42 CHUS 100/2023 Starostlivosť o prírodu a krajinu tických pomerov, čo spolu s vertikálnou členitosťou má za následok veľkú rozmanitosť rastlinných a živočíšnych spoločenstiev. Svoju pečať tu zanechala aj ruka človeka z čias valaskej kolonizácie, ktorá mala významný vplyv na súčasnú podobu pohoria. Ich činnosťou vznikli rozsiahle lúky nad pásmom lesa (hole), ktoré majú najmä na vápencoch bohatú rastlinnú biodiverzitu. Fakt, že územie Národného parku Malá Fatra je na 90 % plochy v súkromnom vlastníctve tu vytvára špecifickú lokálnu situáciu, ktorá si vyžaduje špecifické riešenia, aké nemajú na Slovensku obdobu. V Malej Fatre nie možné realizovať rovnaký prístup ako iných v chránených územiach s prevahou štátneho vlastníctva. Vlastník, správca, nájomca má osobitné postavenie v legislatíve ochrany prírody, nevzťahujú sa neho niektoré zákazy a je kľúčovým partnerom pri zonácii, programe starostlivosti, schvaľovaní návštevného poriadku, či ďalších aktivitách. Kvalitatívne zlepšenie tohto partnerstva umožnila práve reforma národných parkov, ktorá priznala správam národných parkov právnu subjektivitu. V budúcnosti tak bude možné oveľa pružnejšie (a hlavne proaktívne) realizovať spoločné rozvojové aktivity v území. Za veľmi dôležitý prínos reformy preto považujem decentralizáciu, ktorá umožnila sústrediť sa na lokálne záležitosti v regióne. Prvý rok samostatnosti okrem zmeny vo vedení národného parku bol najmä v znamení nastavovania interných procesov, keďže prevádzkovo- ekonomický servis doteraz zabezpečovalo riaditeľstvo Štátnej ochrany prírody SR v Banskej Bystrici. Do budúcna by Správa Národného parku Malá Fatra ako samostatný právny subjekt mala byť strategickým partnerom v regióne. K tejto úlohe by mala dopomôcť v zmysle zákona o ochrane prírody zriadená Rada národného parku so zástupcami relevantných aktérov, kde by sa mali prekonzultovať všetky strategické plány a víze. V Malej Fatre sa konali už tri zasadnutia Rady parku, pričom sa už konkrétne a konštruktívne riešili rôzne okruhy problémov. Dôležité bude aktívne a priamo zapájať vlastníkov pozemkov do prípravy a realizácie rôznych projektových výziev na zabezpečenie ochrany prírody v partnerstve so správou národného parku, ktorá je odborným garantom ochrany prírody. Môže ísť o rôzne činnosti, ako napríklad realizácia prírode blízkeho obhospodarovania lesa, aktivity prírodného turizmu, zabezpečenie technického stavu turistických chodníkov, zabezpečenie infraštruktúry pre návštevníkov, výskum, monitoring a podobne. Keď bude národný park ako samostatný subjekt„zdrojom financií“ pre vlastníkov pozemkov, budú mať k nemu vlastníci oveľa pozitívnejší vzťah, ako keď je len „zdrojom nariadení a obmedzení.“ Gabriela Kalašová, Správa NP Malá Fatra Tatranský národný park Tatranský národný park je najstarší a najväčší národný park na Slovensku a od doby jeho vyhlásenia v roku 1948, s platnosťou od 1. januára 1949 až doposiaľ, bol lídrom v ochrane prírody a starostlivosti o biotopy a vzácne druhy fauny a flóry. V roku 2022 prešiel Tatranský národný park dôležitou reformou. Prijatím zákona č. 6/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa od 1. apríla 2022 zlúčili príspevková organizácia Štátne lesy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici s príspevkovou organizáciou Správa Tatranského národného parku. Správa TANAP-u prevzala práva a povinností Štátnych lesov TANAP-u, vrátane práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych a iných právnych vzťahov zamestnancov. Ďalej získala do správy pozemky vo vlastníctve štátu, vrátane podielov vo vlastníctve štátu na pozemkoch a spoločných nehnuteľnostiach, ktoré sa v celosti alebo sčasti nachádzajú v národnom parku, ako aj iné nehnuteľnosti a majetok, ktorého správu nadobudla podľa § 104i.
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==