18 CHUS 106/2026 Starostlivosť o prírodu a krajinu ského vtáctva I. Bratislava. Prírodovedný zborník Slovenského národného múzea VII. Mošanský A. 1970: Ekologická avigeografia východného Slovenska. Kandidátska dizertačná práca, Košice. Pačenovský S., Repel M. & Chrašč P. 2016: Sledovanie jesennej migrácie vtáctva na východe Slovenska v roku 2016. Vtáky jeseň. s. 12 – 13. Repel M., Chrašč P., Pačenovský S. & Uhrin J. 2009: Migrácia a prvé doložené hniezdenie žeriava popolavého (Grus grus) na Slovensku. Zvolen. Tichodroma 21. s 73 – 77. Slabeyová K. et al. 2014: Správa zo zimného sčítania vodného vtáctva na Slovensku 2011/12. Bratislava: Slovenská ornitologická spoločnosť/ BirdLife Slovensko. Voskár J. 1971. Ťah žeriavov popolavých (Grus grus) na východnom Slovensku v roku 1969. Ochrana fauny 1, V – 1971, Bratislava. s. 19 – 22. Voskár J., Mošanský A. & Palášthy J. 1967: Ornitologické poznámky z PVN I. – III. Východoslovenský zborník Košice. Wang, Y. & Finch, D. M. 2002: Consistency of Mist Netting and Point Counts in Assessing Landbird Species Richness and Relative Abundance During Migration. The Condor 104(1): p. 59 – 72. Wehrmann, J., Boer F., Benjumea R., Cavailles S., Engelen D., Jansen J., Verhelst B. & Vansteelant W. M. G. 2019: Batumi Raptor Count: autumn raptor migration count data from the Batumi bottleneck, Republic of Georgia. ZooKeys 836: p. 135 – 157. Elektronické zdroje https://www.minzp.sk/files/sekcia-ochranyprirodyakrajiny/uzemna-ochrana-prirody/natura-2000/03_ps_o_chvu_medzibodrozie_zapracovana_pripomienka_z_vlady.pdf (citované 31.5.2026). Peter Chrašč, SOS BirdLife Slovensko, Ing. Martin Danilák, ŠOP SR, S CHKO Vihorlat Foto: autori Nox et solitudo: Kuny v agrárnej krajine južného Slovenska Kuna lesná (Martes martes) a kuna skalná (Martes foina) patria medzi najbežnejšie lasicovité šelmy na Slovensku, avšak poznatky o ich správaní v intenzívne využívanej poľnohospodárskej krajine sú stále obmedzené. Hoci sú tieto druhy morfologicky podobné, ich ekologické požiadavky a časová adaptácia vykazujú špecifické rozdiely. Podľa zoologickej literatúry kuna skalná vykazuje určitú mieru tolerancie k ľudským sídlam (synantropia), zatiaľ čo kuna lesná je prevažne nočná a v lesnom prostredí, ktoré preferuje, v porovnaní s kunou skalnou, môže byť aktívnejšia aj počas dňa. Aktivita oboch druhov je typicky bimodálna, s vrcholmi krátko po západe slnka a pred úsvitom. Väčšina dostupných informácií sa týka populácií v lesných komplexoch alebo v intravilánoch miest. Otázkou zostáva, ako sa tieto šelmy správajú v agrárnej krajine, kde sú odkázané na úzke pásy prirodzenej vegetácie. Moderná poľnohospodárska krajina predstavuje pre voľne žijúce živočíchy náhradné, často suboptimálne prostredie, v ktorom dominujú rozsiahle plochy, ktoré sú počas roka bez vegetácie alebo vystavené intenzívnemu zásahu techniky. Pre stredne veľké šelmy, ako sú kuny, sú kľúčové lineárne biotopy, napríklad vetrolamy, brehové porasty vodných tokov, pásy vegetácie so stromovou a krovinou etážou rôzneho pôvodu a funkcie, ako aj biopásy vytvárané farmármi. Tieto líniové prvky poskytujú úkryt, potravu a zároveň slúžia ako dôležité migračné trasy. Náš extenzívny prieskum mezokarnivor, realizovaný pomocou fotopascí v rokoch 2021 – 2024 v rámci monitorovacích aktivít Štátnej ochrany prírody SR (ŠOP SR) na južnom Slovensku, odhalil
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==