Chránené územia SLOVENSKA99 2 0 2 2 Časopis Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky
Inštrukcie pre autorov • Chránené územia Slovenska – časopis Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky • Vydáva: Štátna ochana prírody SR v Banskej Bystrici • Zodpovedný redaktor: RNDr. Katarína Králiková • Redakčná rada: RNDr. Jana Durkošová Ing. Martina Gubková Ing. Ivana Havranová, PhD. Ing. Viktória Ihringová RNDr. Ján Kadlečík RNDr. Katarína Králiková RNDr. Alexander Lačný, PhD. Ing. Henrich Mičko Ing. Marta Mútňanová • Neprešlo jazykovou korektúrou • Adresa redakcie: Štátna ochrana prírody SR Tajovského 28B, 974 01 Banská Bystrica • E - mail: chus@sopsr.sk • ISSN 2453-6423 Príspevky posielajte na adresu: chus@sopsr.sk Uzávierka príspevkov do časopisu Chránené územia Slovenska č. 100 je 31. máj 2023 • K článku priložte kvalitné fotografie s dobrým rozlíšením (min.1,5 MB). • Fotografie pošlite aj ako samostatné súbory (jpg, tif), nie len ako súčasť článku v MS Word. • K fotografiám, resp. obrazovým prílohám uveďte komentár/popis a meno autora. • Tabuľky tvorte výlučne pomocou tabulátorov (prípadne aj s funkciou tabuľka) v textovom editore MS Word alebo v programe Excel. Polia bez hodnoty nenechávajte prázdne, vyplňte ich pomlčkou. • Vedecké mená taxónov píšte kurzívou. • Mená autorov píšte kapitálkami. • Literatúru v texte citujte podľa vzoru:„…boli zistené aj v kostole v Turanoch (OBUCH & KADLEČÍK 1997, VAVROVÁ 1998)…“. • Použité zdroje v zozname literatúry uvádzajte podľa vzoru: OBUCH, J. & KADLEČÍK, J. 1997: Letný výskyt netopierov v podkrovných priestoroch v oblasti NP Malá Fatra. Vespertilio, 3: 131–134., resp. ELIÁŠ P., DÍTĚ D. & SÁDOVSKÝ M. 2003: Rastie Acorellus pannonicus (Jacq.) Palla na Slovensku? Ochrana prírody, 22: 23 – 25.] • Nadpisy nepíšte veľkými písmenami, nepodčiarkujte ich, nepoužívajte v nadpisoch medzery medzi písmenami. • Na konci príspevku uveďte meno a priezvisko autora, titul a pracovisko. Príspevky do časopisu zasielajte na adresu: chus@sopsr.sk. Redakčná rada rozhoduje o zaradení príspevkov do príslušného čísla, ako aj do rubrík časopisu. Redakčná rada si vyhradzuje právo na gramatickú, štylistickú a formálnu úpravu dodaných príspevkov bez konzultácie s autorom, ak úprava nemení význam a ani obsah článku. Redakčná rada má právo odmietnuť príspevky, ktoré obsahovo nezapadajú do koncepcie časopisu, ako aj príspevky, ktoré sú invektívne.
CHUS 99/2022 1 Obsah Obsah Prehľad vývoja stavu právnej ochrany chránených území národnej sústavy v roku 2022 (B. FAŠKO) ................................................................................................. 2 Zaujímavosti z mykologického prieskumu v CHKO Malé Karpaty (M. JURČA) ................................................................................................ 4 Ďalší rok monitoringu pyšteka alpínskeho v Roháčoch (B. SEDLÁKOVÁ).......................................................................................... 7 Ako pomenovať zavlečené druhy v územiach (P. ELIÁŠ).................................................................................................... 8 Rak červený, ďalší konkurent našich pôvodných rakov ? (I. HAVRANOVÁ, M. APFELOVÁ) ................................................................17 Podpora hniezdnych možností pre synantropne žijúce sovy (M. DANILÁK) ..........................................................................................21 Penovcové prameniská Pr3 v Malých Karpatoch (M. CABADAJOVÁ).................................................................................... 23 Zaujímavé skalné útvary neďaleko Pustej Vsi v Malých Karpatoch (A. LAČNÝ, M. GALOVÁ) ..........................................................................26 Náznak skalného hríbu neďaleko Zámčiska pri Modre v Malých Karpatoch (A. LAČNÝ) ............................................................................................... 28 Jaskyne po stromových pozostatkoch (P. SABO) .................................................................................................30 Alternatívny manažment vegetácie v koridoroch elektrických vedení na východnom Slovensku (Ľ. VADEL)............................................................................................... 