102 CHUS 100/2023 Zo sveta šovanie stavu biotopov a vládne tu ruka trhu. S tým je spojená aj absencia prírode blízkeho hospodárenia v lese v zmysle obnovy s podporou prirodzeného zmladenia, čo je kompenzované vysokým podielom umelej obnovy lesa. Ťažko merateľným ale hmatateľným indikátorom rozdielu hospodárskych a chránených lesov alebo území je miera biodiverzity. A tu je rozdiel kľúčový. Stačí názorný príklad, ktorý povie za všetko. V tenkých hospodárskych a ešte ku tomu vodne zregulovaných lesoch sa nestačia vyvíjať lišajníky, ktoré sú dôležitou potravou pre soba polárneho (Rangifer tarandus). Tým sa jeho životný priestor zužuje. Na neho naviazané a s ním spojené druhy výskytu majú potom tiež obmedzené možnosti. Severská klíma za polárnym kruhom má zase obmedzené možnosti čo do dĺžky vegetačného obdobia, preto sekundárna sukcesia a s ňou spojená rozmanitosť prostredia po holorubných ťažbách nastupuje veľmi pozvoľna. Na území Slovenska sú opatrenia ochrany prírody, PBOL alebo samovývoj v horských oblastiach spájané s druhom európskeho významu, ktorého stavy sú skôr národným problémom, než európskym. Samozrejme je ním myslený hlucháň hôrny (Tetrao urogallus). Dôležitý dáždnikový druh horských lesných ekosystémov. Vo Fínsku sa kvôli relatívne stabilným stavom jeho osobitej ochrane nevenujú do takej miery, ako je to napr. na Slovensku. Vyskytuje sa takmer po celom území Fínska s výnimkou najsevernejšej časti Laponska. Rozdiel je len v jeho denzite čo do priestorového rozloženia. Avšak aj tento ukazovateľ biodiverzity prostredia poukazuje na zmeny. Jeho početnosť za ostatných 50 rokov klesla a prispôsobiť sa tomu muselo aj poľovnícke plánovanie. Kým v 80-tych rokoch minulého storočia a strieľalo cez 100 tis. jedincov ročne, dnes to nie je ani polovica. Odhadovaný počet hlucháňa hôrneho vo voľnom prostredí vo Fínsku v roku 2015 bolo 540 tis. jedincov. Seminár venovaný manažmentu chránených území v Českej republike na konkrétnom príklade Hoci by bolo možné povedať, že exkurzia podobného zamerania už bola absolvovaná, tento seminár mal svoju pridanú hodnotu v podobe účasti samotných prijímateľov finančného príspevku, ktorými sú užívatelia lesa, s ktorými sú uzavreté zmluvy o starostlivosti v rámci projektov pre PBOL. Organizačne zabezpečila ŠOP SR. Takmer pol stovky účastníkov tvorili zástupcovia správ NP a spomínaní zástupcovia užívateľov lesa. Vybrané miesto seminára bola Správa NP České Švýcarsko so sídlom v Krásné Lípe. Odborné sprevádzanie zabezpečovali: Ing. Dana Vébrová, vedúca oddelenia monitoringu, odboru ochrany prírody, Ing. Handrij Härtel, PhD., referent odboru ochrany prírody a Mgr. Ivana Marková, botanička oddelenia monitoringu, odboru ochrany prírody. Základné údaje o NP České Švýcarsko: NP bol zriadený zákonom č. 161/1999 Zb., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. 1. 2000 Od 1. 6. 2017 je správa NP poverená výkonom štátnej správy na území priľahlej CHKO Labské pískovce • Rozloha NP: 7 933 ha • Rozloha CHKO: 24 372 ha • Prírodné pomery Geológia: Väčšina územia NP a CHKO je tvorená druhohornými usadenými kremennými pieskovcami. Malé územie v severnej časti je tvorené staršími žulovými horninami. V treťohorách prebiehala intenzívna vulkanická činnosť, ktorej pozostatky tvoria niektoré vrchy tvorené čadičom. Geomorfológia: Väčšina územia NP a CHKO je súčasťou geomorfologického celku Děčínska vrchovina, pre ktorý je typický veľmi členitý reliéf s reprezentatívnymi ukážkami tvarov vzniknutých selektívnym zvetrávaním pieskovca. Severný okraj NP a CHKO zasahuje do geomorfologického celku Šluknovská pahorkatina, pre ktorú je typický mierne zvlnený povrch modelovaný v odolnejších žulových horninách. Horizontálna členitosť: Veľká výšková členitosť je ovplyvnená hĺbkovou riečnou eróziou. Najnižší bod (zároveň najnižší bod Českej republiky) je hladina Labe na štátnej hranici pri Hřensku (114 m n. m.), najvyšší bod NP je Růžovský vrch (619 m n. m.).
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==