20 CHUS 106/2026 Starostlivosť o prírodu a krajinu V zimnom období, keď noc trvá až 15 hodín, kuny nepredlžujú spánok, ale rozkladajú svoju aktivitu na dlhší čas, s viacerými vrcholmi a prestávkami na odpočinok, pričom využívajú celú dostupnú tmavú časť dňa. Tento mechanizmus im umožňuje efektívne hospodáriť s energiou: v zime majú viac času na lov rozptýlenej potravy, zatiaľ čo v lete musia všetky dôležité aktivity (lov, značkovanie teritória, hľadanie partnera) vykonávať v zrýchlenom režime. Podobné sezónne prispôsobenie aktivity bolo pozorované aj v lesných a poloprírodných biotopoch v západnej Európe, kde bol u kuny lesnej (Martes martes) aj skalnej (M. foina) zaznamenaný výrazný nárast aktivity počas kratších letných nocí (Zalewski 2000; Lanszki et al. 2016). Štúdie z Poľska a Maďarska ukazujú, že karnivory vo fragmentovanej krajine taktiež využívajú nočné hodiny intenzívnejšie v obdobiach s kratšou nocou a flexibilne menia časovanie pohybu podľa dĺžky dňa a nočných teplôt (Lanszki et al. 2020; Baltrūnaitė 2002). Naše výsledky tak potvrdzujú, že tento fenomén je spoločný aj pre kuny obývajúce intenzívne využívanú poľnohospodársku krajinu južného Slovenska, pričom špecifická dĺžka noci a ekologická štruktúra krajiny môžu intenzitu sezónnych zmien v správaní ďalej ovplyvňovať. V ekológii šeliem je často diskutovanou témou tzv. „lunárna fóbia“, podľa ktorej sú šelmy počas jasných nocí okolo splnu viditeľnejšie pre predátorov (napríklad výra skalného) a preto obmedzujú svoju aktivitu. Naše výsledky však nepreukázali, že by mesačný svit významne ovplyvňoval aktivitu kún v sledovaných lineárnych vegetačných prvkoch. Kuny boli rovnako aktívne počas tmavej noci (nov) aj počas jasného splnu (obr. 4). Pravdepodobným vysvetlením je štruktúra biokoridorov: hustá vegetácia stromov a kríkov v líniových prvkoch krajiny poskytuje dostatočné tienenie a kryt pred predátormi aj počas jasných nocí. V štruktúrovaných biokoridoroch môžu kuny využívať tiene a hustý porast na minimalizovanie rizika aj počas splnu, čo pravdepodobne vysvetľuje absenciu reakcie na intenzitu mesačného svitu v našich dátach. Tieto zistenia tiež zodpovedajú pozorovaniam z iných štúdií, podľa ktorých štruktúrované vegetačné pokrytie zásadne mení antipredačné stratégie nočných cicavcov (Wolff & Davis-Born 1997). Pre kuny je teda v agrocenóze kľúčová prítomnosť hustého porastu, nie aktuálna fáza Mesiaca. Výsledky nášho prieskumu prinášajú niekoľko argumentov pre ochranársku prax i konkrétne Obr. 3: Kruhové histogramy porovnávajúce dynamiky aktivít kún v dvoch extrémoch roka – najkratšej noci (7 hod.) a najdlhšej noci (15 hod.). Červeným je vyznačený odhad hustoty pravdepodobnosti (Kernel Density). dĺžka noci 7 hodín dĺžka noci 15 hodín
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==