. Sekcie SAV, zväzok I, zošit 4. Fiedler, W. 2009: New technologies for monitoring bird migration and behaviour. Ringing & Migration 24(3): s. 175 – 179. Chrašč P., Danilák M. & Korec F. 2020: Sledovanie migrácie metódou pozorovacích bodov na severovýchodnom Slovensku počas jesene 2020. Vtáky jeseň 2020. s. 12 – 13. Matoušek B. 1961: Faunistický prehľad sloven- Obr. 7: Migrácia lastovičky domovej, pinky lesnej a včelárika zlatého Obr. 8: Priebeh ťahu ľabtušky hôrnej a ľabtušky lúčnej 0 50 100 150 200 250 300 350 400 450 Početnosť Dátum pozorovania Hirundo rustica Fringilla coelebs Merops apiaster 0 20 40 60 80 100 120 Početnosť Dátum pozorovania Anthus trivialis Anthus pratensis Obr. 7: Migrácia lastovičky domovej, pinky lesnej a včelárika zlatého Obr. 8: Priebeh ťahu ľabtušky hôrnej a ľabtušky lúčnej 0 50 100 150 200 250 300 350 400 450 Početnosť Dátum pozorovania Hirundo rustica Fringilla coelebs Merops apiaster 0 20 40 60 80 100 120 Početnosť Dátum pozorovania Anthus trivialis Anthus pratensis Obr. 9: Migrácia trasochvosta bieleho a trasochvosta žltého Obr. 10: Priebeh migrácie sýkorky belasej, sýkorky hôrnej a sýkorky uhliarky Obr. 11: Migrujúce bociany biele Obr. 12: Migrujúci orol krikľavý Obr. 13: Migrujúce včeláre lesné 0 5 10 15 20 25 30 35 40 45 50 Početnosť Dátum pozorovania Motacilla alba Motacilla flava 0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 100 Početnosť Dátum pozorovania Cyanistes caeruleus Periparus ater Poecile montanus Obr. 9: Migrácia trasochvosta bieleho a trasochvosta žltého Obr. 10: Priebeh migrácie sýkorky belasej, sýkorky hôrnej a sýkorky uhliarky Obr. 11: Migrujúce bociany biele Obr. 12: Migrujúci orol krikľavý Obr. 13: Migrujúce včeláre lesné Obr. 14: Krúžiaci hadiar krátkoprstý 0 5 10 15 Dátum pozorovania 0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 100 Početnosť Dátum pozorovania Cyanistes caeruleus Periparus ater Poecile montanus Obr. 7: Migrácia lastovičky domovej, pinky lesnej a včelárika zlatého Obr. 8: Priebeh ťahu ľabtušky hôrnej a ľabtušky lúčnej Obr. 9: Migrácia trasochvosta bieleho a trasochvosta žltého Obr. 10: Priebeh migrácie sýkorky belasej, sýkorky hôrnej a sýkorky uhliarky
18 CHUS 106/2026 Starostlivosť o prírodu a krajinu ského vtáctva I. Bratislava. Prírodovedný zborník Slovenského národného múzea VII. Mošanský A. 1970: Ekologická avigeografia východného Slovenska. Kandidátska dizertačná práca, Košice. Pačenovský S., Repel M. & Chrašč P. 2016: Sledovanie jesennej migrácie vtáctva na východe Slovenska v roku 2016. Vtáky jeseň. s. 12 – 13. Repel M., Chrašč P., Pačenovský S. & Uhrin J. 2009: Migrácia a prvé doložené hniezdenie žeriava popolavého (Grus grus) na Slovensku. Zvolen. Tichodroma 21. s 73 – 77. Slabeyová K. et al. 2014: Správa zo zimného sčítania vodného vtáctva na Slovensku 2011/12. Bratislava: Slovenská ornitologická spoločnosť/ BirdLife Slovensko. Voskár J. 1971. Ťah žeriavov popolavých (Grus grus) na východnom Slovensku v roku 1969. Ochrana fauny 1, V – 1971, Bratislava. s. 19 – 22. Voskár J., Mošanský A. & Palášthy J. 1967: Ornitologické poznámky z PVN I. – III. Východoslovenský zborník Košice. Wang, Y. & Finch, D. M. 2002: Consistency of Mist Netting and Point Counts in Assessing Landbird Species Richness and Relative Abundance During Migration. The Condor 104(1): p. 59 – 72. Wehrmann, J., Boer F., Benjumea R., Cavailles S., Engelen D., Jansen J., Verhelst B. & Vansteelant W. M. G. 2019: Batumi Raptor Count: autumn raptor migration count data from the Batumi bottleneck, Republic of Georgia. ZooKeys 836: p. 135 – 157. Elektronické zdroje https://www.minzp.sk/files/sekcia-ochranyprirodyakrajiny/uzemna-ochrana-prirody/natura-2000/03_ps_o_chvu_medzibodrozie_zapracovana_pripomienka_z_vlady.pdf (citované 31.5.2026). Peter Chrašč, SOS BirdLife Slovensko, Ing. Martin Danilák, ŠOP SR, S CHKO Vihorlat Foto: autori Nox et solitudo: Kuny v agrárnej krajine južného Slovenska Kuna lesná (Martes martes) a kuna skalná (Martes foina) patria medzi najbežnejšie lasicovité šelmy na Slovensku, avšak poznatky o ich správaní v intenzívne využívanej poľnohospodárskej krajine sú stále obmedzené. Hoci sú tieto druhy morfologicky podobné, ich ekologické požiadavky a časová adaptácia vykazujú špecifické rozdiely. Podľa zoologickej literatúry kuna skalná vykazuje určitú mieru tolerancie k ľudským sídlam (synantropia), zatiaľ čo kuna lesná je prevažne nočná a v lesnom prostredí, ktoré preferuje, v porovnaní s kunou skalnou, môže byť aktívnejšia aj počas dňa. Aktivita oboch druhov je typicky bimodálna, s vrcholmi krátko po západe slnka a pred úsvitom. Väčšina dostupných informácií sa týka populácií v lesných komplexoch alebo v intravilánoch miest. Otázkou zostáva, ako sa tieto šelmy správajú v agrárnej krajine, kde sú odkázané na úzke pásy prirodzenej vegetácie. Moderná poľnohospodárska krajina predstavuje pre voľne žijúce živočíchy náhradné, často suboptimálne prostredie, v ktorom dominujú rozsiahle plochy, ktoré sú počas roka bez vegetácie alebo vystavené intenzívnemu zásahu techniky. Pre stredne veľké šelmy, ako sú kuny, sú kľúčové lineárne biotopy, napríklad vetrolamy, brehové porasty vodných tokov, pásy vegetácie so stromovou a krovinou etážou rôzneho pôvodu a funkcie, ako aj biopásy vytvárané farmármi. Tieto líniové prvky poskytujú úkryt, potravu a zároveň slúžia ako dôležité migračné trasy. Náš extenzívny prieskum mezokarnivor, realizovaný pomocou fotopascí v rokoch 2021 – 2024 v rámci monitorovacích aktivít Štátnej ochrany prírody SR (ŠOP SR) na južnom Slovensku, odhalil
CHUS 106/2026 19 Starostlivosť o prírodu a krajinu niektoré aspekty ich nočných aktivít a ukázal, ako sa prispôsobujú dĺžke noci a ako reagujú na lunárny cyklus. Sledovanie týchto krypticky žijúcich šeliem v otvorenej krajine je náročné. Vzhľadom na obmedzené rozlíšenie obrázkov z fotopascí, podobnosť morfologických znakov a zhoršené svetelné podmienky počas noci, sme pre účely analýz nerozlišovali jednotlivé druhy, ale zlúčili ich do jednej skupiny – kuny (Martes sp). Táto metodologická voľba síce neumožňuje identifikovať možné interšpecifické rozdiely v správaní alebo ekologických preferenciách medzi Martes martes a Martes foina, avšak poskytuje obsiahle údaje o základných časových vzorcoch aktivity v agrocenózach. Transparentnosť tohto prístupu zvyšuje vedeckú hodnotu zistení, keďže v daných podmienkach nebolo spoľahlivé druhové rozlíšenie možné. Tu je však potrebné upozorniť na potenciálne skreslenia výsledkov vzniknuté zlúčením oboch druhov do jednej analytickej skupiny, ako aj nezohľadnením charakteristík biotopov pri použitých štatistických analýzach. V sledovanom období sme na 37 lokalitách južného Slovenska rozmiestnili celkovo 211 fotopascí. Tieto zariadenia boli v teréne umiestňované v líniách po 2 až 10 kusoch, najčastejšie po 5, s odstupom 100 metrov. Počas štyroch rokov sme získali 951 nezávislých detekcií kún. Každý záznam obsahoval presný čas a dátum, čo nám umožnilo pomocou štatistických modelov analyzovať dennú a nočnú aktivitu. Na analýzu cyklickej povahy 24-hodinového cyklu sme využili metódy cirkulárnej štatistiky, konkrétne Rayleighov test na overenie významnosti orientácie aktivity a Watson-Williamsov test na porovnanie distribúcie aktivity medzi skupinami podľa dĺžky noci. Časové údaje boli konvertované na uhly θ (theta) v rozsahu 0° až 360° (0° = polnoc). Kruhové histogramy prezentované nižšie (vytvorené v programe PAST version 4.17, Hammer 1999 – 2021) zobrazujú hustotu detekcií počas 