70 CHUS 106/2026 Fórum názorov dií Oryctes nasicornis. Taktiež mulčovaním lúky, v ktorej sa nachádzajú chránené živočíchy ako sú májky rodu Cerocoma, Mylabris a iné druhy, sa zničia celé populácie chránených živočíchov. Reprodukčná schopnosť chrobákov je iná, ako napr. u obojživelníkoch, plazoch, vtákoch, prípadne cicavcoch. Často si to neuvedomujú zástupcovia rôznych mimovládnych organizácií, často nemajú základné vedomosti, ale majú„radi prírodu“, čo niekedy nestačí. Entomológovia by mali byť na správach CHKO a NP vítaní a pracovníci správ by im mali byť vďační za každú informáciu z daného územia. Od roku 1991 do roku 2019 som pracoval na úrade životného prostredia, kde som sa pri svojej práci stretol s rôznymi prístupmi mimovládnych organizácií a pracovníkov ŠOP SR k činnosti entomológov. Od uvítania prítomnosti entomológov na lokalitách až po tvrdenie, že územie majú dostatočne preskúmané a z toho dôvodu s prítomnosťou entomológov na lokalitách nesúhlasia. Napríklad jedna mimovládna organizácia nesúhlasila so žiadnym usmrcovaním chrobákov, údajne to majú entomológovia určovať v teréne. Pritom určiť v teréne je možné cca 10 percent druhov, ostatné len pomocou mikroskopu a určovacích kľúčov. Akú by to malo výpovednú hodnotu? Mám pocit, že podmienky v rozhodnutiach povoľujúcich orgánov často vznikajú pod tlakom mimovládnych organizácií a pracovníkov ŠOP SR. Tí sa totiž zameriavajú skôr na stavovce, ako sú cicavce, vtáky, obojživelníky či plazy. Reprodukčná schopnosť chrobákov je však taká vysoká, že požiadavky ochranárov na presné obmedzenie úmrtnosti, napríklad na dvoch, troch či žiadneho ťažko určiteľného jedinca, považujem za absurdné. V súčasnosti dochádza k obrode Slovenskej entomologickej spoločnosti (SES) pri SAV. Pribúdajú noví, mladí členovia, ktorých potenciál by sme mali využiť na zlepšenie stavu slovenskej prírody a vrátiť spoločnosti status, aký mala v minulosti. Ideálnym riešením by bolo, ak by členom SES na výskum hmyzu vo veľkoplošných chránených územiach postačoval členský preukaz. Celý systém by nemal stáť len na represiách, ale na vzájomnej dôvere. Veď už dnes sa za každého začínajúceho entomológa musia zaručiť dvaja stáli členovia spoločnosti. ŠOP SR by takouto spoluprácou získala cenné faunistické dáta a podnetné návrhy na manažment biotopov. Slovenskí entomológovia netvoria takú masovú skupinu, aby dokázali ohroziť populácie hmyzu. Je paradoxné, že kým pri hospodárskej činnosti potichu tolerujeme likvidáciu celých biotopov a tisícok jedincov, vedcom bránime v odbere niekoľkých exemplárov. Som presvedčený, že čím viac bude aktívnych entomológov, tým lepšie dokážeme hmyz a jeho prostredie chrániť.“ Viac krát som písal o tejto problematike v časopise Chránené územia Slovenska, v číslach 27, 48, 84 a 96. Ing. Svätopluk Čepelák
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==