CHUS 100/2023 101 Zo sveta stránkou tohto štátu, akou sa vyznačujú všetky štáty Škandinávie. V porovnaní s oblasťami smerom na východ (územie Ruskej federácie), kde je oblasť Karélie v porovnaní s juhom Fínska stále prírodnejšia a divokejšia, ale život obyvateľov je tam náročnejší. Počtom obyvateľov je Fínsko porovnateľné so Slovenskom, rozlohou však takmer sedemkrát väčšie. V období po 2. svetovej vojne sa krajina rozhodla zefektívniť hospodárenie a„skrotiť“ neprístupnosť náročných stanovíšť. Pustila sa do „nenápadného“ budovania priekop – odvodňovacích vlásočníc, ktorých úlohou mala byť úprava vodnej bilancie v rámci nevyrovnaného stavu suchých a bažinatých (rašeliniská, mokrade) stanovíšť. Koncové ústia siete týchto vlásočníc sú na riekach alebo jazerách. Aby sa nezdalo toto vodohospodárske dielo zanedbateľné, je potrebné ho aj kvantifikovať. Celková dĺžka týchto vlásočníc je taká, že by štyrikrát obišla Zem. Pôvodné pozitíva tohto hospodárskeho socialistického zásahu, ktoré spočívali v zvýšení hospodárskeho produktu, sa postupne prelínajú na negatíva: • zhoršovanie a zmeny klímy prinášajú so sebou extrémy, ako suché letá s nedostatkom zrážok a tým znižovanie hladiny podzemnej vody a presychanie pôdy, • zmenou pôvodnej hladiny podzemnej vody tisícky rokov starých bažín sa mení aj ich chemizmus v podobe ukladania alebo uvoľňovania uhlíka a jeho zlúčenín s vodíkom (napr. metán), • degradácia sorpčného komplexu, • erodovanie odvodnených stanovíšť v podobe odplavovania pôdnych častíc, • kumulácia pôdnych častíc v jazerách, tým ich zabahňovanie a znižovanie úživnosti (zo živých jazier sa stávajú nehostinné bažiny). Tu sa ocitlo fínske lesné hospodárstvo pred otázkou, čo s tým. Donedávna tieto priekopy nanovo prečisťovali. Dnes dokonca uvažujú nad ich asanáciou. Ale je to len jeden pohľad, lebo na druhej strane sú odvodnené minerálne lesné pôdy stredobodom lesného hospodárstva. Zaujímavou otázkou fínskeho lesníctva je znižovanie energetickej náročnosti. Okrem toho, že tak často spomínaný „greenwashing“ spôsobuje vysoký dopyt po drevnej surovine na akékoľvek spracovanie a ideálne po domácej a certifikovanej, snažia sa o zníženie uhlíkovej stopy pri jeho transporte. Dá sa povedať že sa nachádzajú na prahu éry obnovy transportu drevnej suroviny starými spôsobmi, a to vodným plavením, kvázi pltníctvom. V tomto neostáva nič iné, len im držať palce, lebo je to dobrá myšlienka a predpoklad, z hľadiska terénnej morfológie, na to majú snáď najväčší. To, že je fínske lesníctvo intenzívne už bolo spomínané. V čom sa to však ešte odzrkadľuje? Drsné severské podmienky, nízka rubná doba a nekompromisná krátkodobá ekonomika pri obnove spôsobujú, že sa rúbu stromy podstatne menších dimenzií, ako sú naučení lesníci napr. v strednej Európe (dimenzie porovnateľné s výchovnými zásahmi) a neponechávajú sa stromy na dožitie. Tým pádom chýbajú staré a hrubé stromy a hrubé mŕtve drevo (občas sa podarí na nejaké natrafiť). Môžeme teda povedať, že mimo chránených území a mimo sústavy Natury 2000 v hospodárskom lese nie je nástroj pre zachovávanie a zlepFínsky hospodársky les – všadeprítomná breza, doma sú tu obidva druhy najrozšírenejších stromových briez: breza previsnutá (Betula pendula) a breza plstnatá (Betula pubescens)
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==