33 Náučný chodník okolo NPR Podskalský Roháč (M. DUCHOŇ, J. SMATANOVÁ, I. KALAFUSOVÁ, M. PEPICHOVÁ, D. DÚBRAVKOVÁ, L. BENEDIKOVÁ) ......................................................... 37 Náučný chodník Krasové javy Hôrky (A. BALÁŽOVÁ) ......................................................................................... 44 Návštevnosť na lokalite Morské oko počas letnej turistickej sezóny 2022 (Z. ARGALÁŠOVÁ) ..................................................................................... 47 Prameň Sírne oko v Novohrade (Ľ. GAÁL) ................................................................................................. 49 Prvý tábor ochrancov prírody na Čabradi (A. MEZEI) ...............................................................................................51 Potulky po Lúčanskej Malej Fatre (A. BADUROVÁ) ........................................................................................55 42. zasadnutie Stáleho výboru Bernského dohovoru – iniciatívy ochrany prírody pokračujú (J. DURKOŠOVÁ) .......................................................................................61 Prísľub pre zvýšenie ochrany a aktivít v mokradiach pre ľudí aj prírodu (J. KADLEČÍK, A. LEŠOVÁ, A. KUŠÍKOVÁ) ..................................................67 Stretnutie členských krajín Medzinárodnej veľrybárskej komisie alebo IWC68 – volanie po efektívnejšej ochrane veľrýb (B. HRABKOVSKÝ) ....................................................................................72 Výsledky deviateho plenárneho zasadnutia Medzivládnej vedecko-politickej platformy pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES-9) (I. KOUBEK) ..............................................................................................74 Deklarácia k dosiahnutiu funkčnej biodiverzity v dunajsko-karpatskom regióne (J. KADLEČÍK) ...........................................................................................75 Zasadnutie spoločného manažmentového výboru lokality UNESCO Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy (I. KOUBEK) ..............................................................................................77 Konferencia EUROPARC Federation 2022 (N. KUBICOVÁ) .........................................................................................78 Študijná cesta do biosférických rezervácií v Slovinsku v rámci realizácie projektu Implementácia Agendy 2030 prostredníctvom biosférických rezervácií (M. MRÁZOVÁ, Z. BARTUŠOVÁ) ...............................................................83 Zasadnutie konferencie zmluvných strán AEWA (MOP 8) (A. LEŠOVÁ, A. KUŠÍKOVÁ) .......................................................................89 Rok 2022 medzi vážkami a vážkarmi (D. ŠÁCHA) ..............................................................................................91 XXVII. ročník stretnutia Klubu seniorov štátnej ochrany prírody Slovenska (J. BURKOVSKÝ) ........................................................................................94 Jubilujúci RNDr. Andrej Stollmann (REDAKCIA)................................................................................................ 95 RNDr. Ján Jahn, PhD. 70 – ročný (J. KOŠŤÁL) ..............................................................................................96 Ján Kadlečík – 65 ročný (REDAKCIA)................................................................................................ 97 • Predná strana obálky: Jazero Morské oko, foto: Z. Argalášová
2 CHUS 99/2022 Čo nové v ochrane prírody a krajiny Prehľad vývoja stavu právnej ochrany chránených území národnej sústavy v roku 2022 Prehľad vyhlásených chránených území v roku 2022 č. Kategória Názov CHÚ (kód územia Natura 2000) Výmera (ha) Číslo predpisu Predpis vydal orgán Účinnosť od 1. PR Vydrica (zasahuje do SKUEV0388 Vydrica, SKUEV1388 Vydrica a SKUEV0104 Homoľské Karpaty) 483,49 (OP – 97,75) Nariadenie č. 19/2022 Z. z. z 19. 1. 2022 Vláda SR 1. 2. 2022 2. obecné CHÚ Dunajská riviéra – pod hrádzou 2,1852 VZN obce č. 1/2022 z 27. 1. 2022 Obec Hamuliakovo 19. 2. 2022 3. PP Školská jaskyňa (verejnosti voľne prístupná jaskyňa) - Vyhláška č. 23/2022 v. v. z 23. 2. 2022 OÚ Košice 1.3. 2022 4. NP Muránska planina – vyhlásenie a zonácia (SKUEV0225 Muránska planina, SKUEV3225 Muránska planina, SKUEV0282 Tisovský kras – časť) 18 516,05 (OP – 13 002,62) Nariadenie č. 278/2022 Z. z. z 13. 7. 2022 Vláda SR 1.10. 2022 PR Vydrica, foto: archív CHKO Malé Karpaty
