Chránené územia SLOVENSKA100 2 0 2 3 Časopis Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky
Inštrukcie pre autorov • Chránené územia Slovenska – časopis Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky • Vydáva: Štátna ochana prírody SR v Banskej Bystrici • Zodpovedný redaktor: RNDr. Katarína Králiková • Redakčná rada: RNDr. Jana Durkošová Ing. Martina Gubková Ing. Ivana Havranová, PhD. Ing. Viktória Ihringová RNDr. Ján Kadlečík RNDr. Katarína Králiková RNDr. Alexander Lačný, PhD. Ing. Henrich Mičko Ing. Marta Mútňanová • Neprešlo jazykovou korektúrou • Adresa redakcie: Štátna ochrana prírody SR Tajovského 28B, 974 01 Banská Bystrica • E - mail: chus@sopsr.sk • ISSN 2453-6423 Príspevky posielajte na adresu: chus@sopsr.sk Uzávierka príspevkov do časopisu Chránené územia Slovenska č. 101 je 31. október 2023 • K článku priložte kvalitné fotografie s dobrým rozlíšením (min.1,5 MB). • Fotografie pošlite aj ako samostatné súbory (jpg, tif), nie len ako súčasť článku v MS Word. • K fotografiám, resp. obrazovým prílohám uveďte komentár/popis a meno autora. • Tabuľky tvorte výlučne pomocou tabulátorov (prípadne aj s funkciou tabuľka) v textovom editore MS Word alebo v programe Excel. Polia bez hodnoty nenechávajte prázdne, vyplňte ich pomlčkou. • Vedecké mená taxónov píšte kurzívou. • Mená autorov píšte kapitálkami. • Literatúru v texte citujte podľa vzoru:„…boli zistené aj v kostole v Turanoch (OBUCH & KADLEČÍK 1997, VAVROVÁ 1998)…“. • Použité zdroje v zozname literatúry uvádzajte podľa vzoru: OBUCH, J. & KADLEČÍK, J. 1997: Letný výskyt netopierov v podkrovných priestoroch v oblasti NP Malá Fatra. Vespertilio, 3: 131–134., resp. ELIÁŠ P., DÍTĚ D. & SÁDOVSKÝ M. 2003: Rastie Acorellus pannonicus (Jacq.) Palla na Slovensku? Ochrana prírody, 22: 23 – 25.] • Nadpisy nepíšte veľkými písmenami, nepodčiarkujte ich, nepoužívajte v nadpisoch medzery medzi písmenami. • Na konci príspevku uveďte meno a priezvisko autora, titul a pracovisko. Príspevky do časopisu zasielajte na adresu: chus@sopsr.sk. Redakčná rada rozhoduje o zaradení príspevkov do príslušného čísla, ako aj do rubrík časopisu. Redakčná rada si vyhradzuje právo na gramatickú, štylistickú a formálnu úpravu dodaných príspevkov bez konzultácie s autorom, ak úprava nemení význam a ani obsah článku. Redakčná rada má právo odmietnuť príspevky, ktoré obsahovo nezapadajú do koncepcie časopisu, ako aj príspevky, ktoré sú invektívne.
CHUS 100/2023 1 Obsah Obsah Prehľad chránených území národnej sústavy stav k 31. 12. 2022 (B. FAŠKO) ................................................................................................. 2 Vyhodnotenie úloh z oblasti anorganiky za rok 2022 (A. LAČNÝ) ................................................................................................. 6 Vápencové rífy Myjavskej pahorkatiny (M. ĎURČEK) ............................................................................................. 8 Ochrana jasoňa červenookého na Slovensku (I. HAVRANOVÁ, K. KISKOVÁ, K. ŽLKOVANOVÁ) ......................................... 15 Skôr než bude neskoro – sršeň ázijský (H. PROKOVÁ, J. TRVALCOVÁ) ...................................................................20 Hradné lúky – prírodný klenot Podpoľania (P. POTOCKÝ) ............................................................................................ 23 Miznúce dôkazy bohatej ovocinársko - vinohradníckej histórie Gemera a Malohontu (M. MATÚŠ) ............................................................................................. 28 Prehľad vývoja právnej ochrany chránených stromov za rok 2022 (M. KRIŠTOF)............................................................................................ 32 Invázne druhy – fakty a legislatíva (M. GUBKOVÁ MIHÁLIKOVÁ, I. HAVRANOVÁ, M. MÚTŇANOVÁ) ................34 Prvý rok samostatnosti národných parkov Slovenska (E. APFEL, G. KALAŠOVÁ, P. MAJKO) .......................................................39 Príroda Slovenska na pamätných minciach (J. DURKOŠOVÁ) ......................................................................................45 Správa z výsledkov dotazníka návštevnosti prírodnej rezervácie Vihorlatský prales (Z. ARGALÁŠOVÁ) ................................................................................ 49 O odstraňovaní bariér na tokoch a obnove riek v Európe (J. KADLEČÍK) ...........................................................................................51 Nový globálny rámec pre biodiverzitu a jeho priemet v Karpatoch (J. KADLEČÍK) ...........................................................................................55 Ďalšie kroky k zlepšeniu manažmentu a ochrany lesov v Karpatoch (J. KADLEČÍK, M. MRÁZOVÁ, I. KOUBEK) ..................................................68 Naplní Slovenská republika svoje záväzky v oblasti ochrany biodiverzity? (D. SPIŠSKÝ, M. BAČA, J. ČERNECKÝ) ....................................................... 76 Práva mokradí: Potreba transformácie nášho vzťahu k mokradiam (J. KADLEČÍK) ...........................................................................................84 25. výročie založenia Asociácie strážcov prírody Českej republiky so slovenskou účasťou (B. PÍŠI).................................................................................................... 87 Lepšie je jedenkrát vidieť ako stokrát počuť (M. GOLIAN) ............................................................................................89 Obnova prírody – ako na to a čo všetko s tým súvisí? Vydarená konferencia o obnove prírody (P. URBAN) ............................................................................................ 108 Informácia zo stretnutia členov stráže prírody v Kremnici (B. PÍŠI)................................................................................................. 110 Exkurzia Českého ramsarského výboru (N. KUBICOVÁ, A. KUŠÍKOVÁ) ................................................................ 111 In memoriam RNDr. Pavol Janáčik (J. BURKOVSKÝ) ..................................................................................... 118 Obnova biotopov a zavádzanie osobitného manažmentu pre vysoko ohrozené druhy ako ľanolistník bezlistencový (Thesium ebracteatum) alebo tetrov hlucháň (Tetrao urogallus) (K. BOCKOVÁ, B. VRÁBELOVÁ, J. BUČKO) ............................................... 119 • Predná strana obálky: Ohniváčik veľký (Lycaena dispar), foto: Miloš Balla
