68 CHUS 106/2026 Fórum názorov málnych“ množstvách nespĺňa kritéria udelenia výnimky, nakoľko ide o nekontrolovateľnú podmienku rozhodnutia, preto ŠOP SR zadefinovalo podmienku nasledovne: Odchytávať a usmrcovať sa budú len nechránené, determinačne náročné druhy chrobákov, a to maximálne päť jedincov z druhu a lokality (SKUEV) po 4. stupeň ochrany (vrátane). Uložené podmienky majú zabezpečiť vykonateľnosť a kontrolovateľnosť rozhodnutia. ŠOP SR neodporúča ani usmrcovať chránené druhy živočíchov z radu chrobákov, nakoľko väčšina chránených druhov chrobákov je determinovateľná priamo v teréne a pre ich zdokumentovanie postačuje fotodokumentácia. Požiadavka budovania základnej zbierky pre každého, aj začínajúceho entomológa, sa javí pri súčasnej platnej legislatíve ako nereálna a prakticky aj nekontrolovateľná, nakoľko by povolenie výnimky druhovej ochrany na usmrcovanie chránených druhov (aj nechránených) z dôvodu tvorby súkromných porovnávacích zbierok mohlo byť zneužívané pri každej ďalšej činnosti. S tvrdením žiadateľa, že usmrtením chrobáka v minimálnych množstvách nedôjde k ohrozeniu ani poškodeniu biotopu, biotopu druhov, ako aj samotnej populácie chránených, ale aj ostatných druhov chrobákov v dotknutom území je možné súhlasiť len čiastočne. Pre niektoré druhy uvedené tvrdenie neplatí, napríklad pri chrobákoch, ktoré sú viazané svojim vývojom na mŕtve drevo alebo sú špecializované na život v starom rozkladajúcom sa dreve (larvy aj dospelé jedince druhu drevník ryhovaný, Boros schneiderov). Tak isto usmrcovanie nie je žiadúce ani pri druhoch, ktoré sú predmetom ochrany ÚEV alebo sa nachádzajú v zlom stave (napr. hubár jednorohý je na 72,7 % v ÚEV Burdov v zlom stave – U2 a zvyšných 27,3 % je v nepriaznivom stave U1, behúnik maďarský je v stave U2 v celom alpskom regióne a v panonskom regióne na 80 %), pri prioritných druhoch chrobákov (druh európskeho významu, ktorého ochrana je nevyhnutná vzhľadom na jeho malý prirodzený areál v Európe – pižmovec hnedý, pralesník oranžovoštíty, fuzáč karpatský, fuzáč alpský), alebo sa u nás vyskytujú veľmi vzácne (napr. bystruška Zawadskeho len na východnom Slovensku). Takisto nevidíme dôvod ani na usmrcovanie druhov, ktorých presná determinácia je možná priamo v teréne priamym pozorovaním, alebo za pomoci lupy a určovacieho kľúča (najmä väčšie druhy chrobákov ako napríklad bystruška potočná, fuzáč veľký, fuzáč alpský). Na ochranu biotopov druhov bezstavovcov, na ktorú kladie dôraz žiadateľ, je potrebná zmena legislatívy, opierajúca sa o návrh, ktorý by mali spracovať odborníci z vedeckých inštitúcií a entomologickej spoločnosti. V súčasne platnej legislatíve, ako aj v legislatíve z predchádzajúceho obdobia (Vyhláška Predsedníctva Slovenskej národnej rady o ochrane voľne žijúcich živočíchov č.125/1965 Zb. a vyhláška MŽP SR č. 93/1999 Z. z.) základom ochrany pôvodných druhov chránených živočíchov je ochrana ich jedincov v životaschopných populáciách na miestach výskytu a v ich bezprostrednom okolí. ŠOP SR považuje výskum, prieskum a monitoring zložiek prírodného prostredia za potrebný, a to aj v chránených územiach. Takáto činnosť je dôležitá z hľadiska nastavenia ochrany druhov, spoločenstiev a ich biotopov a teda efektívneho výkonu ochrany prírody, najmä s cieľom zachovania alebo zlepšenia stavu predmetov ochrany v chránených územiach. V prípade, že žia-
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==