CHUS 99/2022 3 Čo nové v ochrane prírody a krajiny Prehľad zrušených chránených území v roku 2022 č. Kategória Názov CHÚ (dôvod zrušenia) Výmera (ha) Číslo predpisu Predpis vydal orgán Účinnosť od 1. NPR Cigánka (stáva sa súčasťou zón NP Muránska planina) 44,25 Nariadenie č. 278/2022 Z. z. z 13. 7. 2022 Vláda SR 1. 10. 2022 2. PR Čertova dolina (stáva sa súčasťou zón NP Muránska planina) 49,02 Nariadenie č. 278/2022 Z. z. z 13. 7. 2022 Vláda SR 1. 10. 2022 3. PR Fabova hoľa (stáva sa súčasťou zón NP Muránska planina) 261,7513 Nariadenie č. 278/2022 Z. z. z 13. 7. 2022 Vláda SR 1. 10. 2022 4. PR Havrania dolina (stáva sa súčasťou zón NP Muránska planina) 229,67 Nariadenie č. 278/2022 Z. z. z 13. 7. 2022 Vláda SR 1. 10. 2022 5. NPR Hradová (stáva sa súčasťou zón NP Muránska planina) 127,47 Nariadenie č. 278/2022 Z. z. z 13. 7. 2022 Vláda SR 1. 10. 2022 6. NPR Hrdzavá (stáva sa súčasťou zón NP Muránska planina) 357,19 Nariadenie č. 278/2022 Z. z. z 13. 7. 2022 Vláda SR 1. 10. 2022 7. NPR Javorníková (stáva sa súčasťou zón NP Muránska planina) 170,65 Nariadenie č. 278/2022 Z. z. z 13. 7. 2022 Vláda SR 1. 10. 2022 8. NPR Kášter (stáva sa súčasťou zón NP Muránska planina) 57,73 Nariadenie č. 278/2022 Z. z. z 13. 7. 2022 Vláda SR 1. 10. 2022 9. NPR Malá Stožka (stáva sa súčasťou zón NP Muránska planina) 59,61 (OP – 123,54) Nariadenie č. 278/2022 Z. z. z 13. 7. 2022 Vláda SR 1. 10. 2022 10. PR Mašianske skalky (stáva sa súčasťou zón NP Muránska planina) 16,93 Nariadenie č. 278/2022 Z. z. z 13. 7. 2022 Vláda SR 1. 10. 2022 11. PR Mokrá Poľana (stáva sa súčasťou zón NP Muránska planina) 13,5244 Nariadenie č. 278/2022 Z. z. z 13. 7. 2022 Vláda SR 1. 10. 2022 12. PR Nad Furmancom (stáva sa súčasťou zón NP Muránska planina) 2,78 Nariadenie č. 278/2022 Z. z. z 13. 7. 2022 Vláda SR 1. 10. 2022 13. NPR Poludnica (stáva sa súčasťou zón NP Muránska planina) 330,43 Nariadenie č. 278/2022 Z. z. z 13. 7. 2022 Vláda SR 1. 10. 2022
4 CHUS 99/2022 Čo nové v ochrane prírody a krajiny 14. PR Pralesy Slovenska – Kučalach (stáva sa súčasťou zón NP Muránska planina) 29,4281 Nariadenie č. 278/2022 Z. z. z 13.7. 2022 Vláda SR 1. 10. 2022 15. NPR Šarkanica (stáva sa súčasťou zón NP Muránska planina) 454,75 Nariadenie č. 278/2022 Z. z. z 13. 7. 2022 Vláda SR 1. 10. 2022 16. NPR Šiance (stáva sa súčasťou zón NP Muránska planina) 132,06 Nariadenie č. 278/2022 Z. z. z 13. 7. 2022 Vláda SR 1. 10. 2022 17. CHA Tunel pod Dielikom (stáva sa súčasťou zón NP Muránska planina) - Nariadenie č. 278/2022 Z. z. z 13. 7. 2022 Vláda SR 1. 10. 2022 18. NPR Veľká Stožka (stáva sa súčasťou zón NP Muránska planina) 259,21 (OP – 98,78) Nariadenie č. 278/2022 Z. z. z 13. 7. 2022 Vláda SR 1. 10. 2022 19. PR Zlatnianske skalky (stáva sa súčasťou zón NP Muránska planina) 30,67 Nariadenie č. 278/2022 Z. z. z 13. 7. 2022 Vláda SR 1. 10. 2022 20. NPR Zlatnica (stáva sa súčasťou zón NP Muránska planina) 154,06 Nariadenie č. 278/2022 Z. z. z 13. 7. 2022 Vláda SR 1. 10. 2022 Zaujímavosti z mykologického prieskumu v CHKO Malé Karpaty V roku 2022 prebehol v kompetenčnom území Správy CHKO Malé Karpaty mykologický prieskum na desiatkach rôznych lokalít či už priamo v pohorí Malých Karpát, v podhorských oblastiach, vo voľnej krajine a pri vodných tokoch. Počas tohto prieskumu boli zmapované stovky druhov húb. V tomto článku ponúkame zaujímavosti z tohto prieskumu, ktoré sú dôležité z hľadiska poznávania mykobioty Slovenska a ochrany biotopov, v ktorých tieto druhy rastú. 26. 7. 2022 Počas terénneho prieskumu v prírodnej rezervácii Strmina neďaleko obce Borinka bola objavená vzácna huba zubček teplomilný (Climacodon pulcherrimus). Viacero trsov rástlo na starých rozkladajúcich sa kmeňoch buka v sutinovo-bukovom biotope. Táto huba rastie prevažne v tropických oblastiach sveta. Z územia Slovenska bolo doposiaľ publikovaných len 11 nálezov, z toho dva nálezy boli priamo z Malých Karpát a jeden z Lindavského lesa (JURČA 2021). 26. 8. 2022 Počas terénneho prieskumu v národnej prírodnej rezervácii Šúr sme objavili zákonom chránenú hubu pahlivu šafranovú (Crepidotus crocophyllus). Bolo nájdených viac ako 20 plodníc na padnutom kmeni listnáča v značnom štádiu rozkladu v prevažne jelšovom biotope. V Európe osídľuje hlavne Ing. Branislav Faško, ŠOP SR, riaditeľstvo
