CHUS 100/2023 99 Zo sveta • Lokality UNESCO s výmerou 3 km². • Prírodné pamiatky – samostatný alebo maloplošný chránený objekt. • Ochranné lesy s výmerou 548 km². • Kempingové a rekreačné oblasti s výmerou 3 984 km². • Oblasti divočiny, ktorých je 12 s celkovou výmerou 14 893 km². Boli zriadené na základe zákona o divočine v najsevernejšom Laponsku v roku 1991. Sú rozsiahle, bez ciest, kde sú možné len tradičné spôsoby obživy, ako je poľovníctvo, rybolov a chov sobov. Cieľom je zachovať divoký charakter území, chrániť sámskú kultúru a prírodné aktivity a rozvíjať všestranné využívanie prírody. Divočiny slúžia ako dôležité rekreačné destinácie pre Laponcov a s ich pomocou sa udržiavajú tradície a pôvodná kultúra Laponska. Aktivity v oblastiach divokej prírody sa riadia plánmi manažmentu. Výstavba ciest a ťažba sú v oblastiach divočiny zakázané, s výnimkou, ktorú povoľuje vláda. V oblastiach divočiny sa lesníctvo nevykonáva. • Ostatné chránené územia Na základe zákonov pre ochranu prírody a divočinu je chránených približne 10 % (13 %, rôzne pramene a rôzna metodika) rozlohy Fínska. Od 80. rokov 20. storočia sa výmera päťnásobne zväčšila. Samotná miera ochrany vyjadrená výmerou je však nie úplne vypovedajúcou hodnotou a vypovedá len o časti situácie. Pri zachovaní biodiverzity je rozhodujúce, kde sa chránené územia nachádzajú a v akom stave sú. Najväčšie chránené územia sú na území troch najsevernejších obcí. V južnom Fínsku je oblasť chránenej prírody menšia. Z geografického hľadiska, najsevernejšie Laponsko patrí do alpskej zóny, zvyšok Fínska patrí do boreálnej zóny. Natura 2000 Fínska sústava chránených území Natura 2000 sa buduje od roku 1998. Pozostáva najmä z už existujúcich prírodných rezervácií a oblastí divočiny. Sústava chráni aj lokality, ktoré bola predtým menej chránené, napríklad podmorské biotopy súostroví a pobreží, jazier, veľkých riek, malých vodných plôch, skál a kultúrnych prostredí. Celková rozloha území sústavy Natura 2000 je asi 50 000 km², čo je asi 13 % celkovej rozlohy Fínska. Takmer 80 % oblastí tvoria štátne územia a vody, ktoré spravuje Metsähallitus. V popoludňajších hodinách prvého dňa pokračovala exkurzia náučným turistickým chodníkom ležiacom v NP Urho Kekkonen, v oblasti medzi boreálnym lesom a tundrou, v nadmorskej výške do 500 m n. m. V oblasti bolo v danom čase množstvo snehu. Tieto náučné chodníky, ktoré majú svoj názov a tematické zameranie, sú vybavené informačnými tabuľami opierajúcimi sa o danosti jednotlivých stanovíšť (pozri obrázok), ktoré sú súčasťou tamojšej prírody. V prípade že sa jedná o živočíchy tak ide o areál (lokalitu, biotop) ich výskytu. 22. 2. 2023 Deň s odborným programom č. 2 Druhý deň pokračoval absolvovaním vychádzky po podobnom náučnom chodníku s východiskovým bodom Kiilopää. Tečie tu divoko meandrujúca rieka Kiilopuro, okolo ktorej sa nachádzajú podmáčané rašeliniskové bažiny so zakrpateným Jedna z informačných tabúľ, ktoré sú súčasťou značených náučných chodníkov v NP
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==