Chránené územia Slovenska č. 100/2023

82 CHUS 100/2023 Zo sveta parametrov (kvalita biotopu, výmera, areál alebo vyhliadky do budúcna). Stav biotopov európskeho významu sa hodnotí na škále priaznivý (FV), nevyhovujúci (U1) a zlý (U2) a to na úroveň bioregiónu. Výsledky posledného monitoringu ukázali, že z celkových 18 typov lesných biotopov podľa európskej klasifikácie (rozčlenených na bioregióny), máme 10 typov v priaznivom stave (FV), 13 v nevyhovujúcom stave (U1) a 4 v zlom stave (U2). V súčte reportuje Slovenská republika EK v pravidelných cykloch 27 stavov lesných biotopov (súčet: 10, 13, 4). Príklad: Ak sa biotop označovaný európskou klasifikáciou 91E0, ktorý podľa národnej klasifikácie zoskupuje biotop horských jelšových lužných lesov, jaseňovo-jelšové podhorské lužné lesy a vŕbovo-topoľové nížinné lužné lesy, nachádza v alpskom aj v panónskom bioregióne, tak jeho stav sa nehodnotí spoločne za oba bioregióny. Pre tento biotop je vytvorená sieť TML zvlášť pre oba bioregióny a hodnotí sa dvakrát. 2.2 Ako sme postupovali pri výbere druhov a biotopov? Pri úvahách o čo možno najobjektívnejšom výbere druhov a biotopov do záväzku na zlepšenie stavu sme rátali s mnohými variantami. Okrem EK odporúčaných kritérií boli zvolené aj iné, a to zvlášť pre skupinu lesných a nelesných biotopov a zvlášť pre druhy. Analyzovali sme príčiny ich nepriaznivého, resp. zlého stavu a z národnej úrovne sme detailnejšie zhodnotili areál výskytu biotopov a druhov, ich veľkosť a prepojenosť a presnosť a aktuálnosť dostupných dát. V prípade nelesných biotopov sme brali do úvahy napríklad prekryv s dielmi pôdnych blokov, vlastnícke vzťahy a výskytové údaje živočíchov a rastlín na daných plochách. Na konkrétny výber druhov do záväzku bude mať vplyv ich prepojenosť na biotopy, ktoré boli navrhnuté na zlepšenie ich stavu (princíp Low hanging fruit). Jedno z hlavných kritérií, ktoré sme vo výbere použili, bol stav územnej ochrany biotopov a druhov a ich manažment. Vo výbere berieme do úvahy aj odborné poznatky, skúsenosti a rady odborníkov z oblasti botaniky, zoológie, ekológie a lesníctva. V procese výberu je snaha o dodržanie princípu reálnosti dosiahnutia stanovených cieľov. Nezabúdame ani na širšie súvislosti, ktoré v konečnom dôsledku môžu mať významný vplyv na implementáciu záväzku. Vhodným príkladom sú lesné biotopy. Výsledkom pestrého geologického podložia, rázu krajiny a vysokého podielu prirodzených lesov má Slovensko širokú paletu rôznych typov lesných ekosystémov. Od lužných lesov popri veľkých riekach, cez hojne zastúpené jedľovo-bukové lesy až po horské smrečiny. Podľa národnej klasifikácie bolo na našom území identifikovaných 33 typov lesných biotopov, z ktorých je takmer 80 % európskeho významu (STANOVÁ & VALACHOVIČ 2002). Bez zohľadnenia bielych plôch zaberajú lesy takmer 40 % rozlohy Slovenska (MPRV SR 2022). Prirodzené plošné zastúpenie každého biotopu je rôznorodé. Najzastúpenejšími sú bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy (cca 400 tis. ha) a medzi najmenej zastúpené biotopy s výmerou rádovo stoviek hektárov patria panónske topoľové lesy s borievkou, vlhko a kyslomilné brezovo-dubové lesy alebo dubovo-hrabové lesy lipové (ČERNECKÝ a kol. 2020). Okrem prírodných aspektov diverzity našich lesov nesmieme zabúdať na vlastnícko-užívateľské vzťahy, pretože vlastník/užívateľ lesa je ten, ktorý lesným hospodárením prakticky ovplyvňuje kvalitu a stav lesných biotopov. Pomer medzi štátnymi a neštátnymi (spoločenstvá, súkromní vlastníci, obce, cirkvi a družstvá) obhospodarovateľmi lesného majetku je cca 1:1. Ak vezmeme do úvahy vyššie spomenuté informácie a neopomenieme priebeh zmeny klímy a jej dopady, tak celková úloha, ktorá Slovensku zo záväzku vyplýva je po stránke plánovacej a implementačnej vysoko náročná. Z toho dôvodu sme na riešeniach čiastkových úloh spolupracovali s ďalšími odbornými inštitúciami (medzirezortná spolupráca), akademickou obcou a taktiež tretím sektorom. Prvým krokom zo strany oddelenia reportingu a ÚEV – riaditeľstva ŠOP SR v Banskej Bystrici bola začiatkom roka 2023 analýza všetkých dostupných a relevantných informácií o stave našich lesov. Podrobne sme preskúmali kvalitu biotopov, vlastníctvo, spôsoby obhospodarovania a ich územnú ochranu aj s prepojením na výskytové dáta druhov európskeho významu. Následne bola vytvorená pracovná skupina, do ktorej boli pozvaní zástupcovia Národného lesníckeho centra Zvolen, Lesníckej fakulty TU Zvolen, Lesov SR

RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==