2 CHUS 100/2023 Čo nové v ochrane prírody a krajiny Prehľad chránených území národnej sústavy stav k 31. 12. 2022 Chránené krajinné oblasti Názov Výmera (v ha) Rok vyhlásenia, prípadne aktualizácie Biele Karpaty 44 568 1979, 1989, 2003 Cerová vrchovina 16 771 1989, 2001 Dunajské luhy 12 284 1998 Horná Orava 58 738 1979, 2003 Kysuce 65 462 1984 Latorica 23 198 1990, 2004 Malé Karpaty 64 610 1976, 2001 Poľana 20 360 1981, 2001 Ponitrie 37 665 1985 Strážovské vrchy 30 979 1989 Štiavnické vrchy 77 630 1979 Vihorlat 17 485 1973, 1999 Východné Karpaty 25 307 1977, 2001 Záhorie 27 522 1988 Spolu 14 CHKO: 522 581 Národné parky Názov Výmera (v ha) Výmera ochranného pásma (v ha) Rok vyhlásenia, aktualizácie NP Malá Fatra 22 630 23 262 1967 ako CHKO, 1988 NP Muránska planina 18 516 13 002 1977 ako CHKO, 1997, 2022 NP Nízke Tatry 72 842 110 162 1978, 1997 Pieninský NP 3 750 22 444 1967, 1997 NP Poloniny 29 805 10 973 1997 NP Slovenský kras 34 611 11 742 1973 ako CHKO, 2002 NP Slovenský raj 19 414 5 475 1964 ako CHKO, 1988, 2016 TANAP 73 800 30 703 1948, 1987, 2003 NP Veľká Fatra 40 371 26 133 1974 ako CHKO, 2002 Spolu 9 NP: 315 739 253 896
CHUS 100/2023 3 Čo nové v ochrane prírody a krajiny Veľkoplošné chránené územia a ich ochranné pásma (VCHÚ) Kategória Počet Výmera chráneného územia (ha) Výmera vyhláseného ochranného pásma (ha) % z rozlohy SR * (aj s OP) Chránené krajinné oblasti 14 522 581 - 10,66 Národné parky 9 315 739 253 896 11,62 Spolu VCHÚ – počet 23 - - - Spolu VCHÚ – rozloha 1 092 216 ha 838 320 253 896 22,27 Maloplošné chránené územia a ich ochranné pásma (MCHÚ) Kategória Počet Výmera chráneného územia (ha) Výmera vyhláseného OP (+ výmera OP zo zákona *) (ha) % z rozlohy SR (aj s OP) Chránené krajinné prvky (CHKP) 1 3 - 0,00 Chránené areály (CHA) (vrátane 1 súkromného) 192 14 923 2 425 0,35 Prírodné rezervácie (PR) (vrátane 3 súkromných) 441 23 337 5 615 (+ 9 387 OP zo zákona) 0,34 Národné prírodné rezervácie (NPR) 189 77 977 1 992 (+ 7 143 OP zo zákona) 1,82 Prírodné pamiatky (PP) (bez„jaskýň zo zákona“** a „vodopádov zo zákona“***) 271 1 522 465 (+ 3 413 OP zo zákona) 0,11 Národné prírodné pamiatky (NPP) 60 59 3 407 (+ 65 OP zo zákona) 0,07 Obecné chránené územia (OCHÚ) 12 586 - 0,01 Spolu MCHÚ – počet 1 166 - - - Spolu MCHÚ – rozloha 152 318 (MCHÚ + OP) 118 406 13 904 (+ 20 008 OP zo zákona) 2,42 * rozloha SR 4 903 500 ha * ochranné pásmo zo zákona – osobitne nevyhlásené, má šírku 60 m alebo 100 m po obvode chráneného územia ** jaskyňa zo zákona – osobitne nevyhlásená jaskyňa, spĺňajúca určité parametre, je automaticky prírodná pamiatka *** vodopád zo zákona – osobitne nevyhlásený vodopád, spĺňajúci určité parametre, je automaticky prírodná pamiatka
4 CHUS 100/2023 Čo nové v ochrane prírody a krajiny Prehľad chránených území národnej sústavy v SR podľa kategórií a stupňov ochrany Stupeň ochrany* Kategória Výmera (ha) % z územia SR 1. stupeň „voľná krajina“ (mimo území národnej sústavy CHÚ) 3 764 578 76,77 2. stupeň CHKO**, OP NP**, CHA, CHKP, zóny D 731 983 14,93 3. stupeň NP**, CHA, CHKP, vyhlásené OP MCHÚ, OP MCHÚ zo zákona, zóny C 274 531 5,60 4. stupeň NPR, PR, NPP, PP, CHA, CHKP, vyhlásené OP MCHÚ, zóny B 32 750 0,67 5. stupeň NPR, PR, NPP, PP, CHA, CHKP, zóny A 99 658 2,03 2. – 5. stupeň Chránené územia národnej sústavy klasifikované stupňami ochrany 1 138 922 23,23 * nie sú uvádzané územia, ktoré nemajú stupeň ochrany (ochranné pásma jaskýň a obecné chránené územia) ** výmera mimo MCHÚ, ktoré sa v nich nachádzajú Rozloženie MCHÚ v Slovenskej republike Typ územia Počet MCHÚ Výmera MCHÚ (ha, vrátane ich vyhlásených OP a „OP zo zákona“) % z výmery typu územia na území CHKO 265 24 237 4,64 % z rozlohy CHKO na území NP 207 76 095 24,10 % z rozlohy NP na území OP NP 66 4 028 1,59 % z rozlohy OP NP na ostatnom území SR mimo VCHÚ („tzv. voľná krajina“) 628 47 958 1,27 % z rozlohy voľnej krajiny Národná sústava chránených území (spolu VCHÚ + MCHÚ) Spolu VCHÚ + MCHÚ Počet Výmera v ha (vrátane OP)* % z rozlohy SR (aj s OP) Spolu – počet 1 189 1 140 174 23,25 * po zohľadnení prekryvu VCHÚ a MCHÚ
CHUS 100/2023 5 Čo nové v ochrane prírody a krajiny Celková výmera národnej sústavy chránených území v Slovenskej republike, klasifikovaných stupňami ochrany (2. až 5. stupeň územnej ochrany, teda veľkoplošné chránené územia a maloplošné chránené územia, ich ochranné pásma vyhlásené alebo stanovené zo zákona, ale bez ochranných pásiem jaskýň a bez obecných chránených území, ktoré stupeň ochrany nemajú) je 1 138 922 ha, čo predstavuje 23,23 % z územia Slovenska. Je tu zohľadnený vzájomný prekryv týchto území národnej sústavy a stupeň ochrany platný podľa posledného predpisu, teda aj po prekrytí národnej sústavy s územiami európskeho významu. Okrem uvedeného sa na území Slovenskej republiky nachádzajú vyhlásené chránené územia národnej sústavy, ktoré nie sú klasifikované stupňami ochrany – ochranné pásma 22 jaskýň (15 NPP a 7 PP) s celkovou výmerou 3 683 ha (ich časť sa prekrýva s ostatnými chránenými územiami). Obmedzenia v nich sú stanovené v § 24 ods. 9 a 10 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Nejaký druh vyhlasovacieho predpisu (ustanovenie za národnú prírodnú pamiatku, vyhlásenie ochranného pásma, vydanie návštevného poriadku alebo vyhlásenie za voľne prístupnú jaskyňu) má 100 jaskýň a tieto sú zahrnuté v uvedených počtoch maloplošných chránených území. Okrem toho je ale na Slovensku k 31. 12. 2022 evidovaných vyše 7 700 jaskýň, ktoré sú automaticky prírodnými pamiatkami zo zákona, ale nemajú vlastný vyhlasovací predpis. Podobne svoj vyhlasovací predpis (ustanovenie za národnú prírodnú pamiatku) má päť prírodných vodopádov a tieto sú zahrnuté v uvedených počtoch maloplošných chránených území. Okrem toho je ale na Slovensku k 31. 12. 2022 evidovaných vyše 200 prírodných vodopádov, ktoré sú zo zákona automaticky prírodnými pamiatkami, ale nemajú vlastný vyhlasovací predpis. V rámci národnej sústavy chránených území sa na území Slovenskej republiky nachádzajú aj obecné chránené územia, v ktorých neplatia stupne ochrany, ale podmienky ochrany stanovené obcami, ktoré ich za obecné chránené územia vyhlasujú. V súčasnosti je vyhlásených 12 obecných chránených území s celkovou výmerou 586 ha. Ing. Branislav Faško ŠOP SR, riaditeľstvo foto: P. Urban