CHUS 99/2022 5 Starostlivosť o prírodu a krajinu bresty, jasene, topole, duby, hraby, javory a buky (HAGARA 2014). 23. 9. 2022 Počas terénneho prieskumu v národnej prírodnej rezervácii Šúr boli nájdené desiatky plodníc druhu hríbovníka jelšového (Gyrodon lividus). Plodnice boli nájdené v prevažne jelšovom biotope. Tento druh rastie vo vlhkých pôvodných jelšinách. Na niektorých lokalitách tvorí trvalú súčasť mykoflóry, ale vcelku je dosť zriedkavý (HAGARA 2014). Aj keď tento druh nie je zákonom chránený, jeho náleziská si ako vzácne biotopy zasluhujú ochranu. 27. 9. 2022 Počas terénneho prieskumu v chránenom areáli Svätojurské hradisko bolo na dvoch lokalitách objavených niekoľko plodníc vzácnej huby zubčeka teplomilného (Climacodon pulcherrimus). Prvý nález predstavoval dva trsy na rozkladajúcom sa kmeni buka a druhý nález jeden trs na rozkladajúcom sa kmeni listnáča. Nálezy boli objavené v prevažne bukovom listnatom lese. 2. 10. 2022 Počas terénneho prieskumu bolo v agátovom lese v podhorskej oblasti Malých Karpát neďaleko obce Stupava objavených šesť plodníc vzácnej huby čechratca sladkastého (Leucopaxillus rhodoleucus). Doposiaľ bolo publikovaných len šesť nálezov tejto huby z územia Slovenska, prevažne z kultúr agáta bieleho alebo z lokalít, kde sa agát vyskytoval (JURČA 2022). Zubček teplomilný (Climacodon pulcherrimus), PR Strmina, 26. 7. 2022 Pahliva šafranová (Crepidotus crocophyllus), NPR Šúr, 26. 8. 2022
6 CHUS 99/2022 Starostlivosť o prírodu a krajinu Literatúra: HAGARA L. 2014: Ottova encyklopédia húb. Praha: Ottovo nakladatelství, s. r. o., 2015. 1152s. ISBN 978-80-7451-408-1 JURČA M. 2021: Nálezy vzácnej huby Climacodon pulcherrimus (zubček teplomilný) v CHKO Malé Karpaty. Chránené územia Slovenska, 97: 13 – 15. JURČA M. 2022: Nález vzácnej huby čechratec sladkastý (Leucopaxillus rhodoleucus (Romell) Kühner) v kultúrach agáta bieleho pri ústí potoku Malina do Moravy. Chránené územia Slovenska, 98: 23 – 24. Ing. Michal Jurča, Správa CHKO Malé Karpaty Hríbovník jelšový (Gyrodon lividus), NPR Šúr, 23. 9 .2022 Zubček teplomilný (Climacodon pulcherrimus), CHA Svätojurské hradisko, 27. 9. 2022 Čechratec sladkastý (Leucopaxillus rhodoleucus), agátový les v podhorskej oblasti Malých Karpát, 2. 10. 2022
CHUS 99/2022 7 Starostlivosť o prírodu a krajinu Ďalší rok monitoringu pyšteka alpínskeho v Roháčoch Ďalší rok priniesol poznatky o ekológií pyšteka alpínskeho vo svojej pôvodnej lokalite pod Ostrým Roháčom. Informovali sme o ňom aj v CHUS 97/2021 a tiež v časopise Ochrana prírody 34/2019. Už v roku 1889 bol publikovaný prvý výskyt pyšteka alpínskeho v Západných Tatrách profesorom Kulczinskym. Odvtedy bol tento druh evidovaný v rôznych nadmorských výškach od 1740 po 1880 m. Z uvedených údajov sa dá usudzovať, že pyštek alpínsky sa nachádzal na viacerých miestach pod Ostrým Roháčom od východného svahu po západný. Niektorí botanici tvrdia, že rástol aj v členitých stenách Roháča. V tomto roku došlo k stenovému zrúteniu skalného bloku smerujúceho na západ, pravdepodobne po dlhodobom zatekaní do skalných štrbín. Časťou padajúcej drobnej sutiny bola lokalita zasiahnutá. Pri prvej návšteve sa nám nepodarilo pyštek nájsť. Spadnutá sutina pokryla celú plochu. Skalné bloky a hrubá sutina bola zosunutá pod existujúcou lokalitou pyšteka alpínskeho a drobná sutina bola roztrúsená po svahu. Pri druhej návšteve začiatkom augusta po dôkladnom sledovaní terénu bolo zistené, že väčšina jedincov rastliny je viditeľná spod drobnej sutiny. Krehká rastlinka s plytkým koreňovým systémom mala schopnosť pri zasypaní regenerovať a dostať výhonky na povrch. Príčinou nápadného kolísania populačnej hustoty pyšteka alpínskeho je pravdepodobne opad skalného materiálu zo stien Ostrého Roháča. Celkový pohľad na biotop pyšteka alpínskeho pod Ostrým Roháčom Životaschopné výhonky rastlinky v hrubej sutine
