24 CHUS 106/2026 Starostlivosť o prírodu a krajinu Palina Verlotovcov bola u nás po prvý raz zaznamenaná pri výskume flóry a vegetácie železničných staníc Bratislavy, na železničnej stanici Rusovce (14. 11. 2012, Eliáš 2013). Pozornosť upútal porast zelených rastlín na navážke zeminy (hromada zeminy vysypaná z vlečky nákladného auta) na východnej strane stanice. Rastlina je charakteristická neskorým kvitnutím (október a november, Jehlík l. c., p. 200). Druhové zloženie porastu na zatrávnenej nižšej hromade zeminy, na vrchole a JV a J svahu navážky v dominantnom poraste voňavej paliny zachytil nsledujúci fytocenologický zápis (6. 6. 2013, P. Eliáš st.): Artemisia verlotiorum 4.5.-5.5., Elytrigia repens +-1.1, Arrhenatherum elatius +, Bromus sterilis +, Galium aparine +, Bromus hordeaceus r, Dactylis glomerata r, Falcaria vulgaris r, Medicago sativa r, Papaver rhoeas r, Plantago lanceolata r, Poa sp. r, Prunus spinosa juv. r, Senecio j. r, Silene alba r, Triticum aestivum r, Veronica agrestis r. (Hodnoty abundancie a dominancie druhov sú podľa 7-člennej Braunovej-Blanquetovej stupnice, Moravec et al. 1994). Podobný, „čistý“ (hustý) porast Artemisia verlotiorum (hodnota 5.5, spolu 16 druhov) bol na čerstvej navážke v bezprostrednom susedstve zápisu. Porast druhu bol zaznamenaný tiež na navážke oproti hlavnej budove stanice, za železničnými koľajami pri záhradke, spolu s porastami Papaver rhoeas, Onopordum acan- thium, asociácie Echio-Melilotetum a kvitnúceho kra Sambucus nigra. Z uvedeného je zrejmé, že druh bol na lokalitu zavlečený pred rokom 2012. V strednej Európe sa A. verlotiorum najčastejšie vyskytuje v spoločenstvách zväzu Arction lappae (Jehlík, l. c., p. 200). Rastliny kvitnú veľmi neskoro (október – november) a semená stredoeurópskych populácií nedozrievajú. V Českej republike sa rozmnožujú výhradne vegetatívne a sú rozširované pri prevozoch zeminy a pri výsadbách okrasných rastlín (Grulich l. c., p. 168). Prežívajú a rozrastajú sa vďaka dlhým rozkonáreným podzemkom, z ktorých vyrastajú stále nové výhonky (ramety). Prostredníctvom podzemkov alebo ich častí sa môžu rozširovať v území (napr. pri stavebných prácach). V Bratislave sa druh uchytil na železničnej stanici Rusovce, kde vytvoril lokalizované husté porasty na čerstvej i skorších navážkach zeminy. Výsledky najnovšieho floristického výskumu ukázali, že druh sa šíri v okolí. Prenikol do Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy pri Rusovciach, kde boli zaznamenané súvislé husté porasty na kosenej lúke (Mereďa ml. 2025, obr. 2). Môžeme predpokladať, že druh sa bude ďalej šíriť, resp. môže byť (neúmyselne) rozširovaný do okolia. Preto je potrebné monitorovať jeho invázne správanie a prípadne uskutočniť opatrenia proti jeho ďalšiemu šíreniu v území. Literatúra Grulich V. 2004: Artemisia L. – pelyněk. In: Slavík B. & Štěpánková J. (eds.), Květena České republiky. Zv. 7. Academia, Praha, p. 163 – 185. Hodálová I., Goliašová K. & Mereďa P. (eds.), 2025: Flóra Slovenska VI/2 - 1. časť. Veda, Bratislava. Eliáš P. 2013: Prvý nález paliny Artemisia verlotiorum Lamotte na Slovensku. Katedra ekológie FEŠRR SPU Nitra. Ms. Nitra. Jehlík V. et al., 1998: Cizí expanzivní plevele České republiky a Slovenské republiky. Academia, Praha. Mereďa P. ml., 2025: Do Rusoviec za rastlinnými prisťahovalcami. https://cbrb.sav.sk/do-rusoviec-za-rastlinnymi-pristahovalcami/ (zverejnené 11. 10. 2025). Moravec J. et al. 1994: Fytocenologie. Academia, Praha. Pavol Eliáš st. Obr. 2. Hustý porast paliny Verlotovcov na kosenej lúke v Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy pri Rusovciach (Mereďa ml. 2025)
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==