6 CHUS 100/2023 Starostlivosť o prírodu a krajinu Vyhodnotenie úloh z oblasti anorganiky za rok 2022 V rámci úloh Starostlivosť o významné anorganické javy a formy a Geologický a geomorfologický prieskum významných anorganických javov a foriem našej organizácie bolo v roku 2022 realizovaných viacero aktivít. Zamerané boli na výskumné a prieskumné aktivity, ale aj na praktickú starostlivosť o významné anorganické lokality, či ich popularizáciu. V dňoch 29. a 30. septembra 2022 sa uskutočnila porada anorganikov na Muráni. Počas nej sa zrealizovalo čistenie a odstraňovanie nežiadúcej vegetácie na významnom geologickom profile na Muráni – muránsky zlom. Tomu bola prispôsobená aj tematická prednáška. Porada pokračovala ďalšími zaujímavými prednáškami, vyhodnotila sa činnosť v predchádzajúcom roku a stanovili sa úlohy na rok 2023. Konkrétne aktivity sa počas roka vykonávali na viacerých správach chránených území. V CHKO Poľana sa zmapovala Jaskyňa Mukyňa pomocou polygónového ťahu. Na lokalite Čerín – Stráne bola vykonaná analýza a identifikácia krasových foriem reliéfu pomocou LIDARu. Prebehlo mapovanie a meranie morfometrických parametrov závrtov Ponického krasu a Krasu Pôlč, ako aj praktická speleologická činnosť v Krase Pôlč. Identifikovali sa výduchy jaskynného vzduchu. Analyzoval sa letný a zimný režim prúdenia. Mapovali sa vyvieračky a pramene z predpokladaných podzemných priestorov Oraveckej vyvieračky. Bol vedený terénny prieskum meandrov na základe LIDAR snímok na lokalite Meandre Kamenného potoka. Taktiež prebehla rekonštrukcia schodíkov a zabezpečenie turistického chodníka v blízkosti NPP Vodopád Bystrého potoka (osadenie bezpečnej kovovej konštrukcie schodíkov a bezpečnostných prvkov na trase turistického chodníka – zábradlie, stupačky a pod.). Praktická starostlivosť a ochrana významných anorganických foriem a javov bola vykonávaná v NPP Mičinské travertíny a PP Bátovský balvan a taktiež v Ponickom krase, Krase Ponickej Huty-Pôlč a Čerína. V CHKO Strážovské vrchy boli zmapované krasové závrty v časti k. ú. Mojtín. Aktualizovala sa vrstva LNN 2022 v územnej pôsobnosti Správy CHKO Strážovské vrchy. Vykonali sa aj manažmentové opatrenia na lokalitách skalný hríb v NPR Súľovské skaly. Pracovníci v CHKO Malé Karpaty pokračovali pri mapovaní krasových závrtov v Borinskom krase. Prebehlo mapovanie a evidencia jaskýň: Jaskyňa nad kaplnkou v Hlboči, Bohaté jaskyne 1,2, Jaskyňa polomského potoka, Andrejkova jaskyňa, Jaskyňa Alesska, Nevinná jaskyňa a taktiež evidencia a opis nedokonalých skalných hríbov v oblasti Pustej Vsi a Modry. Prebehlo aj mapovanie významných lokalít s výskytom škráp v Malých Karpatoch. Čistenie významného geologického profilu na Muráni od náletovej vegetácie (zľava A. Lačný, R. Vojtko a J. Littva), foto: A. Bachingerová
CHUS 100/2023 7 Starostlivosť o prírodu a krajinu V CHKO Latorica bol realizovaný prieskum významných anorganických javov v k. ú. Streda nad Bodrogom, V. Tŕňa a Malá Bara. RCOP Prešov zabezpečilo prieskum paleontologickej lokality v k. ú. Ražňany a k. ú. Bystré s nálezom skamenelých rýb. Bol vedený prieskum pseudokrasovej tiesňavy Parkaň v k. ú. Renčišov a prieskum skalnej brány v k. ú. Opátka. Za účelom riešenia kvalitného manažovania územia pre zachovanie náučno-vedeckej hodnoty odkryvu bola realizovaná návšteva PP Podmorský zosuv. Zamestnanci RCOP Prešov pripravili texty a obrazovú dokumentáciu na informačné tabule pre ÚEV Dubnícke bane (geológia, botanika a lesníctvo, zoológia) a text na elektronickú tabuľu v NPP Herliansky gejzír a označila územia pomocou tabúľ a kolov. Taktiež sa odstraňovali náletové dreviny z profilu PP Beňatinský travertín v CHKO Vihorlat. RNDr. Alexander Lačný, PhD., koordinátor Skupiny anorganikov ŠOP SR M. Galová pri mapovaní závrtov Borinského krasu v Malých Karpatoch, foto: A. Lačný Mapovanie skalných sutín – lokalita NPR Manínska tiesňava, foto: M. Pepichová Pohľad na PP Podmorský zosuv Foto. A. Bachingerová
8 CHUS 100/2023 Starostlivosť o prírodu a krajinu Vápencové rífy Myjavskej pahorkatiny Geologické pomery Myjavskej pahorkatiny boli v minulosti spracované autormi Základnej geologickej mapy M 1:50 000 (BEGAN A., HANÁČEK J., MELLO J., SALAJ J., 1984). Po 30. rokoch došlo k tvorbe novej geologickej mapy (POTFAJ M., TEŤÁK F. et al., 2014). Pri tomto druhom mapovaní bolo v priestore medzi Moravským Lieskovým a Brezovou pod Bradlom identifikovaných niekoľko desiatok lokalít s existenciou vápencových rífov. V čase pandémie COVID 19 sa vytvoril dostatočný časový priestor na zmonitorovanie týchto lokalít pracovníkmi Správy CHKO Biele Karpaty. Súčasťou tohto monitoringu bolo aj zhodnotenie ich významu z prírodovedného hľadiska, s prípadným dosahom na možnosť či potrebu ich zvýšenej ochrany. Skôr, ako vás oboznámime s výsledkami nášho prieskumu, stručne a zjednodušene vysvetlíme, čo vlastne rífy a rífové vápence sú. Ide o skalné útvary, ktoré na rozdiel od vžitých predstáv netvoria koraly, ako v prípade Veľkej koralovej bariéry v Austrálii, ale predovšetkým riasy. Popri nich sa na ich stavbe podieľajú aj lastúrniky, hubky, machovky, foraminifery, rúrky červov a, samozrejme, aj koraly. Existuje viacero typov rífov, ktoré sa rozlišujú v závislosti od ich vzniku, polohy a iných aspektov. Ich presné determinovanie je pomerne komplikované, preto sa pre fosílne typy rífov zaužíval zjednocujúci pojem bioherma. Tieto biohermy majú veľkú škálu tvarov a veľkostí, od miniatúrnych skaliek až po väčšie skalné útvary, o čom sme sa mohli presvedčiť aj počas nášho prieskumu. V priebehu mesiacov január – apríl 2021 (s domapovaním v priebehu zimných mesiacov 2023) sme sa pokúsili identifikovať všetky lokality zaznamenané na uvedenej geologickej mape. Vzhľadom na to, že často išlo len o zoskupenie niekoľkých balvanov alebo hrubú suť (v jednom prípade bol lokalizovaný na rozsiahlej oráčine len vďaka zvýšenému výskytu vápencovej sute v kruhu s priemerom 30 m), pričom lokality sa neraz nachádzali v nepreniknuteľnom kroví, bol termín mapovania v mimovegetačnom období najvhodnejší a v niektorých prípadoch dokonca jediný vhodný. Pri mapovaní sme vychádzali predovšetkým z údajov základnej geologickej mapy M 1:50 000, preto bolo hľadanie niektorých mikrolokalít pomerne náročné. Niektoré z nich sme našli často len vďaka intuícii, ktorá napovedala, kadiaľ sa pohybovali tvorcovia geologickej mapy na rozsiahlych plochách polí a lesíkov (zárezy potokov, komunikácií, chodníkov alebo strže). Pre identifikáciu lokality v teréne bolo potrebné veľmi precízne skúmať mapový podklad, predovšetkým „Pod lampou býva tma“ – Staroturanský kamenný bochník ostával v centre mesta dlho nepovšimnutý Niektoré rífy majú formu „bludných“ balvanov...
