CHUS 106/2026 69 Fórum názorov dateľ požaduje z dôvodu obtiažnej determinácie usmrtiť chránený druh chrobáka, je potrebné uviesť o aký druh ide (napr. Brachygonus megerlei) a predpokladanú lokalitu odchytu“. Entomológii sa venujem už od detstva, kedy ma otec a môj dedo brával so sebou na entomologické výpravy, kde mi vysvetľovali význam hmyzu v prírode. Od roku 1976 som členom Slovenskej entomologickej spoločnosti. Každý entomológ si pri svojej činnosti buduje svoju základnú zbierku, ktorá mu pomáha pri určovaní druhov. Platí to aj o mne. Pre názornosť prikladám zábery z mojej porovnávacej zbierky čeľade kováčikovité (Elateridae), ktoré jasne dokumentujú detaily, ktoré voľným okom či na bežnej fotografii v teréne jednoducho neuvidíte. Je dôležité, aby zbierka obsahovala čo najviac druhov, či už bežných, vzácnych alebo chránených. Vedecké determinačné kľúče často pracujú s pojmami ako „čiastočný, väčší, širší, užší, matný, lesklý ...“. Aby sa to dalo posúdiť ako to autor myslel, často k tomu používame zo zbierky príbuzné druhy, ktoré majú daný určovací znak podobný. S tvrdením, že pre zdokumentovanie chránených chrobákov postačuje fotografia, nesúhlasím. Mnoho aj tých chránených druhov za účelom determinácie je potrebné pozrieť lupou a mať pri tom vhodnú literatúru. Napr. Brachygonus megerlei sa ťažko odlíši v prírode od Brachygonus dubius a Brachygonus bouyony. Aby sa jednotlivé druhy dali spoľahlivo rozpoznať, mali by sa nalepovať na priesvitne štítky, nakoľko hlavný rozpoznávací znak je na prosternálnom výbežku, ktorý je zospodu. Čim máte viac druhov v porovnávacej zbierke, tým je determinácia presnejšia. Aj o tom to je. Takto je to aj s druhmi napr. rodu Cerocoma, Mylabris, Dicerca a mnoho iných. Keď tie druhy nemáte v porovnávacej zbierke, determinácia nie je jednoduchá. Chránené druhy nie sú len notoricky známe, ako: „Lucanus cervus, Aegosoma scabricorne, Cerambyx cerdo, Oryctes nasicornis, Rosalia alpina, ...“, ktoré sú často najhojnejšie druhy v prírode. Vo svojej základnej zbierke mám napr. druh Elater ferrugineus z roku 1967, kedy som ho ako 14-ročný chytal v Lukačovciach pri Nitre v dutých vŕbach. Teraz ho v Lukačovciach nenájdete, lebo duté vŕby boli odstránené. To, že sme ho zaradili do zoznamu chránených živočíchov mu nepomôže. Pomohlo by mu zamerať sa na chránenie stromov s dutinami. Entomológovia často poukazujú na odstraňovanie starých stromov, ktoré sú „plné“ hmyzu, práve takého, ktorý nám z krajiny ubúda. Či sú to čerešne, v ktorých je Anthaxia candens, bresty plné Antaxii manca, Antaxii deaurata, Lamprodila mirifica, lipy s krásnym druhom Lamprodila rutilans, listnaté stromy „prežraté“ druhom Aegosoma scabricorne, duby plné Cerambyx cerdo. Zoznam chránených živočíchov s ich spoločenskými hodnotami by mal poukazovať na vysokú spoločenskú hodnotu biotopov, kde sa vyvíjajú tieto druhy. Som presvedčený, že keď entomológ usmrtí zopár chránených živočíchov na vedecké účely nepoškodí biotop v porovnaní s odstránením stromu, v ktorom je cca 50 – 100 ks vývojových štádií druhu ako Aegosoma scabricorne, Cerambyx cerdo alebo Rosalia alpina a mnoho ďalších, prípadne odstránením pňa, v ktorom je cca 100 ks vývojových štá-
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==