CHUS 100/2023 85 Zo sveta ekosystémových služieb vrátane regulácie klímy na všetkých úrovniach, zásobovania vodou a čistenia vody, zachytávania povodní, zmierňovania sucha a prevencie škôd spôsobených záplavami a podobne. Ľudia a prírodný svet s jeho biodiverzitou závisia od dobrého stavu mokradí a úžitkov, ktoré poskytujú. Globálna destabilizácia klímy a strata biodiverzity sa však zrýchľujú a snahy o zvrátenie týchto trendov zlyhávajú. Uvádza sa, že napriek úsiliu Ramsarského dohovoru o mokradiach za posledných 50 rokov, ako aj úsiliu vlád, štátnych inštitúcií a mimovládnych organizácií naďalej pokračuje úbytok a ničenie mokradí, pričom 35 % mokradí zaniklo od sedemdesiatych rokov 20. storočia (Ramsarský dohovor o mokradiach, 2018). Strata a ničenie mokradí vedie k ďalšej zmene klímy a degradácii biotopov a strate biodiverzity. Existujúce prístupy k ochrane a obnove ekosystémov a k udržateľnému rozvoju nedokázali posunúť vzťah medzi človekom a prírodou alebo zmeniť správanie ľudí orientované na spotrebu, ktoré nás priviedlo k závažnej zmene klímy a prinieslo šieste masové vymieranie a všetko sa to deje rýchlejšie, ako sa očakávalo. Správa Medzivládneho panela o biodiverzite a ekosystémových službách (IPBES) o rámci pre budúcnosť prírody (Nature’s Future Framework) (Pereira et al., 2020) sa zamerala na hodnotenie rozmanitých hodnôt a významu prírody a zaoberala sa tým, ako by sme mali pochopiť a transformovať náš vzťah s prírodou. Poukazuje na potrebu zmeny súčasného dominantného zmýšľania spočívajúceho v prístupe „príroda ako zdroj“, ktorý poníma existenciu prírody primárne pre využívanie ľuďmi, exploatáciu, ťažbu a čerpanie zdrojov. Paradigma„žiť z prírody“ sa zameriava iba na to, ako príroda dokáže udržať ľudský život. Výsledkom je väčšina škôd spôsobených na planéte v dôsledku deštruktívneho využívania. Je jasné, že ľudské spoločenstvá musia žiť z prírody, ale mali by ju využívať v rámci hraníc udržateľnosti a zachovania vzájomne súvisiacich ekosystémov. Prístupy „žiť s prírodou“, „žiť v prírode“ a „žiť ako príroda“ sa zameriavajú tiež na práva na život aj mimo ľudských bytostí a na vzťah medzi ľuďmi a prírodou, vzťah s miestom a na zjednotenie medzi ľuďmi a ich prostredím. Prístup berúci do úvahy práva mokradí navrhuje žiť s prírodou, v nej a dokonca ako príroda, a nie výlučne z prírody. Odlúčenie ľudí od prírody a myšlienka ľudskej nadvlády nad prírodou zastreli chápanie, že sme súčasťou prírody a viedli k súčasnej vyhrotenej situácii v oblasti zachovania mokradí, biodiverzity a stavu klímy. Na druhej strane, keď sú ľudia chápaní ako súčasť prírody, je vzťah medzi človekom a prírodou harmonickejší, založený na reciprocite a rovnováhe. Dosiahnutie budúcej prosperity a udržateľnosti života na Zemi vyžaduje rýchlu a transformačnú Brodivce na mŕtvom ramene, foto: M. Balla
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==