CHUS 100/2023 9 Starostlivosť o prírodu a krajinu priebeh vrstevníc, kde rozhodoval každý milimeter pre určenie jej pravdepodobnej polohy. Nečudo, že každá nájdená lokalita bola pre nás veľkým zadosťučinením. Výsledkom nášho monitoringu je vytvorená databáza lokalít a to vo forme evidenčných listov, súbornej tabuľky a mapy lokalít. Každý evidenčný list zhodnocuje súčasný stav lokality, popis rífu, jeho presnú lokalizáciu, typ a stav biotopov, ktoré sa tu vyskytujú, stratigrafickú polohu, zhodnotenie významu z hľadiska ochrany prírody. Z celkového počtu 63 lokalít uvedených v geologickej mape sa nám podarilo identifikovať 49. Ostatné sme buď nedokázali nájsť alebo sa nám charakter lokality nezdal dostatočne preukázateľný (suť umiestnená na okraji rekultivovaného poľa, na medzi, na okraji staveniska, na tvrdoši bradlového pásma a pod.). Naproti tomu sa nám podarilo objaviť nových osem lokalít, ktoré neboli uvedené na mape, avšak považujeme ich taktiež za rífy. Všetky zmapované lokality ležia v deviatich katastrálnych územiach, pričom väčšina z nich sa nachádza v k. ú. Stará Turá (20), Hrašné (11) a Rudník (7). Z hľadiska nadmorskej výšky sa nachádzajú od 260 m n. m. po 460 m n. m., s najväčšou hustotou v intervaloch 290 – 310 m n. m. (15) a 340 – 350 m n. m. (13), čomu zodpovedá aj hodnotenie z hľadiska ich morfologickej polohy, kde prevažujú lokality vo svahu dolín (18) a v eróznych ryhách (20). Pri hodnotení výskytu v rámci stratigrafickej polohy rífov jednoznačne najväčší výskyt bol zaznamenaný v prostredí budovanom lubinským súvrstvím eocénneho veku (20) a kravárikovským súvrstvím (18) z obdobia paleocén- -eocén. Toto konštatovanie však je v prvom rade odrazom súčasnej plošnej rozlohy týchto súvrství a nie genézy samotných rífov. Pre ochranu prírody malo význam predovšetkým zhodnotenie foriem, v akých sa rífy vyskytujú. Jednoznačne najpočetnejšie boli zastúpené lokality, kde vystupovali vo forme stredne hrubej až balvanitej vápencovej sute (28) ležiacej na povrchu. Z hľadiska prírodovedného sa však ako hodnotnejšie javili lokality, kde ríf tvorili skalné výstupy (14) a najmä osamotené balvany (15). Práve na základe tohto atribútu sme vyčlenili tie najreprezentatívnejšie z nich ako kandidátov ... iné rífy vystupujú len ako rozptýlená vápencová suť na oranisku Na niektorých lokalitách bolo územie „prerífované“ Najsevernejší z mapovaných rífov sa nachádzal v údolí Klanečnice pri Moravskom Lieskovom
10 CHUS 100/2023 Starostlivosť o prírodu a krajinu na vyhlásenie ich územnej ochrany. Niektoré sa nám už podarilo začleniť do územnoplánovacích dokumentácií miestnych obcí ako významné krajinné prvky. Zaujímavé je, že najkrajší a najväčší z rífov, tzv. Staroturanský kamenný bochník, ktorý evidujeme už mnoho rokov v intraviláne Starej Turej, sa pozornosti tvorcov geologickej mapy vyhol. Nuž, ako hovorí ľudové porekadlo, pod lampou býva najväčšia tma. Rífy Myjavskej pahorkatiny Poradové číslo: ST 10 (MP 13) Dátum: 1.2.2021 Katastrálne územie: Stará Turá Súradnice lokality (X/Y): 17.704067/48.789000 Nadmorská výška: 350 m n.m. Morfologická poloha: v závere krátkej a plytkej ľavostrannej bočnej eróznej ryhy, v ľavom svahu úvaliny v závere doliny potoka Šášnatá (ľavostranný prítok potoka Tŕstie s vyústením poniže Starej Turej) Iná lokalizácia: 1 km SSV od cintorína v Starej Turej, pri ovocnom sade, v zarastenej eróznej ryhe obklopenej rozsiahlou roľou Geologické prostredie: "Myjavský paleogén" - Myjavsko - hričovská skupina - lubinské súvrstvie (eocén) - pieskovce, ílovce a piesčité a ílovité sklzové zlepence - olistostrómy Rozmery a stav lokality: "bludný" vápencový balvan guľovitého tvaru s priemerom 1,8 m Podrobnejší popis: ide o rozmerný monolitný balvan celý položený na povrchu, okrem neho sa tu nachádza drobná až hrubá suť tvorená vápencom a zlepencom (najväčší blok 0,4 x 0,3 x 0,3 m). Erózna ryha porastená náletovými drevinami a krovím. Prístup: 1,5 km po poľnej ceste odbočujúcej zo štátnej cesty St.Turá - N.Mesto n.V. na vrchole stúpania pred Starou Turou. Návrhy: na lokalite platí v zmysle Zákona NR SR č.543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny 1.stupeň ochrany, významný krajinný prvok na ktorý je potrebné prihliadať pri tvorbe územno-plánovacej dokumentácie. Doklad o procesoch tvorby horninového prostredia regiónu. Potrebné zaradiť do databázy významných lokalít anorganického charakteru, potenciálne rátať so zaradením do MCHÚ - chránený krajinný prvok Poznámky: lokalita zodpovedá mapovému podkladu Evidenčný list lokality Literatúra BEGAN A., HANÁČEK J., MELLO J., SALAJ J., 1984: Geologická mapa Myjavskej pahorkatiny, Brezovských a Čachtických Karpát, GÚDŠ Bratislava POTFAJ M., TEŤÁK F., et al., 2014: Geologická mapa Bielych Karpát (južná časť) a Myjavskej pahorkatiny, GÚDŠ Bratislava MIŠÍK M., REHÁKOVÁ D., 2009: Vápence Slovenska I. časť, Biohermné, krinoidové, sladkovodné ooidové a onkoidové vápence. VEDA, vydavateľstvo SAV, Bratislava, 186 s. Text a foto: M. Ďurček Správa CHKO Biele Karpaty
CHUS 100/2023 11 Starostlivosť o prírodu a krajinu Tabuľka 1: Tabuľka lokalít por.č. MP kat. územie nadm. výška morfologická poloha geolog. prostredie prístup stupeň ochrany návrhy popis verifikácia mapového podkladu 1 Moravské Lieskové 340 svah údolia strat. nezaradené pieskovce, zlepence pešo, 130 m 2. uvedenie do UPD obce osamelý balvan pravdepodobne v súlade 2 Moravské Lieskové 340 svah údolia strat. nezaradené pieskovce, zlepence pešo, 130 m 2. uvedenie do UPD obce osamelý balvan otázna 3 Moravské Lieskové 340 svah údolia strat. nezaradené pieskovce, zlepence pešo, 150 m 2. sute až bloky otázna 4 Moravské Lieskové 360 svah údolia strat. nezaradené pieskovce, zlepence pešo, 30 m 2. skalný výstup v súlade, otázna 5 Moravské Lieskové 350 svah tvrdoša strat. nezaradené pieskovce, zlepence pešo, 60 m 2. uvedenie do UPD obce skalný výstup v súlade, otázna 6 Lubina 460 svah tvrdoša strat. nezaradené pieskovce, zlepence pešo, 30 m 1. stredne hrubá až balvanitá suť otázna 7 Lubina 440 svah tvrdoša kalkerinity a karbonátové zlepence - eocén? autom 1. uvedenie do UPD obce osamelý balvan v súlade 8 Lubina 440 vrchol tvrdoša kalkerinity a karbonátové zlepence - eocén? pešo, 500 m 1. balvanitá suť v súlade 9 Stará Turá 340 svah údolia lubinské súvrstvie (eocén) pešo, 110 m 1. stredne hrubá až hrubá suť v súlade 10 Stará Turá 335 svah údolia lubinské súvrstvie (eocén) pešo, 70 m 1. skalný výstup v súlade 11 Stará Turá 350 svah údolia lubinské súvrstvie (eocén) pešo, 110 m 1. 