Chránené vtáčie územia SR

Kritériá pre výber

1. Kvantitatívne kritériá

Kritérium K1

Definícia
Územie je jedným z troch najvýznamnejších hniezdisk pre pravidelne hniezdiaci druh uvedený v Prílohe I smernice o ochrane vtáctva.

Zdôvodnenie
Toto kritérium vychádza z nasledovných požiadaviek článku 4.1 smernice o ochrane vtáctva:
‘Druhy uvádzané v Prílohe I budú predmetom osobitných ochranárskych opatrení týkajúcich sa ich biotopov v záujme zabezpečenia ich prežitia a rozmnožovania na území ich rozšírenia.’
‘Členské štáty osobitne vyhlásia najvhodnejšie územia s ohľadom na ich počet a veľkosť za osobitne chránené územia pre ochranu týchto druhov, berúc do úvahy ich nároky na ochranu na mori a na pevnine v krajinách, kde platí táto Smernica.’ Cieľom kritéria K1 je pokryť sieťou SPA kľúčové populácie relevantných druhov uvedených v Prílohe I smernice o ochrane vtáctva (ďalej len ”výberové druhy”). Hranica ”troch najvýznamnejších území” bola stanovená s cieľom pokrytia takýchto kľúčových národných populácií pomocou siete SPA a vychádza z praxe uplatňovania smernice o ochrane vtáctva v iných členských krajinách EÚ. Je však hneď potrebné podotknúť, že v mnohých prípadoch nie je možné alebo praktické identifikovať pre niektoré výberové druhy až tri územia. To sa týka druhov s malými populáciami alebo druhov s obmedzeným rozšírením (napr. Nycticorax nycticorax, Egretta garzetta, E. alba, Ardea purpurea, Platalea leucorodia, Haliaeetus albicilla, Falco vespertinus, Recurvirostra avosetta, Larus melanocephalus, Chlidonias hybridus, C. niger, Luscinia svecica, Acrocephalus melanopogon atď.), u ktorých by striktné uplatnenie kritéria K1 mohlo viesť tiež k identifikácii SPA pokrývajúcich ich malé alebo okrajové, teda nie kľúčové populácie. Na druhej strane, u niektorých výberových druhov ani ”tri najlepšie územia” nemusia pokryť signifikantnú časť ich národných populácií, a tak vo výnimočných prípadoch bude možné zvýšiť počet území na viac ako tri. Toto sa týka zvlášť druhov, ktoré sú viac alebo menej široko rozptýlené a ktorých kľúčové populácie nie sú koncentrované na vybraných lokalitách (napr. Aquila pomarina, Glaucidium passerinum, Strix uralensis, Aegolius funereus, Caprimulgus europaeus, Alcedo atthis, Dryocopus martius, Ficedula albicollis, F. parva atď.).

Výberové druhy a medzné počty
V prípade kritéria K1 sú výberovými druhmi na Slovensku všetky pôvodné a pravidelne hniezdiace druhy vtákov, menované v Prílohe I smernice o ochrane vtáctva, bez akejkoľvek následnej selekcie druhov. Výsledný zoznam druhov, pre ktoré platí kritérium K1, obsahuje 58 druhov.
Význam územia navrhovaného ako SPA pre daný výberový druh je kvantitatívne stanovený veľkosťou hniezdnej populácie tohto druhu na tomto území. Pre stanovenie medzného počtu hniezdnej populácie výberového druhu kritéria K1 bola použitá medzinárodne zaužívaná minimálna hladina 1% jeho národnej hniezdnej populácie. Avšak, v záujme vylúčenia území s malými, okrajovými alebo pre ochranu kľúčových populácií s menej významnými miestnymi populáciami (napr. jeden pár) boli pre dve skupiny druhov s malými národnými populáciami stanovené vyššie minimálne medzné populácie, a to nasledovne: pre druhy patriace k ”nespevavcom” (Non-Passeriformes) s národnými populáciami do 200 párov sú medzným počtom dva hniezdne páry, pre druhy patriace k ”spevavcom” (Passeriformes) s národnými populáciami do 500 párov je medzným počtom päť párov.

