Chránené územia Slovenska č. 106/2026

CHUS 106/2026 97 Projekty na podporu ochrany prírody a krajiny Život ukrytý v konároch a kalamitná ťažba Tento drobný druh obýva vlhké, chladné doliny a okraje horských lesov, často v blízkosti potokov a prameňov, kde nachádza ideálne mikroklimatické podmienky. Jeho život je úzko spätý s kríkom zemolezom čiernym (Lonicera nigra), ktorý je jedinou živnou rastlinou pre vývoj jeho lariev (Szafraniec & Zwijacz-Kozica 2017). Vývojový cyklus fuzáča trvá dva až tri roky. Larvy sa vyvíjajú vo vnútri drevnatých častí zemolezu, kde vyžierajú chodbičky a vytvárajú kuklové komôrky (Gutowski 2004; Rossa 2010). Až po niekoľkých rokoch z kmeňa vyletí dospelý jedinec (imago). Zemolez čierny rastie veľmi pomaly a potrebuje približne 20 –30 rokov, aby jeho kmienok dosiahol hrúbku okolo 3 cm, čo je hrúbka dostatočná na to, aby sa v nej mohla larva fuzáča vyvíjať (Potocký & Majzlan 2015). To z neho robí druh s veľmi úzkou ekologickou väzbou, ktorý je zraniteľný voči zmenám prostredia. V posledných rokoch zasiahlo Muránsku planinu sucho, ktoré spôsobilo rozšírenie podkôrneho hmyzu a následné masívne odumieranie smrečín. Podľa zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch vzniká v takýchto prípadoch povinnosť kalamitné drevo spracovať. Ťažba však predstavuje vážne riziko pre zemolez čierny a tým aj pre samotného fuzáča. V lokalitách, kde sa fuzáč a zemolez vyskytujú, sa preto na základe udelených výnimiek ťažba ťažkými mechanizmami nevykonáva, aby sa biotop nepoškodil. Na niektorých miestach sa odstraňujú iba tie stromy, v ktorých je podkôrny hmyz stále aktívny, zatiaľ čo suché stromy bez podkôrnika sa ponechávajú, pretože vytvárajú vhodné mikroklimatické podmienky a potrebné zatienenie. Zemolez čierny aj fuzáč karpatský sú druhy viazané na vlhké, polotienisté prostredie. Ak by sa kalamita spracovala úplne a podrast by zostal vystavený priamemu slnečnému žiareniu, zemolez by vyschol a fuzáč by z územia postupne zmizol. Zemolez prirodzene rastie v dolinách a popri vodných tokoch, často v okolí lesných ciest či hospodárskych lesov, kde je najzraniteľnejší voči zásahom (Korytiak et al. 2025) Príroda pre všetkých, aj pre fuzáča karpatského V rámci projektu Príroda pre všetkých (LIFE IP NATURA 2000 SVK) sa Správa Národného parku Muránska planina za pomoci ďalších partnerov zameriava na ochranu 100 hektárov biotopov Značenie biotopu fuzáča z výskytom zemolezu čierneho, foto: A. Javorčík Hľadanie pobytových znakov na zemoleze čiernom počas terénnej exkurzie, foto: A. Javorčík

RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==