1 ks hrubej sute neuvedený 12 Stará Turá 335 svah údolia lubinské súvrstvie (eocén) pešo, 110 m 1. balvanitá suť neuvedený 13 Stará Turá 350 v eróznej ryhe lubinské súvrstvie (eocén) poľnou cestou, 1,5 km 1. významná anorganická lokalita, uviesť do ÚPD obce osamelý balvan v súlade 14 Stará Turá 340 v eróznej ryhe lubinské súvrstvie (eocén) poľnou cestou, 1,1 km a pešo 250 m 1. hrubá až balvanitá suť v súlade 15 Stará Turá 300 svah údolia lubinské súvrstvie (eocén) autom 1. skalný výstup v súlade 16 Stará Turá 310 svah údolia lubinské súvrstvie (eocén) pešo, 250 m 1. skalný výstup v súlade
12 CHUS 100/2023 Starostlivosť o prírodu a krajinu por.č. MP kat. územie nadm. výška morfologická poloha geolog. prostredie prístup stupeň ochrany návrhy popis verifikácia mapového podkladu 17 Stará Turá 310 svah údolia lubinské súvrstvie (eocén) pešo, 250 m 1. hrubá až balvanitá suť v súlade 18 Stará Turá 335 v eróznej ryhe lubinské súvrstvie (eocén) poľnou cestou, 1,5 km a pešo, 230 m 1. hrubá suť otázna 19 Stará Turá 310 v eróznej ryhe lubinské súvrstvie (eocén) poľnou cestou, 0,5 km a pešo, 80 m 1. osamelý balvan v súlade 20 Stará Turá 355 na chrbte lubinské súvrstvie (eocén) poľnou cestou, 0,5 km a pešo, 80 m 1. drobná až stredná suť v súlade 21 Stará Turá 350 na chrbte lubinské súvrstvie (eocén) poľnou cestou, 250 m a pešo, 30 m 1. 1 ks hrubej sute v súlade, otázne 22 Stará Turá 310 vo svahu vyvýšeniny surovínske súvrstvie (mladší paleocén-starší eocén) pešo, 50 m 1. skalné výstupy v súlade 23 Stará Turá 325 vo svahu vyvýšeniny surovínske súvrstvie (mladší paleocén-starší eocén) pešo, 180 m 1. balvanitá suť v súlade 24 Stará Turá 355 vrchol vyvýšeniny surovínske súvrstvie (mladší paleocén-starší eocén) poľnou cestou, 350 m 1. balvanitá suť v súlade 25 Stará Turá 295 svah údolia surovínske súvrstvie (mladší paleocén-starší eocén) pešo, 30 m, oplotený pozemok 1. uviesť do ÚPD obce skalné výstupy v súlade 26 Stará Turá 285 dno údolia lubinské súvrstvie (eocén) autom 1. významná anorganická lokalita, uviesť do ÚPD obce skalný tvrdoš neuvedený 27 Stará Turá 310 v eróznej ryhe surovínske súvrstvie (mladší paleocén-starší eocén) autom a pešo, 50m 1. hrubá až balvanitá suť a skalný výstup v súlade 28 Stará Turá 290 svah údolia lubinské súvrstvie (eocén) pešo, 100 m 1. skalné výstupy v súlade
CHUS 100/2023 13 Starostlivosť o prírodu a krajinu por.č. MP kat. územie nadm. výška morfologická poloha geolog. prostredie prístup stupeň ochrany návrhy popis verifikácia mapového podkladu 29 Bzince pod Javorinou 300 v eróznej ryhe kravárikovské súvrstvie (paleocén - starší eocén) poľnou cestou, 500 m 1. drobná až hrubá suť v súlade, otázne 30 Stará Turá 290 v dne úvaliny lubinské súvrstvie (eocén) pešo, 250 m 1. stredná až hrubá suť v súlade 31 Stará Turá 270 svah údolia surovínske súvrstvie (mladší paleocén-starší eocén) pešo, 50 m 1. skalné bloky neuvedený 32 Stará Turá 260 svah údolia surovínske súvrstvie (mladší paleocén-starší eocén) z asfaltovej cesty 1. skalné výstupy v súlade 33 Stará Turá 270 svah údolia lubinské súvrstvie (eocén) z asfaltovej cesty a pešo, 50 m 1. uviesť do ÚPD obce skalné bloky v súlade 34 Hrašné 295 v dne doliny kravárikovské súvrstvie (paleocén - starší eocén) lesnou cestou a pešo, 250 m 1. hrubá suť v súlade, otázne 35 Hrašné 300 v dne doliny kravárikovské súvrstvie (paleocén - starší eocén) lesnou cestou a pešo, 230 m 1. 1 kus hrubej sute v súlade, ale otázny 36 Hrašné 330 v dne doliny kravárikovské súvrstvie (paleocén - starší eocén) lesnou cestou a pešo, 200 m 1. 1 kus hrubej sute v súlade, otázne 37 Hrašné 340 na chrbte kravárikovské súvrstvie (paleocén - starší eocén) lesnou cestou 1. 1 kus hrubej sute v súlade, otázne 38 Hrašné 340 v eróznej ryhe kravárikovské súvrstvie (paleocén - starší eocén) pešo, 50 m 1. hrubá až balvanitá suť v súlade 39 Hrašné 320 v eróznej ryhe lubinské súvrstvie (eocén) pešo, 60 m 1. hrubá až balvanitá suť v súlade 40 Hrašné 305 v eróznej ryhe lubinské súvrstvie (eocén) poľnou cestou a pešo, 170 m 1. balvanitá suť v súlade 41 Hrašné 285 dno údolia lubinské súvrstvie (eocén) poľnou cestou 1. drobná až hrubá suť v súlade 42 Hrašné 340 v eróznej ryhe kravárikovské súvrstvie (paleocén - starší eocén) pešo, 200 m 1. balvany neuvedený 43 Hrašné 320 v eróznej ryhe kravárikovské súvrstvie (paleocén - starší eocén) pešo, 350 m 1. suť aj skalné bloky v súlade
14 CHUS 100/2023 Starostlivosť o prírodu a krajinu por.č. MP kat. územie nadm. výška morfologická poloha geolog. prostredie prístup stupeň ochrany návrhy popis verifikácia mapového podkladu 44 Hrašné/ Rudník 330 v eróznej ryhe kravárikovské súvrstvie (paleocén - starší eocén) pešo, 280 m 1. hrubá suť až bloky neuvedený 45 Rudník 330 na chrbte kravárikovské súvrstvie (paleocén - starší eocén) poľnou cestou 1. stredne hrubá suť v súlade, otázny 46 Rudník 300 v eróznej ryhe kravárikovské súvrstvie (paleocén - starší eocén) pešo, 150 m 1. uviesť do ÚPD obce skalné bloky v súlade 47 Rudník 295 v eróznej ryhe kravárikovské súvrstvie (paleocén - starší eocén) pešo, 70 m 1. uviesť do ÚPD obce balvan v súlade 48 Rudník 285 svah údolia kravárikovské súvrstvie (paleocén - starší eocén) pešo, 70 m 1. uviesť do ÚPD obce balvan neuvedený 49 Rudník 280 svah údolia kravárikovské súvrstvie (paleocén - starší eocén) pešo, 70 m 1. uviesť do ÚPD obce balvan neuvedený 50 Rudník 280 