24-hodinového cyklu. Os X (obvod kruhu) predstavuje 24-hodinovú časovú škálu a plocha jednotlivých výsekov reprezentuje počet nezávislých detekcií v danom časovom intervale. Naše údaje z fotopascí potvrdzujú, že kuny precízne prispôsobujú svoje správanie sezónnym zmenám. Počas leta, keď sú noci krátke, je ich aktivita veľmi intenzívna a sústredená do niekoľkých hodín tmy. Zistili sme, že extrémne krátke noci s dĺžkou 7 a 8 hodín vykazujú podobné vzorce aktivity, ktoré sa však výrazne líšia od stredne dlhých (9 – 10 hodín) a dlhých nocí (13 – 15 hodín). Predpokladáme, že počas 7-hodinovej noci sú kuny vystavené výraznému časovému tlaku, čo vedie k „kompresii“ ich aktivity. Pri predĺžení noci na 9 hodín sa tvar aktivity štatisticky významne mení, keďže tlak na rýchly lov sa znižuje (obr. 3). Obr. 1: Kuna lesná – lokalita Šurianske slaniská (k. ú. Šurany) Obr. 2: Kuna skalná – lokalita Lieskovský kanál (k. ú. Patince)
20 CHUS 106/2026 Starostlivosť o prírodu a krajinu V zimnom období, keď noc trvá až 15 hodín, kuny nepredlžujú spánok, ale rozkladajú svoju aktivitu na dlhší čas, s viacerými vrcholmi a prestávkami na odpočinok, pričom využívajú celú dostupnú tmavú časť dňa. Tento mechanizmus im umožňuje efektívne hospodáriť s energiou: v zime majú viac času na lov rozptýlenej potravy, zatiaľ čo v lete musia všetky dôležité aktivity (lov, značkovanie teritória, hľadanie partnera) vykonávať v zrýchlenom režime. Podobné sezónne prispôsobenie aktivity bolo pozorované aj v lesných a poloprírodných biotopoch v západnej Európe, kde bol u kuny lesnej (Martes martes) aj skalnej (M. foina) zaznamenaný výrazný nárast aktivity počas kratších letných nocí (Zalewski 2000; Lanszki et al. 2016). Štúdie z Poľska a Maďarska ukazujú, že karnivory vo fragmentovanej krajine taktiež využívajú nočné hodiny intenzívnejšie v obdobiach s kratšou nocou a flexibilne menia časovanie pohybu podľa dĺžky dňa a nočných teplôt (Lanszki et al. 2020; Baltrūnaitė 2002). Naše výsledky tak potvrdzujú, že tento fenomén je spoločný aj pre kuny obývajúce intenzívne využívanú poľnohospodársku krajinu južného Slovenska, pričom špecifická dĺžka noci a ekologická štruktúra krajiny môžu intenzitu sezónnych zmien v správaní ďalej ovplyvňovať. V ekológii šeliem je často diskutovanou témou tzv. „lunárna fóbia“, podľa ktorej sú šelmy počas jasných nocí okolo splnu viditeľnejšie pre predátorov (napríklad výra skalného) a preto obmedzujú svoju aktivitu. Naše výsledky však nepreukázali, že by mesačný svit významne ovplyvňoval aktivitu kún v sledovaných lineárnych vegetačných prvkoch. Kuny boli rovnako aktívne počas tmavej noci (nov) aj počas jasného splnu (obr. 4). Pravdepodobným vysvetlením je štruktúra biokoridorov: hustá vegetácia stromov a kríkov v líniových prvkoch krajiny poskytuje dostatočné tienenie a kryt pred predátormi aj počas jasných nocí. V štruktúrovaných biokoridoroch môžu kuny využívať tiene a hustý porast na minimalizovanie rizika aj počas splnu, čo pravdepodobne vysvetľuje absenciu reakcie na intenzitu mesačného svitu v našich dátach. Tieto zistenia tiež zodpovedajú pozorovaniam z iných štúdií, podľa ktorých štruktúrované vegetačné pokrytie zásadne mení antipredačné stratégie nočných cicavcov (Wolff & Davis-Born 1997). Pre kuny je teda v agrocenóze kľúčová prítomnosť hustého porastu, nie aktuálna fáza Mesiaca. Výsledky nášho prieskumu prinášajú niekoľko argumentov pre ochranársku prax i konkrétne Obr. 3: Kruhové histogramy porovnávajúce dynamiky aktivít kún v dvoch extrémoch roka – najkratšej noci (7 hod.) a najdlhšej noci (15 hod.). Červeným je vyznačený odhad hustoty pravdepodobnosti (Kernel Density). dĺžka noci 7 hodín dĺžka noci 15 hodín
www.sopsr.skRkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==