8 CHUS 99/2022 Starostlivosť o prírodu a krajinu Horská záchranná služba – Stredisko lavínovej prevencie nám poskytla vybrané údaje z AMS (automatická meteorologická stanica) na Prednom Salatíne od roku 2020. Tu môžeme porovnávať jednotlivé namerané prvky v časových intervaloch ako je teplota vzduchu, smer a rýchlosť vetra, slnečné žiarenie a vlhkosť vzduchu. Lokalita je navštevovaná pracovníkmi Správy TANAP-u iba ojedinele, preto vieme časovo posúdiť z údajov meteorologickej stanice, kedy mohlo dôjsť k prípadným stresom a zmenám prostredia. V budúcnosti bude možné porovnať dáta a aplikovať ich na správanie druhu, zachovanie druhu v domovskom prostredí a jeho vlastnosť na adaptáciu prostredia na jedinej lokalite v územnej pôsobnosti TANAP-u. Ing. RNDr. Blažena Sedláková, Správa TANAP-u Pozostatok výhonku po zasypaní sutinou Zvyšok rastliny pod skalnými blokmi Ako pomenovať zavlečené druhy v územiach V územiach sa vyskytujú druhy, ktoré sa tam predtým nevyskytovali, ale sa zaznamenali len v nedávnej dobe. Boli tam buď úmyselné zavedené alebo neúmyselné zavlečené. Hovoríme o introdukcii a o zavlečených druhoch organizmov. Naturalizované zavlečené druhy sa stávajú trvalou súčasťou biodiverzity určitého územia bez viditeľného vplyvu na domáce druhy a ekosystémy. Iba nepatrná časť z nich sa (za určitých podmienok) môže začať šíriť a prípadne i prenikať do ekosystémov. Prenikanie zavlečených druhov zvyšuje biodiverzitu územia, ale súčasne môže predstavovať riziko pre prežitie ohrozených a vzácnych typov rastlinstva (ELIÁŠ 1995). Označovanie zavlečených druhov je dosť nejednotné, ako ukazuje tabuľka 1. Termíny sa líšia podľa prístupu/pohľadu (biogeografický, ekologický a antropocentrický, resp. environmentalistický) a kritérií (pôvod druhu, správanie sa v novom prostredí a dôsledok, dopad, resp. vplyv na domácu biotu) (ELIÁŠ 1997a, 2009, KRIŠTÍN 1997). V poslednom období sa v médiách (denníky, časopisy, TV, internet) a aj v našej odbornej literatúre objavujú práce a vystúpenia, v ktorých sa pravidelne používajú termíny „votrelec“, „nebezpeční a nevítaní votrelci“, „agresívne druhy“ pre zavlečené (introdukované) druhy rastlín a živočíchov, ktoré sa na našom území šíria a prenikajú do prirodzených spoločenstiev (označujú sa termínom invázne druhy, ELIÁŠ 1997a,b, 2009, 2021a,c, 2022). Ako správne pomenovať zavlečené druhy, ktoré sa vyskytujú v územiach? V tomto príspevku diskutujem rôzne pomenovania zavlečených druhov a navrhujem slovenskú terminológiu s príslušnými anglickými ekvivalentami (tabuľka 2).
CHUS 99/2022 9 Starostlivosť o prírodu a krajinu Nové druhy Nové druhy rastlín a živočíchov, ktoré sa dovtedy/predtým v územiach nevyskytovali, t. j. nové druhy pre územie, vzbudzovali pozornosť botanikov a zoológov v minulosti a vzbudzujú ju aj v súčasnosti. Niektoré boli opísané ako nové druhy dokonca aj viackrát, napr. pohankovec japonský (Fallopia japonica (HOUTT.) HEDBERG) (obr. 1) bol opísaný najskôr ako Reynoutria japonica HOUTT. a Polygonum cuspidatum SIEBOLD et ZUCC., neskôr sa používali mená Pleuropterus cuspidatus (SIEBOLD ET ZUCC.) H. GROSS a Tiniaria japonica (HOUTT.) HEDBERG. Nové zavlečené druhy (neobiota) vzbudzovali pozornosť botanikov a zoológov aj na Slovensku. Slovenskí floristi si všímali nové druhy v území ako pozoruhodné rastliny (KMEŤ 1899). HOLUBY (1912) komentoval výskyt zavlečených druhov v Šúri pri Sv. Jure a predpovedal ich šírenie na území Slovenska. Floristi a faunisti za nové druhy pre územie označujú aj druhy, ktoré dovtedy neboli z územia známe, hoci boli súčasťou domácej flóry či fauny krajiny. Preto je treba termín nový druh upresniť spojením nový zavlečený druh. Termín neobiota označuje rastliny a živočíchy zavlečené do území približne po roku 1500, keď sa vďaka rozvíjajúcej sa námornej doprave začala výmena tovarov medzi Starým (Európou) a Novým (Severnou Amerikou) svetom. Organizmy zavlečené do území skôr (v Európe v období od začiatku neolitického poľnohospodárstva až po koniec stredoveku) sa označujú ako archeobiota. Analogicky pre rastliny rozlišujeme termíny archeofyty a neofyty, pre živočíchy archeozoa a neozoa (KOWARIK & STARFINGER 2009). Podľa Sukoppa (SUKOPP 2001) sa termín neofyt používa v dvoch významoch: (a) historicky ako rastliny introdukované od roku 1500 a (b) ekologicky ako introdukované druhy, ktoré sa naturalizovali v prirodzených alebo poloprirodzených stanovištiach (= agriofyty). FRANTOVÁ (1947) ich označuje ako novoobčania. ELIÁŠ (2021b) uvádza neofyty ako nedávno zavlečené rastliny a archeofyty ako dávno zavlečené udomácnené rastliny. Agriofyty je menej početná skupina zavlečených a naturalizovaných druhov, ktoré sú schopné súťaženia s domácimi rastlinnými spoločenstvami. Stali sa trvalou súčasťou domácej vegetácie a ich ďalšia existencia už nie je závislá od ľudských Tabuľka 1: Používanie rôznych termínov pre označenie zavlečených druhov podľa troch rozdielnych prístupov/pohľadov a kritérií (ELIÁŠ 1997a, 2005b, upravené a doplnené) Prístup/Pohľad Dôraz (kritérium) Proces Označenie druhu 1. Biogeografický Pôvod druhu Introdukcia a expanzia mimo pôvodný areál Cudzí, cudzokrajný, exotický, adventívny, introdukovaný, zavlečený, dovezený, nepôvodný 2. Ekologický Správanie sa populácie druhu v novom prostredí Zakladanie miestnych populácií a formovanie metapopulácie v novom území. Hromadné/náhle? prenikanie, vstup do biocenóz a ekosystémov Invázny druh, invadujúci druh, kolonista, osídlujúci druh 3. Antropocentrický a environmentalistický Dôsledok, dopad, vplyv Zmeny v štruktúre a diverzite, ohrozenie biodiverzity, ekonomické a ekologické škody Burina, škodca, votrelec, votrelecký druh, problémový druh, biologický polutant, transformačný druh
10 CHUS 99/2022 Starostlivosť o prírodu a krajinu aktivít (podľa Kamyčeva, in SUKOPP 2001). HOLUB & JIRÁSEK (1971) ich označujú termínom neoindigenofyty. Cudzie druhy Pre označenie zavlečených druhov sa často používajú termíny cudzí, cudzokrajný či dokonca exotický (tabuľka 1). Dôraz sa kladie na pôvod druhov rastlín a živočíchov – druhy cudzieho pôvodu, pochádzajúce z inej krajiny. Odborný anglický termín alien je odvodený od latinského slova Alius, lat. iný. Do slovenčiny sa slovo alien prekladá ako cudzí, odlišný, opačný, cudzinec. V odborných botanických a zoologických (a iných) textoch by sa mal prekladať ako zavlečený. Vzťahuje sa na organizmy (druhy) introdukované do územia človekom zámerne (zanesenie, zavedenie) alebo neúmyselne (zavlečenie) (od zavliecť, zaniesť, zaviesť, cf. PISÁRČIKOVÁ et al. 2004), druhy pestované, unikajúce z kultúr, divočiace a splaňujúce (ELIÁŠ 2004, 2005c), udomácnené (naturalizované) (ELIÁŠ 2006). Činnosť človeka umožňuje týmto druhom prekonať veľké biogeografické prekážky a presunúť sa do nového, obvykle vzdialeného územia (ELIÁŠ 1997a, 2009, RICHARDSON et al. 2000, PYŠEK et al. 2004). Zavlečené druhy v území, adventívna flóra a fauna, sa stali predmetom adventívnej floristiky a faunistiky. Sledovala sa antropogénna migrácia rastlín a živočíchov z iných krajín, šírenie nových, zavlečených (adventívnych) druhov v Európe (SUKOPP 1998, TREPL 1990). Botanici a zoológovia sa zaujímali o čas introdukcie nových druhov, šírenie (rýchlosť šírenia) v novom území a o stupeň ich udomácnenia (naturalizácie) v území (ELIÁŠ 1997a, b, KRIŠTÍN 1997). Z hľadiska pôvodu (začiatku existencie, vzniku) sa cudzie druhy považujú za nepôvodné druhy, t.j. také, ktoré vznikli v inom území. Nie sú to domáce (angl. native, indigenous), ale cudzie (angl. non-native) druhy (RICHARDSON et al. 2000, PYŠEK et al. 2004). Koncepcia pôvodného areálu druhu má však svoje obmedzenia a je predmetom odbornej diskusie. Určenie pôvodného alebo sekundárneho areálu druhu môže byť rozhodujúce pre hodnotenie pôvodnosti druhu v konkrétnom území. Pohankovec japonský (Fallopia japonica) v mladom poraste pri poľnej ceste z intravilánu obce, Foto: P. Eliáš st., Velčice, jún 2015