v eróznej ryhe kravárikovské súvrstvie (paleocén - starší eocén) pešo, 60 m 1. uviesť do ÚPD obce balvany až skalné bloky v súlade 51 Rudník 290 v eróznej ryhe kravárikovské súvrstvie (paleocén - starší eocén) poľnou cestou a pešo, 50 m 1. uviesť do ÚPD obce skalná suť a blok v súlade 52 Jablonka 340 v eróznej ryhe surovínske súvrstvie (mladší paleocén-starší eocén) pešo, 30 m 1. hrubá suť v súlade, otázne 53 Myjava 410 v eróznej ryhe surovínske súvrstvie (mladší paleocén-starší eocén) pešo, 400 m 1. balvany v súlade 54 Myjava 450 v eróznej ryhe surovínske súvrstvie (mladší paleocén-starší eocén) poľnou cestou, 200 m 1. balvany v súlade 55 Myjava 400 na chrbte kravárikovské súvrstvie (paleocén - starší eocén) poľnou cestou, 620 m 1. kamenitá suť v súlade, otázne 56 Krajné 460 na chrbte kalkernity (eocén?) lesnou cestou 1. uviesť do ÚPD obce hrubá až balvanitá suť v súlade 57 Priepasné 405 v eróznej ryhe kravárikovské súvrstvie (paleocén - starší eocén) poľnou cestou a pešo, 180 m 1. balvany v súlade
CHUS 100/2023 15 Starostlivosť o prírodu a krajinu Ochrana jasoňa červenookého na Slovensku Jasoň červenooký (Parnassius apollo L.) patrí medzi veľké denné motýle, ktorého pôvodnou domovinou bolo pohraničie Tibetu a Mongolska (1). Neskôr sa rozšíril po celej južnej časti Ázie a prenikol aj do Európy, kde sa postupne usadil niekoľkokrát v medziľadových obdobiach. Po ústupe ľadovca tu našiel vhodné podmienky pre svoju existenciu a pretrval až do súčasnosti. Viazaný je na otvorené a južne orientované svahy, skalné sutiny a vápencové bralá, kde má vhodné podmienky pre rast aj hostiteľská rastlina húseníc – na našom území je to rozchodník biely (Sedum album) a rozchodníkovec najväčší (Hylotelephium maximum). Podmienkou pre prežitie druhu je aj dostatok medonosných rastlín priamo na lokalite, alebo kvetnatá lúka v blízkosti skalnej sutiny, ktorá zabezpečí dostatok potravy pre imága. Bionómia jasoňa červenookého Ide o monocyklický druh, čo znamená, že do roka sa vyvinie iba jedna generácia. Zimujúcim štádiom sú vajíčka, v ktorých sa nachádzajú už plne vyvinuté húsenice. Tie sa liahnu vo februári a marci. Hostiteľskými rastlinami, od ktorých húsenice existenčne závisia, sú zástupcovia rodu Sedum a Hylotelephium. Húsenice sa počas života štyri až päť krát zvliekajú. Po piatich až šiestich júl –február február –marec marec–jún máj –júl jún–august
16 CHUS 100/2023 Starostlivosť o prírodu a krajinu týždňoch prestávajú prijímať potravu a hľadajú si vhodné miesto na zakuklenie. Kuklia sa na zemi v rôznych štrbinách a škárach. Na kukle možno rozoznať hlavu, hruď a bruško s naznačenými vonkajšími orgánmi. Na poslednom brušnom článku zvyčajne zostáva zvlečená koža po húsenici. Z kukiel sa po piatich týždňoch liahnu motýle. Liahnutie v jednotlivých rokoch kolíše v závislosti od klimatických podmienok, nadmorskej výšky a expozície lokality, od začiatku júna až do augusta. Ako prvé sa liahnu samce a pár dní po nich aj samice. Čerstvo vyliahnuté imágo má mäkké krídla žltkastej farby. Po napumpovaní a vysušení sa stávajú pevné a získajú bielu farbu. Motýľ žije iba tri až štyri týždne, ale pri nepriaznivom počasí môže uhynúť aj skôr. Imága sú schopné kopulácie takmer okamžite ako sa im vysušia krídla. Samec po spárení vylúči na koniec bruška samičky voskovitú hmotu, ktorá na vzduchu stvrdne a vytvorí tak akúsi zátku (sphragis), ktorá zabráni samičke ďalšej kopulácii. Samice kladú cca 50 – 100 vajíčok na rôzny podklad – rastliny, skaly. Vajíčka tu prečkajú do ďalšieho roka a celý cyklus sa opakuje. Stav druhu na Slovensku V minulosti sa jasoň červenooký vyskytoval na Slovensku takmer v každom pohorí s výnimHaligovské skaly pred manažmentom Haligovské skaly po manažmente Historická fotografia Haligovských skál
CHUS 100/2023 17 Starostlivosť o prírodu a krajinu kou najvýchodnejšej časti republiky a patril k pomerne rozšíreným druhom. V druhej polovici dvadsiateho storočia sa tento stav začal výrazne meniť. Značne sa zmenšil celkový areál a na väčšine lokalít sa výrazne znížila aj populačná hustota. Dnes má druh hlavné ťažisko výskytu v severnej a strednej časti nášho územia. V súčasnosti má väčšina xerotermných lokalít, na ktorých bol v posledných rokoch potvrdený výskyt jasoňa červenookého, zabezpečenú územnú ochranu. Vyskytuje sa na lokalitách v územiach európskeho významu: SKUEV0307 Tatry, SKUEV0337 Pieniny, SKUEV0305 Choč, SKUEV0192 Prosečné, SKUEV0239 Kozol, SKUEV0581 Klapy, SKUEV0256 Strážovské vrchy, SKUEV0238 Veľká Fatra, SKUEV0376 Vršatské bradlá, SKUEV0373 Krivoklátske bradlá, SKUEV0225 Muránska planina, SKUEV0302 Ďumbierske Tatry, SKUEV0310 Kráľovohoľské Tatry, SKUEV0112 Slovenský raj a SKUEV0127 Temešská skala. Príčiny ohrozenia Jasoňovi červenookému (Parnassius apollo L.) už niekoľko desaťročí venujú pozornosť vedeckí pracovníci spolu s ochranármi, aby zamedzili alebo aspoň spomalili jeho postupné vymieranie (2, 3). Hlavným dôvodom, pre ktorý sa tento druh dostal do štádia ohrozenia, je predovšetkým neustále zmenšovanie vhodných lokalít pre jeho existenciu. Upustenie od hospodárenia, predovšetkým pasenia oviec a kôz na ťažšie dostupných miestach, malo za následok zarastanie lokalít. Sukcesiou drevín a krov sa spoločenstvá poskytujúce vhodné podmienky pre rast hostiteľskej rastliny a existencie druhu zmenili na les. Postupnou izoláciou populácií jasoňa červenookého a vytváraním čiastkových lokálnych populácii, ktoré sú na niektorých lokalitách extrémne nízke, dochádza k vzájomnému kríženiu jedincov v málopočetných populáciách. Dlhodobá izolácia a inbríding spojené s malou početnosťou populácie vedie ku genetickej degradácii a liahnutiu rôzne deformovaných jedincov (4, 5, 6, 7). Negatívny vplyv na populáciu jasoňa môže mať aj odchyt imág pre zberateľské účely. V priebehu dvoch až troch dní bolo v minulosti odchytených niekoľko desiatok jedincov z jednej lokality, o čom svedčia zbierkové materiály uložené v rôznych kolekciách na Slovensku či v zahraničí. Pokles populácie môže spôsobovať aj zmena klímy, keď sa extrémne výkyvy počasia v podobe dlhotrvajúcich dažďov, prudkého ochladenia v období štádia húseníce a imága opakujú viac rokov po sebe. Opatrenia prijaté na jeho záchranu Prvým dokumentom, ktorý zabezpečoval legislatívnu ochranu pre druh jasoň červenooký bol bavorský štátny dekrét z roku 1835 (8). Jeho pretrvávajúci ústup a vymieranie, a to aj napriek zákonnej ochrane samotného motýľa a jeho biotopov v európskom meradle dokazuje, že je potrebné sa jeho ochrane aj naďalej intenzívne venovať. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR) vypracovala program záchrany pre jasoňa červenookého (na roky 2005 – 2009, 2017 – 2021, posledná aktualizácia 2022 – 2026). Hlavným cieľom realizácie programu záchrany je zabezpečiť vhodné podmienky na lokalitách pre existujúce populácie a dosiahnuť ich zachovanie. Plnenia jednotlivých opatrení programu záchrany sú zoradené podľa štyroch oblastí (9). V oblasti legislatívy sa v rámci aktuálne pripravovaných zonácií národných parkov, ako aj programov starostlivosti o chránené územia prihliada aj na ochranu jasoňa červenookého. V rámci obnov Programov starostlivosti o lesy ŠOP SR upozorňuje na výskyt druhu na jednotlivých lokalitách a požaduje zohľadniť potreby jeho ochrany. V oblasti praktickej starostlivosti sa realizujú tri hlavné typy manažmentových opatrení, podľa potreby jednotlivých lokalít – výrub náletových drevín, kosenie (vrátane odstraňovania inváznych rastlín) a pasenie. Manažmentové opatrenia boli realizované zamestnancami jednotlivých organizačných útvarov ŠOP SR (od roku 2022 zamestnanci národných parkov už samostatne) alebo v spolupráci s inými subjektami. Niektoré lokality sa nachádzajú v exponovanom, ťažko prístupnom teréne a na manažment je potrebné použiť lezeckú techniku. Stav lokalít sa vďaka vykonaným manažmentovým opatreniam udržal na dobrej úrovni. Na väčšine lokalít je živná rastlina vo vyhovujúcom stave – optimálne zmladená a v dostatočnom počte. Pravidelným odstraňova-
18 CHUS 100/2023 Starostlivosť o prírodu a krajinu ním náletových drevín, kosením alebo pasením v nasledujúcich rokoch sa zvýši dostupnosť nektáronosných rastlín pre imága jasoňa červenookého, prípadne sa vytvorí priestor pre rozšírenie živnej rastliny húseníc. V oblasti monitoringu sa vykonáva monitoring druhu a stavu biotopu druhu (vrátane živnej rastliny) a realizuje sa aj stráženie druhu na vybraných lokalitách. Počas monitoringu sa označujú odchytené jedince, čím sa zabezpečí ich sezónna ochrana – znehodnocovanie imág pre zberateľov. Monitoring bol v rokoch 2017 – 2021 zabezpečený internými mapovateľmi (pracovníkmi ŠOP SR) a externými mapovateľmi na 16 trvalých monitorovacích lokalitách v rámci projektu Monitoring druhov a biotopov európskeho významu v zmysle smernice o biotopoch a smernice o vtákoch (ŠF Monitoring), financovaný z Operačného programu Kvalita životného prostredia. V monitoringu sa pokračuje aj naďalej. Údaje z mapovania sa priebežne vkladajú do databázy ŠOP SR – KIMS (Komplexný informačný a monitorovací systém). Počas monitoringu a mapovania sa získavajú aj údaje o iných druhoch a diverzite motýlích spoločenstiev, prípadne ich zmenách. Početnosť populácií druhu sa odhaduje na desiatky až stovky jedincov, v závislosti od konkrétnej lokality. V oblasti výchovy a spolupráce s verejnosťou sa realizujú rôzne vzdelávacie aktivity formou prednášok, posterov, besied a exkurzií pre materské a základné školy, ako aj širšiu verejnosť. Pre organizované skupiny návštevníkov chránených území boli realizované odborné prednášky, napr. v Infocentre Správy PIENAP-u, v Enviroučebni Správy TANAP-u, v Škole ochrany prírody v NP Malá Fatra, v Ekocentre Dedinky v NP Slovenský raj, kde prebiehali aj praktické ukážky správneho manažovania/obhospodarovania plochy vhodného biotopu pre jasoňa červenookého, obdobne ako aj v CHKO Biele Karpaty. Legislatívny rámec Jasoň červenooký (Parnassius apollo) je chránený druh v zmysle vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 170/2021 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a zároveň je to druh, na ochranu ktorého sa vyhlasujú chránené územia. Jeho spoloVýskyt jasoňa červenookého podľa záznamov v KIMS z rokov 2017 – 2022
CHUS 100/2023 19 Starostlivosť o prírodu a krajinu čenská hodnota je 500 eur. Taktiež je chránený v rámci viacerých medzinárodných dohovorov a zákonom č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov (CITES). Záver Jasoň červenooký je druh, ktorý na území strednej a južnej Európy prežíva už len v izolovaných populáciách. Bez zabezpečenia vhodného manažmentu na lokalitách výskytu a ich prepojenosti nebude dochádzať k výmene genetickej informácie a reálne im hrozí vyhynutie. Jasoň červenooký je typickým príkladom tzv. dáždnikového druhu, kedy zabezpečením jeho ochrany a nastavením vhodného manažmentu a hospodárenia podporíme zachovanie ďalších ohrozených druhov, najmä opeľovačov. Použitá literatúra (1) LUKÁŠEK J. 1995: Dosavadní poznatky z reintrodukce jasoně červenookého (Parnassius apollo) ve Štramberku. Praha, Příroda, 2: 28 – 39. (2) PALIK, E., 1964: O wymieraniu niepylaka apollo (Parnassius apollo L.). Przegl. Zool., 8: 96 – 98. (3) WITKOWSKI Z., OLEŚ T. 1991: O stanie populacji niepylaka apollo Parnassius apollo frankenbergeri w Pienińskim Parku Narodowym w 1990 roku. Chrońmy Przyr., 47: 62 – 64. (4) KRAUSS J., STEFFAN-DEWENTER I., TSCHARNTKE T. 2003: Local species immigration, extinction, and turnover of butterflies in relation to habitat area and habitat isolation. Oecologia, 137: 591 – 602. (5) KRAUSS J., KLEIN A. M., STEFFAN-DEWENTER I., TSCHARNTKE T. 2004: Effects of habitat area, isolation, and landscape diversity on plant species richness of calcareous grasslands. Biodiversity and conservation, 13: 1427 – 1439. (6) BAGUETTE M., MENNECHEZ G., PETIT S., SCHTICKZELL, N. 2003: Effect of habitat fragmentation on dispersal in the butterfly Proclossiana eunomia. Comptes rendus biologies, 326: 200 – 209. (7) LEON-CORTES J. L., LENNON J. J., THOMAS C. D. 2003: Ecological dynamics of extinct species in empty habitat networks. 1. The role of habitat pattern and quantity, stochasticity and dispersal. Oikos, 102: 449 – 464. (8) SAMWAYS M. J. 1995: Insect conservation biology. London, Chapman & Hall, 294 s. (9) ŽLKOVANOVÁ K., HAVRANOVÁ I., KISKOVÁ K. 2022: PROGRAM ZÁCHRANY jasoňa červenookého (Parnassius apollo Linnaeus, 1758) na roky 2022 – 2026, Štátna ochrana prírody SR Banská Bystrica, 19 s. Text a foto: Ing. Ivana Havranová, PhD., riaditeľstvo ŠOP SR Ing. Katarína Kisková, Správa PIENAP-u Ing. Katarína Žlkovanová, Správa TANAP-u