Kritérium K2

Definícia
Územie, na ktorom sa pravidelne zdržiava najmenej 1% ťahovej alebo bio-regionálnej alebo celkovej európskej populácie sťahovavého druhu uvedeného v Prílohe I smernice o ochrane vtáctva.

Zdôvodnenie
Toto kritérium vychádza z nasledovných požiadaviek článku 4.1 smernice o ochrane vtáctva: ‘Druhy uvádzané v Prílohe I budú predmetom osobitných ochranárskych opatrení týkajúcich sa ich biotopov v záujme zabezpečenia ich prežitia a rozmnožovania na území ich rozšírenia.’
‘Členské štáty osobitne vyhlásia najvhodnejšie územia s ohľadom na ich počet a veľkosť za osobitne chránené územia pre ochranu týchto druhov, berúc do úvahy ich nároky na ochranu na mori a na pevnine v krajinách, kde platí táto Smernica.’ Migrácia je definovaná ako sezónne presuny na veľké vzdialenosti z a na hniezdiská. Podľa Bonnskej konvencie sa za ”migrujúci druh” považuje: ”Celková populácia alebo akákoľvek geograficky odlišná časť populácie akéhokoľvek druhu alebo nižšieho taxónu voľne žijúceho živočícha, ktorej signifikantné časti cyklicky a predpovedateľne prekračujú jednu alebo viacero národných odlíšiteľných hraníc”. Slovo ”migrujúci” preto vylučuje populácie, ktoré sú zväčša stále alebo disperzívne na krátke vzdialenosti.
”Ťahová” alebo iná odlíšiteľná populácia vodného druhu sú určené zameniteľne v rámci ”geografických” a ”biogeografických regiónov” ako ”biogeografické populácie” alebo ”geografické limity každej známej odlíšiteľnej populácie druhu alebo poddruhu” (Rose a Scott, 1997).

Výberové druhy a medzné počty
V prípade kritéria K2 sú výberovými druhmi na Slovensku všetky pôvodné a pravidelne migrujúce druhy vtákov, menované v Prílohe I smernice o ochrane vtáctva. Z tohto východiskového zoznamu boli vyňaté len tie druhy, ktoré nevytvárajú zoskupenia počas migrácie alebo zimovania. Výsledný zoznam druhov, pre ktoré platí kritérium K2, obsahuje 56 druhov. Význam územia navrhovaného ako SPA pre daný výberový druh je kvantitatívne stanovený veľkosťou zoskupení ťahovej populácie tohto druhu na tomto území. Pre stanovenie medzného počtu výberového druhu kritéria K2 bola použitá medzinárodne zaužívaná minimálna hladina 1% jeho ťahovej alebo bioregionálnej populácie. U väčšiny druhov boli 1% medzné počty určené podľa najnovších odhadov ich ťahových populácií (Heath a Evans, 2000). U druhov s neznámymi alebo neidentifikovanými ťahovými populáciami pre strednú Európu boli takto použité ťahové bioregionálne populácie (Rose a Scott, 1997). Napokon u druhov s neznámymi alebo neidentifikovanými ťahovými bioregionálnymi populáciami (napr. Gavia stellata, Ardeola ralloides, Egretta garzetta, E. alba, Cygnus cygnus, Recurvirostra avosetta, Pluvialis apricaria, Philomachus pugnax, Larus melanocephalus a Chlidonias hybridus) bolo pre stanovenie ich medzných počtov použité 1% ich celkových európskych ťahových populácií, určené podľa najnovších odhadov veľkostí ich európskych hniezdnych populácií (BirdLife/EBCC, 2000). Veľkosti ťahových populácií v jedincoch tu boli získané vynásobením spodných hraníc počtov ich hniezdnych párov tromi (Rose and Scott, 1997).

Kritérium K3

Definícia
Územie je jedným z piatich najvýznamnejších hniezdisk pre sťahovavý druh ohrozený v Európe a neuvádzaný v Prílohe I smernice o ochrane vtáctva.

