CHUS 106/2026 67 Fórum názorov Realita vydávania povolení na výskum chrobákov na Slovensku Chcel by som poukázať na absurdnú situáciu, ktorá dnes vládne v schvaľovacích procesoch pri výskume chrobákov na Slovensku. Citujem z vyjadrení mimovládnej organizácie Lesoochranárskeho zoskupenia VLK: „Zásadne nesúhlasíme s udelením výnimky na usmrcovanie živočíchov v 5. stupni ochrany. V 5. stupni ochrany je možné realizovať výskumy aj bez použitia metód zámerného chytania a usmrcovania živočíchov. V prísne chránených územiach sa legislatívne chráni prírodné dedičstvo štátu, celé spoločenstvo rastlín a živočíchov, v rámci ktorého sa jednotlivé druhy vyvíjajú, prispôsobujú sa meniacim podmienkam a vytvárajú si medzi sebou spletitú sieť vzájomných vzťahov. Iba v nich umožňuje legislatíva chrániť samotné biologické procesy a väzby medzi organizmami bez ovplyvňovania ľudskými aktivitami. Mimo územie s najvyšším stupňom ochrany nie je usmrcovanie živočíchov zakázané, čo predstavuje 98 % rozlohy Slovenska“. Dokonca v jednom stanovisku napísali nasledovné zdôvodnenie: „Prirodzené procesy riešia evolučným algoritmom okamžité problémy ekosystému. Evolúcia nemá cieľ, nesmeruje k žiadnemu stálemu štádiu ekosystému, len aplikuje úspešné algoritmy zapamätané v evolučnej pamäti (DNA), prípadne prostredníctvom mutácií tieto algoritmy modifikuje a aplikuje ako novinky. To, že v danom území tieto procesy majú možnosť existovať je samo o sebe zárukou optimalizácie a prispôsobovania sa ekosystému zmenám prostredia. Zložitosť väzieb takéhoto systému je na Slovensku minimálne 10100 a aj pri najväčšej možnej rýchlosti výskumu – 10-43 sekúnd (odvodené z Planckovej konštanty) na jednu väzbu, by nám analýza trvala minimálne 1057 sekúnd, pričom vek Zeme je 1017 sekúnd! Diskusia o možných vplyvoch uvedeného výskumu môže začať až po predložení izomorfného multiagentového modelu a následnej simulácii prirodzených procesov a uvažovaných vplyvov na ich chod“. „V územiach, kde usmrcovanie živočíchov nie je zakázané požadujeme v podmienkach rozhodnutia určiť počet jedincov z nechránených druhov, ktoré žiadateľ môže usmrtiť, a to len za účelom determinácie ťažko určiteľných druhov. Pre získanie dokladového materiálu určiteľných druhov v teréne by mala slúžiť výlučne fotografia. Usmrtenie a odobranie chrobáka kvôli doplneniu zbierok považujeme pri výskumoch v chránených územiach za problematické“. Citujem z vyjadrení mimovládnej organizácie NUFIA: „Zásadne nesúhlasíme s udelením výnimky na usmrcovanie živočíchov v 5. stupni ochrany. V územiach s 5. stupňom ochrany by mala byť zachovaná bezzásahovosť a prirodzený vývoj biotopu bez akéhokoľvek vonkajšieho zásahu. Zistiť zloženie biotopu chráneného územia v 5. stupni ochrany je možné nedeštrukčným spôsobom, a to vizuálne, zaznamenaním prítomnej fauny a flóry na video, fotografiu, v krajnom prípade na krátky čas odobratím živočíchov z ich prirodzeného prostredia za účelom ich bližšej identifikácie a merania a následne vrátením týchto objektov výskumu – živých živočíchov späť na pôvodné územie výskytu a tým nie je potrebný ani želateľný deštruktívny spôsob výskumu ako je usmrcovanie živočíchov tvoriacich uvedený biotop“. Citujem z vyjadrení pracovníkov ŠOP SR Banská Bystrica: „Neodporúčame povoliť usmrcovanie živočíchov v 5. stupni ochrany, nakoľko ide o najcennejšie územia. Väčšina lokalít, území európskeho významu (ďalej len„ÚEV“), ktoré žiadateľ vo svojej žiadosti uviedol, sa nachádzajú aj v nižšom stupni ochrany, odporúčame odchyt a usmrtenie nechránených druhov chrobákov za účelom determinácie a doplnenia základnej zbierky používanej pri determinácii druhov smerovať do týchto častí ÚEV. Žiadateľom navrhnutá podmienka v „mini-
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==