20 CHUS 100/2023 Starostlivosť o prírodu a krajinu Skôr než bude neskoro – sršeň ázijský Sršeň ázijská (Vespa velutina nigrithorax) je invázny druh pochádzajúci z juhovýchodnej Ázie. V roku 2004 bol náhodne zavlečený do Francúzska a od tej doby sa rýchlo šíri do ďalších krajín. V súčasnej dobe sa vyskytuje v Taliansku, Španielsku, Portugalsku, Nemecku, Belgicku, Holandsku, Veľkej Británii a Švajčiarsku. Prirodzenou potravou tohto invazívneho druhu hmyzu sú včely medonosné a preto sa táto problematika dostala do záujmu Strednej odbornej školy Pod Bánošom v Banskej Bystrici. Škola má dlhodobého partnera priamo vo Francúzsku v Neracu, kde bol sršeň ázijský spozorovaný prvýkrát a sleduje jeho rozširovanie a vplyv na životné prostredie a hospodárstvo. Škola odborne vzdeláva a pripravuje začínajúcich a pokročilých včelárov, pôsobí ako Centrum odborného vzdelávania a prípravy nielen v regióne Banskobystrického kraja, ale aj v rámci krajín V4. Z týchto dôvodov sa škola podujala na koordináciu a realizáciu viacročného projektu, "Vzdelávanie, odborná príprava a budovanie kapacít v oblasti včelárstva a civilnej obrany", podporovaného programom Európskej únie Erasmus+. Cieľom projektu je pripraviť sa na možný výskyt invázneho druhu sršňa ázijského v strednej Európe. Aktivity prebiehajú spoločne so zástupcami štyroch krajín v rokoch 2021 až 2023, ďalšie činnosti sa plánujú v aktuálnom období. Okrem koordinátora projektu sú hlavnými partnermi z Českej republiky, Pracovná spoločnosť nástavkových včelárov CZ, z. s., z Rakúska je to spoločnosť zameraná na technologický vývoj a výskum v oblasti včelárstva, Ecodesign Company engineering & management consultancy GmbH a významným partnerom z oblasti Lyonu (Francúzsko) je profesionálny včelár Ján Ondrášik zo spoločnosti ApiSaveurs SARL, ktorý je súčasne nositeľom praktických skúseností. Aj vďaka intenzívnej komunikácii a prvej medzinárodnej konferencii organizovanej v strednej Európe (23. 2. 2023, Praha) sa táto problematika šíri medzi odbornou a laickou verejnosťou, čo prispieva k rozširovaniu informácií o identifikácií a možnom výskyte sršňa ázijského aj na našom území a v susedných krajinách.
CHUS 100/2023 21 Starostlivosť o prírodu a krajinu Sršeň ázijský nevyhľadáva človeka z dôvodu jeho napadnutia, ale na rozdiel od sršňa obyčajného si buduje hniezda v jeho bezprostrednej blízkosti a v prípade vyrušenia hniezda, agresivita sršňov ázijských výrazne stúpa, obeť prenasledujú aj 300 a viac metrov a útočia v skupinách. Môžu spôsobiť značné ekonomické, finančné aj materiálne škody na včelstvách, v sadoch a vinohradoch. K tejto téme bol uverejnený článok1 v časopise Moderní včelař, v ktorom sa partneri projektu podrobnejšie venovali biológii, monitorovaniu, kontrole a prevencii proti šíreniu sa sršňa ázijského. Rozširovanie hniezd sršňa ázijského má negatívny vplyv na celkovú biodiverzitu krajiny. Jeho hniezda môžu byť až 1 meter vysoké a priemer dosahuje aj 70 cm, populácia v hniezde môže dosiahnuť aj 2 000 až 3 000 jedincov koncom leta. Ich hniezda sa vo Francúzsku vyskytujú už prakticky všade v mestách a obciach na rozdiel od sršňa obyčajného, ktorý si vyhľadáva miesta chránené od ľudí. Schopnosť sršňa ázijského Vespa velutina nigrithorax adaptovať sa na nové podmienky je mimoriadne vysoká, na rozdiel od sršňov obyčajných. Jedna kolónia sršňov ázijských si vychová 300 až 500 kráľovien, ktoré sa šíria do nových oblastí. Francúzski vedci vypracovali model šírenia sa tohoto invazívneho druhu na základe reálneho šírenia sa v Európe. Rýchlosť posunu jeho výskytu je 100 km za rok a pohybuje sa viac smerom na sever Európy, ako na juh. Limitujúcim faktorom je nedostatok vody, ktorý južné krajiny Európy už dávnejšie pociťujú. Vo Francúzsku sa hniezda tohoto druhu sršňa ázijského vyskytujú aj v horských oblastiach v nadmorskej výške 1500 metrov. Južné oblasti Slovenska sú pre tento invazívny druh sršňa ideálnym životným prostredím. Nedá sa predikovať, kedy sa sršne ázijské dostanú prirodzenou cestou na Slovensko, úlohu však zohráva otepľovanie a intenzívna preprava tovarov a pohyb ľudí medzi európskymi krajinami. Prostredníctvom medzinárodnej dopravy sa sršeň 1 https://www.modernivcelar.eu/8953-driv-nez-bude-pozde (dostupné zadarmo k 31.5.2023) ázijský dostal do Veľkej Británie, ako aj Holandska a Belgicka. V Švajčiarsku a Nemecku je jeho výskyt obmedzený na územia niektorých kantónov a spolkových krajín, ktoré intenzívne pracujú na zamedzení jeho ďalšieho šírenia sa. Teoretické poznatky a skúsenosti z krajín, ktoré partneri tohto medzinárodného projektu študovali a získali počas odborného školenia zameraného na monitoring, prevenciu a ničenie hniezd Vespa velutina nigrithorax nám poskytli potrebné informácie a súčasne nás presvedčili o potrebe pripraviť sa personálne, finančne a materiálne na príchod tohoto druhu sršňa skôr ako bude neskoro. Odporúčanie odborníkov z Francúzska je využiť čas na prípravu, pokiaľ sršne ázijské sú ešte mimo nášho územia. V rámci projektu sme vypracovali a uverejnili odbornú príručku o sršňovi ázijskom, informačný leták, ako aj podporené dokumenty pre štátnu ve-
www.sopsr.skRkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==