Zdôvodnenie
Toto kritérium vychádza z nasledovných požiadaviek článku 4.2 smernice o ochrane vtáctva:
‘Členské štáty vykonajú podobné opatrenia pre pravidelne sa vyskytujúce sťahovavé druhy neuvádzané v Prílohe I, berúc do úvahy potreby ich ochrany na mori a na pevnine, kde platí táto Smernica, čo sa týka miest ich hniezdenia, preperovania, zimovania a odpočinku pozdĺž ich ťahových ciest. V tomto budú Členské štáty venovať osobitnú pozornosť ochrane mokradí a zvlášť mokradí medzinárodného významu.’
Podobne ako v prípade kritéria K1, je aj v prípade kritéria K3 cieľom pokrytie kľúčových národných populácií u daných výberových druhov. Pravidlá týkajúce sa počtu území pre výberové druhy sú pritom rovnaké ako v prípade kritéria K1, ktoré sú vysvetlené vyššie.

Výberové druhy a medzné počty
V prípade kritéria K3 sú výberovými druhmi všetky na Slovensku pôvodné a pravidelne hniezdiace sťahovavé druhy vtákov, neuvádzané v Prílohe I smernice o ochrane vtáctva. Sledujúc ”potrebu ich ochrany” boli vybrané len druhy ohrozené v Európe a zaradené do jednej z kategórií SPEC 1 až 3 (Tucker a Heath, 1994). Výsledný zoznam druhov, pre ktoré platí kritérium K3, obsahuje 20 druhov.
Pravidlá, týkajúce sa stanovenia medzných počtov pre vybrané druhy, sú rovnaké ako v prípade kritéria K1, ktoré sú vysvetlené vyššie.

Kritérium K4

Definícia
Územie, na ktorom sa pravidelne zdržiava najmenej 1% ťahovej alebo bioregionálnej alebo celkovej európskej populácie sťahovavého druhu ohrozeného v Európe a neuvedeného v Prílohe I smernice o ochrane vtáctva.

Zdôvodnenie
Toto kritérium vychádza z nasledovných požiadaviek článku 4.2 smernice o ochrane vtáctva:
”Členské štáty vykonajú podobné opatrenia pre pravidelne sa vyskytujúce sťahovavé druhy neuvádzané v Prílohe I, berúc do úvahy potreby ich ochrany na mori a na pevnine, kde platí táto Smernica, čo sa týka ich miest ich hniezdenia, preperovania, zimovania a odpočinku pozdĺž ich ťahových ciest. V tomto budú Členské štáty venovať osobitnú pozornosť ochrane mokradí a zvlášť mokradí medzinárodného významu.”
Postup výberu území je rovnaký ako pri kritériu K2.

Výberové druhy a medzné počty
V prípade kritéria K4 sú výberovými druhmi všetky na Slovensku pôvodné a pravidelne migrujúce sťahovavé druhy vtákov, neuvádzané v Prílohe I Smernice o vtákoch. Sledujúc ”potrebu ich ochrany” boli vybrané len druhy ohrozené v Európe a zaradené do jednej z kategórií SPEC 1 až 3 (Tucker a Heath, 1994), a tiež sledujúc ”pozornosť ochrane mokradí” boli vybrané aj ostatné druhy vodných vtákov. Z tohto východiskového zoznamu boli vyňaté len tie druhy, ktoré nevytvárajú zoskupenia počas migrácie alebo zimovania. Výsledný zoznam druhov, pre ktoré platí kritérium K4, obsahuje 67 druhov. Pravidlá týkajúce sa stanovenia medzných počtov pre vybrané druhy sú rovnaké ako v prípade kritéria K2, ktoré sú vysvetlené vyššie.

Kritérium K5

Definícia
Územie, na ktorom sa pravidelne zdržiava najmenej 20,000 sťahovavých vodných vtákov jedného alebo viacerých druhov.

