64 CHUS 106/2026 Zo sveta Vedci identifikovali najnaliehavejšie výskumné otázky, ktorým čelia rašeliniská sveta Je známe, že rašeliniská pokrývajú iba približne tri percentá zemského povrchu, ale ukladajú viac uhlíka ako všetky lesy. Keď sú v dobrom stave, uchovajú uhlík na tisíce rokov, ale odvodňovanie, požiare, ťažba alebo zmena využívania pôdy ich môžu rýchlo premeniť na veľký zdroj emisií skleníkových plynov. Napriek ich dôležitosti nám stále chýbajú kľúčové poznatky o tom, ako rašeliniská reagujú na zmenu klímy, ako ich účinne obnovovať a ako ich chrániť a zároveň podporovať miestne a domorodé komunity, ktoré sú na nich závislé. Medzinárodný tím výskumníkov identifikoval najnaliehavejšie nezodpovedané výskumné otázky týkajúce sa rašeliniskových ekosystémov a poskytol globálny plán, ktorý môže usmerňovať budúce vedecké a politické priority pri záchrane jedného z najdôležitejších a najohrozenejších ekosystémov planéty1. Prieskum bol vykonaný medzi 467 účastníkmi – vedcami, odborníkmi z praxe a ďalšími expertmi z 54 krajín celého sveta, ktorí sa zaoberajú rašeliniskami. Pýtali sa ich, aké sú podľa nich najnaliehavejšie a nezodpovedané otázky týkajúce sa výskumu rašelinísk, kde sú medzery vo vedomostiach a kde by nové informácie mohli mať najväčší vplyv na zmierňovanie zmeny klímy, ochranu biodiverzity a udržateľné hospodárenie s pôdou. Otázky sa týkajú všetkého od ekológie a hydrológie až po biogeochémiu, klimatológiu a spoločenské vedy2 a zachytávajú priority v rašeliniskách boreálneho, mierneho pásma i tropických oblastí. Štúdia bola publikovaná v časopise Communications Earth & Environment. Výskumné otázky sú dôležité pre pochopenie fungovania a ochrany rašelinísk, vrátane: • aké je globálne rozšírenie a rozmiestnenie ra1 https://www.wetlands.org/research-questions-to-drive-action-to-save-peatlands/ 2 Milner A. M., McKeown M. M., Ruwaimana M. et al. (2026): Priority research questions in global peatland science. Commun Earth Environ 7, 349. https://doi.org/10.1038/s43247-026-03321-5; https://www.nature.com/articles/s43247-02603321-5 šelinísk, vrátane oblastí, ktoré sú v súčasnosti slabo zmapované, • aké sú body zlomu, v ktorých sa niektoré rašeliniská menia z úložiska uhlíka na zdroje uhlíka, aké techniky možno použiť na určenie bodov zlomu a aké faktory spôsobujú, že niektoré rašeliniská sú odolnejšie voči zmenám ako iné, • aké sú najúčinnejšie prístupy k integrovaniu tradičných ekologických poznatkov alebo poznatkov pôvodných obyvateľov do udržateľného manažmentu a obnovy rašelinísk a môže tento prístup zvýšiť úspešnosť snáh o obnovu, • ako možno diaľkový prieskum Zeme a ďalšie existujúce a vznikajúce technológie (vrátane umelej inteligencie) využiť na zlepšenie nášho chápania dynamiky rašelinísk, na podporu monitorovania a manažmentu rašelinísk a riešenie výziev výskumu rašelinísk, • ako môžu globálne environmentálne iniciatívy Významné vrchovisko – PR Medzi bormi, foto: J. Košťál
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==