CHUS 106/2026 45 Zo sveta štúdie dosiahla populácie vlka vo Švajčiarsku 300 jedincov, čo znamená 10-násobný nárast početnosti za niekoľko rokov. Ako minimum pre zachovanie druhu bolo v stratégii schválených 12 svoriek a bol zavedený národný monitoring druhu (okrem regiónu plató). Niektoré kantóny majú aj vlastný monitoring, odborníci disponujú genetickými informáciami o jedincoch vlka. Lov realizujú špeciálne trénovaní poľovníci alebo strážcovia. Vláda tiež podporila sumou 5,5 mil. frankov preventívne opatrenia – hospodárske zvieratá stráži 500 špeciálnych psov. V dôsledku týchto opatrení v r. 2025 poklesli škody spôsobené vlkom. Prítomné mimovládne organizácie upozornili na to, že vysoký odstrel vlkov (220 jedincov v r. 2023) má vplyv aj na okolité štáty. Lov je povolený dokonca aj v chránených územiach, poukázali aj na nočný lov. Stály výbor ocenil jednoznačné dôkazy o priaznivom stave populácie vlka vo Švajčiarsku, ktorá prirodzenie rastie a nevykazuje znaky genetických „nedostatkov“. Poukázal však na dlhodobý vplyv súčasných postupov hlavne v odstrele mláďat, ako aj na rozdiely v rámci kantónov, predovšetkým vo vzťahu použitia metód odstrelu a školenia poľovníkov, ako aj na pytliactvo. Vyžiadal od Švajčiarska údaje o vplyve regulácie na vlčiu populáciu aj z hľadiska populačnej dynamiky, sociálnych aspektov a aspektov správania sa vlkov, pričom aj tieto aspekty je potrebné monitorovať. Ocenil investície do genetického monitoringu a ochrany hospodárskych zvierat, ale upozornil na potrebu aplikovať viac neletálne metódy s odkazom na odporúčanie č. 137/2008 o manažmente populácií veľkých šeliem a so zo- hľadnením príručky Najlepšie postupy pre manažment veľkých šeliem v Európe v súvislosti s letálnymi a neletálnymi opatreniami. K situácii v Nórsku odzneli v pléne viaceré príspevky, v ktorých bolo zdôraznené, že vlk je kriticky ohrozeným druhom v Škandinávii a že lov je v Nórsku povolený až na 95 % územia jeho výskytu, pričom je odôvodňovaný „prevažujúcim verejným záujmom“. Kvóta pre aktuálnu poľovnú sezónu bola navrhnutá až na polovicu vlčej populácie, pritom vlk nespôsobuje vážne problémy. Stály výbor poukázal na to, že nie sú uplatňované alternatívne riešenia požadované podľa čl. 9 Bernského dohovoru a lov bol vykonávaný aj v zóne pre ochranu vlka, ktorá je vymedzená len na 5 % rozlohy štátu. Vyzval tiež nórsku vládu, aby zastavila lov svoriek v rámci zón pre vlka a tým umožnila obnovu populácie tohto druhu, jeho dlhodobé prežitie a zlepšenie stavu. Dôrazne vyzval Nórsko, aby umožnilo zvýšenie genetickej rozmanitosti populácie vlka dravého prostredníctvom jedincov zo zahraničia. Poukázal na to, že regulácia spolu s pytliactvom vedie k ohrozeniu populácie a vyzval prioritne používať neletálne metódy manažmentu vlka dravého a obmedziť letálne metódy len na miestach konfliktov. Zdôraznil potrebu kampane pre verejnosť a dialógu na úrovni zainteresovaných strán pre hľadanie konštruktívnych riešení. V r. 2025 došlo k pozitívnemu posunu v rámci sústavy Emerald a na základe analýzy skupín Bernského dohovoru aj k nastaveniu jasnejších pravidiel. Pribudli dve užitočné príručky (pre ochranu vtáctva a pre manažment veľkých šeliem) a Európsky diplom pri svojom 60. výročí dokázal svoju opodstatnenosť a ďalšie rozširovanie. V r. 2026 nás čaká strednodobý odpočet plnenia Strategického plánu Bernského dohovoru, Rímskeho strategického plánu na elimináciu vtáčej kriminality, ako aj zasadnutia skupín, kde verím, bude aj naďalej zabezpečená aktívna účasť Slovenskej republiky.
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==