CHUS 100/2023 83 Zo sveta š. p., Štátnej ochrany prírody SR a Občianskeho združenia ProSilva Slovakia. Na prvom zasadnutí tejto pracovnej skupiny sa viedla konštruktívna diskusia o stave lesných biotopov a príčinách tohto stavu, o dôležitých a menej dôležitých kritériách pre výber lesných biotopov a v neposlednom rade bol navrhnutý konkrétny zoznam biotopov na zlepšenie stavu do záväzku. Podobný participatívny postup bol uplatnený aj pre skupinu živočíchov (ryby európskeho významu). Do pracovnej skupiny boli pozvaní zástupcovia Slovenského rybárskeho zväzu, Výskumného ústavu vodného hospodárstva a akademickej obce (SAV, UNIBA, SPU, UNIPO). Aké budú ďalšie kroky? Po odoslaní návrhu záväzkov (predpoklad v druhom polroku 2023) EK, táto posúdi jeho kvalitu a dostatočnosť a následne ho prerokuje s členskými štátmi (za Slovensko MŽP SR) na biogeografických seminároch, na ktorých budú zastúpené rôzne zainteresované strany, ktoré budú reprezentovať štát, ale aj experti na chránené územia, biotopy a druhy, mimovládne organizácie a pod. Je vysoko pravdepodobné, že EK pri posudzovaní dostatočnosti predložených návrhov členských štátov na dosiahnutie záväzkov bude brať do úvahy mnohé aspekty vrátane pripravených tieňových zoznamov (alternatívnych návrhov tretích strán). Výsledkom posúdenia budú závery, ktoré bude potrebné zohľadniť a zapracovať do záväzkov. Následne budú pokračovať aj rokovania v expertnej skupine NADEG, ktorých cieľom bude v čo najväčšej možnej miere skoordinovať obsah záväzkov členských krajín. Po tomto stretnutí bude definitívne známy aj záväzok Slovenska. Záver V tejto fáze je kľúčové, aby pripravené podklady boli dostatočne ambiciózne už v prvom návrhu Slovenska, aby boli komplexné a obhájiteľné a preto sú v tejto fáze najdôležitejšie správne koncepčné rozhodnutia zo strany MŽP SR. Už v tejto fáze je potrebné uvažovať nielen o zaslaní záväzkov, ale aj o ich implementácii. Slovenská republika by mala odštartovať implementáciu stanovených cieľov (koordinátori MŽP SR spoločne so ŠOP SR) čím skôr a už v tejto dobe je potrebné začať s krokmi, ktoré sú evidentné a boli spomenuté aj v tomto článku. Do dnešného dňa však nie je vypracovaný plán implementácie. Preto apelujeme na MŽP SR (a ďalšie dotknuté rezorty) na zodpovedný prístup k náročným záväzkom a potrebu venovať dostatočné kapacity (finančné aj personálne) do riešenia týchto extrémne náročných úloh. Veríme, že Slovenská republika tým, že sa prihlásila k týmto záväzkom aj na najvyššej politickej úrovni, má ambíciu naplniť tieto ciele a to nielen formálne, ale hlavne reálne a dosiahnuť tým zastavenie straty biodiverzity. Benefity, ktoré budú výsledkom naplnenia týchto cieľov budú mať významný pozitívny vplyv na kvalitu života človeka a rovnako prispejú k zmierneniu dopadov zmien klímy. Literatúra ČERNECKÝ J., ČULÁKOVÁ J., ĎURICOVÁ V., SAXA A., ANDRÁŠ P., ULRYCH L., ŠUVADA R., GALVÁNKOVÁ J., LEŠOVÁ A., HAVRANOVÁ I. 2020: Správa o stave biotopov a druhov európskeho významu za obdobie rokov 2013 – 2018 v Slovenskej republike. Banská Bystrica: ŠOP SR, 109 pp., ISBN 978-80-8184076-0 EUROPEAN COMMISSION 2020: Biodiversity Strategy for 2030: Guidance to Member States on how to select and prioritise species/habitats for the 30% conservation improvement target under the strategy. 7 pp. EUROPEAN COMMISSION 2022: Criteria and guidance for protected areas designations. Commission Staff Working Document, 27 pp. EURÓPSKA KOMISIA 2020: Stratégia EÚ v oblasti biologickej rozmanitosti do roku 2030 – navrátenie prírody do našich životov. 24 pp. EURÓPSKY PARLAMENT 2021: Uznesenie Európskeho parlamentu zo dňa 9. júna 2021 o stratégii EÚ v oblasti biologickej rozmanitosti do roku 2030 – Navrátenie prírody do našich životov. 43 pp. KNIŽÁTKOVÁ E. & HAVEL P. 2022: Národní závazek navýšení rozlohy a zlepšení stavu chráněných území. Ochrana přírody 77 (6): 8 – 13. JANSSEN J. A. M. et al. 2016: European Red List of Habitats - Part 2. Terrestrial and freshwater habitats. Luxembourg: Publications Office of the
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==