Zdôvodnenie
Toto kritérium vychádza z nasledovných požiadaviek článku 4.2 smernice o ochrane vtáctva:
‘Členské štáty vykonajú podobné opatrenia pre pravidelne sa vyskytujúce sťahovavé druhy neuvádzané v Prílohe I, berúc do úvahy potreby ich ochrany na mori a na pevnine, kde platí táto Smernica, čo sa týka ich miest ich hniezdenia, preperovania, zimovania a odpočinku pozdĺž ich ťahových ciest. V tomto budú Členské štáty venovať osobitnú pozornosť ochrane mokradí a zvlášť mokradí medzinárodného významu.’
”Vodné vtáky” sú definované Ramsarskou konvenciou ako ‘vtáky ekologicky závislé od mokradí. Táto definícia tým zahŕňa akékoľvek od mokradí závislé pelikány a kormorány: Pelecaniformes; volavky, bučiaky, bociany, ibisy a lyžičiare: Ciconiiformes; plameniaky: Phoenicopteriformes; labute, husi a kačice: Anseriformes; od mokradí závislé dravce: Accipitriformes a Falconiformes; od mokradí závislé žeriavy, chriaštele a alky: Gruiformes; od mokradí závislé bahniaky, čajky a rybáre: Charadriiformes.’
Toto kritérium pokrýva všetky mokrade medzinárodného významu identifikované podľa kritéria 5 Ramsarskej konvencie. Konferencia signatárskych krajín tejto konvencie prijala v máji 1999 rezolúciu, ktorá zahŕňa nasledovné pokyny pre jeho uplatňovanie:
”Toto kritérium bude platiť v signatárskych krajinách pre mokrade rôznej rozlohy. Keďže nie je možné podať presný návod na určenie veľkosti územia, na ktorom sa tieto počty majú vyskytovať, mokrade identifikované ako medzinárodne významné podľa Kritéria 5 by mali byť ekologickými jednotkami, a môžu byť takto predstavovať jedno veľké územie alebo skupinu menších mokradí. Ak sú dostupné relevantné údaje, je potrebné venovať pozornosť tiež obmene vodných vtákov počas ťahových období, takže je možné použiť ich celkové počty počas migrácie na danej lokalite.”

Výberové druhy a medzné počty
Toto kritérium platí pre tie druhy, ktoré sú zraniteľné zhromažďovaním sa na cenných alebo citlivých lokalitách počas hniezdenia, zimovania alebo na ťahu.
V prípade kritéria K5 sú výberovými druhmi všetky na Slovensku pôvodné a pravidelne sa vyskytujúce vodné druhy vtákov závislé od mokradí. Z tohto východzieho zoznamu boli vyňaté len tie druhy, ktoré nevytvárajú zoskupenia počas migrácie alebo zimovania. Výsledný zoznam druhov, pre ktoré platí kritérium K5, obsahuje 85 druhov.

2. Kvantitatívne kritériá

Kritérium K6

Definícia
Územia spĺňajúce požiadavky jedného alebo viacerých nasledujúcich pravidiel v akejkoľvek sezóne sú uprednostnené vo výbere, zvlášť v prípadoch.
Keď použitie kritérií K1-5 nevedie k identifikácii primeraných návrhov alebo k výberu najvhodnejších území pre ochranu daného druhu, je možné použiť niektoré z nasledujúcich pravidiel:
Veľkosť populácie a hustota – územia, na ktorých sa zdržiava alebo ktoré podporujú väčšie počty jedincov výberových druhov a/alebo na ktorých sa vtáky zhromažďujú do väčších zoskupení.
Areál druhu – územia poskytujúce pokiaľ možno čo najširšie geografické pokrytie areálu výberového druhu.
Hniezdna úspešnosť – územia s vyššou hniezdnou úspešnosťou výberového druhu.
História výskytu – územia s dlhšou históriou výskytu alebo využívania výberovým druhom.
Územia s vysokým počtom druhov – územia, na ktorých sa vyskytujú alebo ktoré podporujú veľký počet výberových druhov.
Pôvodnosť – územia obsahujúce pôvodné alebo semi-pôvodné biotopy výberového druhu.

Výberové druhy
Zoznam druhov, pre ktoré platí kritérium K6, obsahuje 143 druhov. Sú nimi všetky druhy, pre ktoré zároveň platí ktorékoľvek z kvantitatívnych kritérií K1-K5.

 

Použitá literatúra:
BirdLife/EABC, 2000. European Bird populations: Estimates and Trends. Cambridge, U.K. BirdLife International Heath M. F., Evans, M.I., eds. 2000. Important Bird Areas in Europe: priority sites for conservation . 2 vols. Cambridge, UK, BirdLife International
Rose, P.M., Scott, D.A., eds. 1997. Waterfowl Population Estimates - Second Edition. Wetlands International Publ. 44, Wageningen, The Netherlands.
Tucker G. M., Heath, M. F. 1994. Birds in Europe: their conservation status. Cambridge, U.K., BirdLife International