CHUS 106/2026 25 Starostlivosť o prírodu a krajinu Slovenské botanické menoslovie – cievnaté rastliny Recenzia Slovenské mená rastlín sa doposiaľ používali podľa dvoch najvýznamnejších literárnych zdrojov, a to Slovenské botanické názvoslovie (Červenka a kol. 1986) a Zoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska, časť Papraďorasty a semenné rastliny (Marhold a kol. 1998). V roku 2025 vyšla dlhoočakávaná publikácia Slovenské botanické menoslovie – cievnaté rastliny, ktorej editormi sú Ján Kliment, Michal Hrabovský, Dominik Roman Letz. Vyšla vo vydavateľstve VEDA, Vydavateľstvo SAV, Bratislava. Už jej rozsah 744 strán naznačuje precízne a podrobné spracovanie. Je to jednak zásluhou prístupu autorov, ale tiež s ohľadom na fakt, že po roku 1989 sa zintenzívnila ponuka aj dopyt po rastlinách z najrôznejších končín sveta. Pre mnohé z nich dovtedy neznáme a nevyužívané neexistovali platné slovenské mená a tak ich používanie bolo živelné. Silnela potreba vydať túto publikáciu, resp. zjednotiť a aktualizovať slovenské názvy pribúdajúcich druhov rastlín. Do zoznamu taxónov novej publikácie sa dostalo omnoho viac taxónov cudzokrajných úžitkových rastlín vrátane ich kultivarov. Zatiaľ čo zoznam v práci Červenku (1986) obsahuje 10 374 taxónov, v novom menosloví ich je už 24 187. Okrem toho sa zmenil prístup k tvorbe slovenských mien. Publikácia bola zostavená podľa už publikovaných menotvorných pravidiel (Kliment a kol. 2008, 2017). Okrem renomovaných botanikov sa v širšom autorskom kolektíve nachádzajú aj jazykovedci, pracovníci Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV. Tvorba alebo úprava slovenských mien tak podliehala nielen botanickým kritériám, ale aj hľadisku jazykovej správnosti a etymológie. Najviditeľnejšie zmeny sa týkajú takpovediac „poľudštenia“ slovenských mien rastlín oproti doteraz platným menám uvedeným v publikáciách (Červenka a kol. 1986), resp. (Marhold a kol. 1998). Stalo sa tak aj s ohľadom na zmeny v taxonómii, kedy s rozvojom nových výskumných metód dochádza často k zmenám v odbornom názvosloví rastlín. Príkladom môžu byť nové zväzky monografie Flóry Slovenska, kedy mnohí s prekvapením zisťujeme, že napr. rod Chenopodium (mrlík) sa rozpadol na viacero rodov – Blitum, Dysphania, Chenopodiastrum, Chenopodium, Lipandra, Oxybasis, Teloxys. Všetky tieto vyčlenené samostatné rody majú však rovnaký slovenský názov – mrlík. Podobne napr. príbuzné rody – Gentiana (horec), Gentianopsis (pahorec), Calathiana (horcovník) sa podľa nového slovenského menoslovia nazývajú – horec. Rovnako tak príbuzné rody Centaurea (nevädza), Acosta (nevädzka), Jacea (nevädzovec), Colymbada (nevädzník) sa podľa nového slovenského menoslovia nazývajú jednoducho – nevädza, hoci taxonomické delenie rodu na viaceré príbuzné rody zostáva v platnosti. Zjednodušenie nomenklatúry sa teda týka iba národných – slovenských mien, keďže s nimi pracuje alebo ich používa aj laická verejnosť. Ďalšie príklady „poľudštenia“ slovenských mien sa týkajú opätovného používania viacslovných mien, alebo podstatných mien vo funkcii druhových mien. V názvosloví Červenku (1986) boli zavedené striktne dvojslovné mená v snahe prísneho rešpektovania pravidiel binomickej nomenklatúry odborných názvov. Odstránili sa tiež podstatné mená vo funkcii druhových mien (napr. jahoda drúzgavicová namiesto jahoda drúzgavica). V niektorých
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==