8 CHUS 100/2023 Starostlivosť o prírodu a krajinu Vápencové rífy Myjavskej pahorkatiny Geologické pomery Myjavskej pahorkatiny boli v minulosti spracované autormi Základnej geologickej mapy M 1:50 000 (BEGAN A., HANÁČEK J., MELLO J., SALAJ J., 1984). Po 30. rokoch došlo k tvorbe novej geologickej mapy (POTFAJ M., TEŤÁK F. et al., 2014). Pri tomto druhom mapovaní bolo v priestore medzi Moravským Lieskovým a Brezovou pod Bradlom identifikovaných niekoľko desiatok lokalít s existenciou vápencových rífov. V čase pandémie COVID 19 sa vytvoril dostatočný časový priestor na zmonitorovanie týchto lokalít pracovníkmi Správy CHKO Biele Karpaty. Súčasťou tohto monitoringu bolo aj zhodnotenie ich významu z prírodovedného hľadiska, s prípadným dosahom na možnosť či potrebu ich zvýšenej ochrany. Skôr, ako vás oboznámime s výsledkami nášho prieskumu, stručne a zjednodušene vysvetlíme, čo vlastne rífy a rífové vápence sú. Ide o skalné útvary, ktoré na rozdiel od vžitých predstáv netvoria koraly, ako v prípade Veľkej koralovej bariéry v Austrálii, ale predovšetkým riasy. Popri nich sa na ich stavbe podieľajú aj lastúrniky, hubky, machovky, foraminifery, rúrky červov a, samozrejme, aj koraly. Existuje viacero typov rífov, ktoré sa rozlišujú v závislosti od ich vzniku, polohy a iných aspektov. Ich presné determinovanie je pomerne komplikované, preto sa pre fosílne typy rífov zaužíval zjednocujúci pojem bioherma. Tieto biohermy majú veľkú škálu tvarov a veľkostí, od miniatúrnych skaliek až po väčšie skalné útvary, o čom sme sa mohli presvedčiť aj počas nášho prieskumu. V priebehu mesiacov január – apríl 2021 (s domapovaním v priebehu zimných mesiacov 2023) sme sa pokúsili identifikovať všetky lokality zaznamenané na uvedenej geologickej mape. Vzhľadom na to, že často išlo len o zoskupenie niekoľkých balvanov alebo hrubú suť (v jednom prípade bol lokalizovaný na rozsiahlej oráčine len vďaka zvýšenému výskytu vápencovej sute v kruhu s priemerom 30 m), pričom lokality sa neraz nachádzali v nepreniknuteľnom kroví, bol termín mapovania v mimovegetačnom období najvhodnejší a v niektorých prípadoch dokonca jediný vhodný. Pri mapovaní sme vychádzali predovšetkým z údajov základnej geologickej mapy M 1:50 000, preto bolo hľadanie niektorých mikrolokalít pomerne náročné. Niektoré z nich sme našli často len vďaka intuícii, ktorá napovedala, kadiaľ sa pohybovali tvorcovia geologickej mapy na rozsiahlych plochách polí a lesíkov (zárezy potokov, komunikácií, chodníkov alebo strže). Pre identifikáciu lokality v teréne bolo potrebné veľmi precízne skúmať mapový podklad, predovšetkým „Pod lampou býva tma“ – Staroturanský kamenný bochník ostával v centre mesta dlho nepovšimnutý Niektoré rífy majú formu „bludných“ balvanov...
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==