100 CHUS 100/2023 Zo sveta porastom brezy plstnatej (Betula pubescens), viacerými druhmi krovitých vŕb a pod snehom s množstvom bobuľoplodiacich kríkov. Ďalej od rieky pribúda borovica lesná (Pinus sylvestris), ktorej spon sa s pribúdajúcou nadmorskou výškou prerieďuje a prechádza až do tundry. Toto je prevažujúci charakter lesných spoločenstiev severnej časti Fínska, severnej časti Laponska, oblasti pôvodných sámskych obyvateľov alebo ešte ináč, južných oblastí spoza polárneho kruhu. 23. 2. 2023 Deň s odborným programom č. 3 Tretí deň bol dňom presunu 250 km južným smerom, kde z hľadiska povahy ročného obdobia a počasia slovo juh vôbec nevystihuje charakter toho, čo bolo možné pri absolvovaní cesty sledovať. Oko lesníka však bdie a s pribúdajúcimi kilometrami pozorovalo meniaci sa charakter lesných spoločenstiev, v ktorom pribudol smrek obyčajný (Picea abies), topoľ osikový (Populus tremula), breza plstnatá (Betula pubescens), breza previsnutá (Betula pendula) a vŕba rakytová (Salix caprea). Cieľ bol okres Rovaniemi, konkrétne obec Meltosjärvi, ležiaca pri jazere Iso Meltosjärvi. Tu bolo dohodnuté miesto stretnutia so sprievodcom pre ďalší deň exkurzie, ktorý zároveň poskytol aj ubytovanie vo svojej súkromnej chate a v rámci večera bol ochotný konverzovať (nie len) na tému ochrany prírody a lesníctva vo Fínsku. 24. 2. 2023 Deň s odborným programom č. 4 Lesník familiárne nazývaný JP, celým menom Janne-Perttu Rantonen, je niekdajší zamestnanec Metsähallitus a aktuálne správca mestských lesov Lappeenranta. Zaujímavé je, že správca v rámci spoločnosti obhospodarujúcej lesné pozemky dokáže fungovať na vzdialenosť 600 km s tým, že dané miesto navštevuje v priemere len raz za mesiac na pár dní. Všetko ostatné manažuje na diaľku. Vraj to funguje. Úsudok nech si spraví každý sám. JP bol sprievodcom onoho dňa. Na programe bola problematika o fínskom lesníctve ako súčasť prechádzky fínskymi hospodárskymi lesmi. Základné informácie o fínskom lesníctve: • Lesnatosť: cca 75 % (228 000 km²) • Dominantné dreviny: smrek obyčajný (Picea abies), borovica lesná (Pinus sylvestris), breza plstnatá (Betula pubescens), breza previsnutá (Betula pendula). Všetky sú pôvodné druhy. • Vlastníctvo lesov: o štátne (Metsähallitus) 26 % o súkromné 60 % o spoločnosti 9 % o ostatné 5 % • Priemerná veľkosť lesného podniku: (mimo štátnych) je 30 ha (pre porovnanie cca 10 krát viac ako v Slovinsku) • Počet vlastníkov: 620 000 • Inventarizácia lesov sa robí od 20. rokov 20. storočia v 5 alebo 10 ročných intervaloch • Ročný prírastok: 110 mil. m³ • Ročná ťažba: 70 mil. m3 Aj napriek relatívne veľkej výmere Fínska, vysokej hodnoty lesnatosti a o čo menšej morfologickej členitosti, o to väčšej neprístupnosti z dôvodu, že je táto krajina právom označovaná ako krajina tisícich jazier, si, čo by človek na prvý pohľad ani nepovedal, prešla vysokou mierou ľudskej intervencie. Možno je to dané aj silnou sociálnou Fínsky hospodársky les – hlúčik borovice lesnej (Pinus sylvestris)
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==