CHUS 99/2022 11 Starostlivosť o prírodu a krajinu Rýchlo sa šíriace druhy Správanie sa zavlečených druhov v novom prostredí je dôležitým kritériom pre hodnotenie úspešnosti zavlečenia druhu. Väčšina zavlečených druhov v novom území neuspeje – nezaloží obnovujúcu sa populáciu. Ide o prechodné zavlečenie. Napríklad KRIŠTOFÍK (2012) uvádza neúspešné introdukcie 13 nepôvodných druhov cicavcov na Slovensku. Mnoho druhov však založí nové populácie, rýchlo sa šíri a udomácňuje. Je to úspešné zavlečenie (introdukcia) druhu (ELIÁŠ 2009). Niektoré naturalizované druhy sa v novom prostredí rýchlo šíria na veľké vzdialenosti od materských populácií a obvykle obsadia rozsiahle územia. Označujú sa termínom invázne druhy (angl. invasive species). Ekologická definícia invázneho druhu je založená na schopnosti rýchleho šírenia. Podľa nej sa druh môže považovať za invázny bez toho, aby vykazoval významný negatívny dôsledok (impakt) (RICHARDSON et al. 2000; PYŠEK et al. 2004, 2020, ELIÁŠ 2009). Termín invázny druh je však nepresný, pretože nevyjadruje skutočný stav (ELIÁŠ 2005b, 2009). Pohľad na porast nedávno zavlečenej netýkavky malokvetej (Impatiens parviflora) v podraste dubovo-hrabového lesa. A – celkový pohľad, B – detail porastu. Foto P. Eliáš st., Bratislava-Železná Studienka, máj 2018. A B Invázne sa správa len časť druhovej populácie zavlečenej do nového prostredia (územia) za hranicami primárneho areálu (ELIÁŠ 1997a, 2005b, 2009). Invázne správanie sa (zakladanie lokálnych populácií a formovanie metapopulácií v území) je vlastnosťou miestnych populácií niektorých zavlečených druhov v nových územiach
12 CHUS 99/2022 Starostlivosť o prírodu a krajinu a nemôže sa zovšeobecniť pre druh ako celok (entitu) (ELIÁŠ 2005b, 2009, 2011). Ide o invadujúce druhy a invadujúce populácie týchto zavlečených druhov. Preto uprednostňujeme termín rýchlo sa šíriace druhy (tabuľka 2). Druhy môžu mať určitý invázny potenciál (súbor biologických, fyziologických a ekologických znakov a vlastností), ktorý im umožní úspešne založiť populáciu a naturalizovať sa v novom prostredí (ELIÁŠ 2001, 2009) Votrelecké druhy (votrelci) V praktickej ochrane prírody sa invázny druh definuje podľa dôsledkov/dopadov na prirodzené spoločenstvá, ekosystémy, pričom ako rozhodujúce kritérium je jeho negatívny vplyv – impakt (tabuľka 1). Súčasne sa za invázne považujú len tie druhy, ktoré invadujú prirodzené a poloprirodzené stanovištia. Tento prístup a takúto definíciu podporujú medzinárodné organizácie (IUCN, WHO) a dokumenty (CBD), ktoré za invázne druhy považujú len tie zavlečené druhy, ktoré majú nebezpečný účinok na ekomomiku, životné prostredie alebo zdravie (IUCN, 2000). V ochranárskej a popularizačnej literatúre a v médiách sa v posledných rokoch používa označenie votrelec (angl. invader), votrelecké druhy (angl. invasive species), pre zavlečené invázne druhy spájané s apriori predpokladaným negatívnym dopadom. Samotné slovo votrelec je spojené so zápornými a odmietavými vlastnosťami a nepriaznivým hodnotením. V ľudskej histórii sa spája s útokmi, vojenskými napadnutiami, priamymi bojovými akciami na zničenie nepriateľa, s agresiou, vpádom na cudzie územie, inváziou (útočným napadnutím), nájazdami (vtrhnutie na cudzie územie) atď. (cf. ELIÁŠ 1997b, 2009, 2022, PISÁRČIKOVÁ et al. 2004). Vzťahuje sa na človeka, na jeho etické a morálne vlastnosti, správanie sa jednotlivcov alebo častejšie skupín ľudí. Militantnú terminológiu uplatnil v inváznej biológii/ekológii britský zoológ a ekológ Ch. Elton (1900 – 1991), keď v knihe The ecology of invasions by animals and plants používal analógiu s vojenskými operáciami/akciami (ELTON 1958). Zvýrazňuje dôsledky invázií na ľudí (pandémie chorôb, úmrtia), hrozby a obavy (strach) z budúcnosti domácich druhov. Nevhodnosť a neprijateľPohľad na porast divočiacej telekie (Telekia speciosa) v parku a priliehajúcom lesnom poraste. A – celkový pohľad, B – detail porastu. Foto P. Eliáš st., Tatranská Lomnica, júl 2018. A
CHUS 99/2022 13 Starostlivosť o prírodu a krajinu nosť tejto terminológie s prvkami xenofóbie bola viackrát kritizovaná (ELIÁŠ 2021a, c, 2022). Zavlečené rastliny a živočíchy nie sú votrelci, pretože (a) boli zavlečené človekom, (b) rastú/žijú a šíria sa na miestach vytvorených alebo pozmenených človekom (antropogénne biotopy), (c) sú pestované/chované človekom (kultúrne rastliny, hospodárske zvieratá). Konferencia OSN o zavlečených druhoch v roku 1996 v Trondhaime schválila spoločný program medzinárodných organizácií na vypracovanie globálnej stratégie pre invázne druhy (GSIS – Global Strategy on Invasive Species), ktorý inicioval SCOPE (Vedecký výbor pre problémy životného prostredia) vo väzbe na článok 8h Dohovoru o biodiverzite (CBD): predchádzať introdukcii, kontrolovať alebo ničiť tie zavlečené druhy, ktoré ohrozujú ekosystémy, stanovištia alebo druhy (ELIÁŠ 2002). Takéto zavlečené druhy stotožnili s inváznymi druhmi (alternatívny názov harmful non-indigeneous specie“, skratka HNIS). Podporili tak definíciu alien species v CBD, ktorá je v rozpore so striktne ekologickou definíciou (REJMÁNEK et al. 2002). Negatívne hodnotenie invázií a inváznych druhov B sa stalo súčasťou Hodnotenia ekosystémov sveta na prelome tisícročí (MEA) z roku 2005. Podľa neho invázie sú hybnou silou globálnej zmeny. Introdukcie cudzích druhov organizmov (rastlín, živočíchov, húb), či už zámerné, alebo neúmyselné (t. j. zavlečením), sú významnou zložkou človekom vyvolanej globálnej zmeny a považujú sa za jedno z najväčších ohrození biodiverzity. Nevhodný termín ELIÁŠ (2022) považuje používanie termínu votrelec pre rastliny za vulgarizáciu. Termín je nevhodný (vulgárny) z hľadiska morálky alebo spoločenskej konvencie. Je vulgarizujúci, pretože nezahŕňa všetky aspekty problému. Vyvoláva skreslené, zjednodušené, sploštené (zachytené odlišne od skutočnosti) závery (cf. PISARČÍKOVÁ et al. 2004). Úplná väčšina zavlečených druhov sa udomácňuje bez viditeľného vplyvu a dôsledkov na domáce spoločenstvá a ekosystémy v novom území (ELIÁŠ 2009). Mediálne populárne zjednodušenie celého problému skresľuje (kriví) skutočný stav. Ide o uprednostnenie emotívnej komunikácie evokujúcej militantné správanie, a priori záporné hodnotenie správania sa a pôsobenia zavlečených druhov. Dôvodom je zrejmá snaha zaujať verejnosť, vyvolať záujem nevhodným spôsobom. Neutrálna terminológia V súvislosti s používaním termínov votrelec, votrelecké druhy a nadmerným používaním termínu invázny druh v negatívnom zmysle, sa objavila požiadavka demilitarizácia terminológie inváznej biológie – odstrániť prevládajúce militaristické termíny a metafory v inváznej ekológii (LARSON 2005). Vo vedeckých štúdiách nepoužívať terminológiu spojenú s inváziami, ktorá evokuje vojenské operácie, a eliminovať všetky emotívne termíny, ktoré prinášajú a priori negatívny pohľad na organizmy. Metaforickú terminológiu je potrebné nahradiť používaním hodnotovo neutrálnej terminológie (COLLAUTI & MACISAAC 2004). Používať hodnotovo neutrálne slová introdukcia (angl. introduction) a introdukované druhy (angl. introduced species). Termíny invázny druh, invázia, invázny celkom opustiť. Slovenská neutrálna terminológia inváznej
14 CHUS 99/2022 Starostlivosť o prírodu a krajinu biológie je blízka tej, ktorú sme používali v synantropnej botanike pred rokom 1990. Základné termíny sú: zavlečený druh (introdukovaný druh), úmyselne zavlečený druh, neúmyselne zavlečený druh, pestovaná rastlina (kultúrna rastlina), chovaný živočích (hospodárske zviera), prechodne zavlečený druh, udomácnený druh (naturalizovaný druh), invadujúci druh (v najužšom zmysle slova). Pre označovanie (pomenovanie) zavlečených druhov v územiach odporúčam používať neutrálne termíny pre zavlečené druhy rastlín a živočíchov (neobiota) ako nové zavlečené druhy, nedávno zavlečené druhy, udomácnené zavlečené druhy (tabuľka 2). Označenie invázny druh používať len výnimočne (sensu strictissimo) a na základe terénneho výskumu len pre tie nové zavlečené druhy, ktoré prenikajú do pôvodných spoločenstiev, v ktorých dominujú a menia ich druhovú štruktúru. (ELIÁŠ 2022). Prehľad slovenských termínov je v tabuľke 2 s uvedením anglických ekvivalentov. Druhy sprevádzajúce človeka Zavlečené druhy rastlín a živočíchov tvoria hlavnú skupinu druhov sprevádzajúcich človeka (antropobiota). Vyskytujú sa na antropogénnych stanovištiach v jeho blízkosti (ELIÁŠ 2018). Sú to synantropné druhy, niekedy označované termínom hemerofilné druhy. Termíny synantropný a hemerofilný vychádzajú z koncepcie synantropie a iných koncepcií o vzťahoch organizmov k človeku (ČEJKA 2006, ELIÁŠ 2008). DOMIN (1943, 1947) vytvoril vlastnú sústavu antropofytov, rastlín cudzieho pôvodu (alochtonných druhov), ktorých výskyt alebo expanzia sú viac-menej závislé od človeka, jeho osídleniu, kultúrach a komunikáciách. Sú to teda druhy pestované, zdivočené a splanené, zavlečené a udomácnené (ELIÁŠ 2004, 2005b, c). Ide o najmladší prvok našej flóry a fauny viazaný svojim výskytom na činnosť človeka. Osobitnou skupinou druhov sprevádzajúcich človeka sú pôvodne domáce (autochtonne) druhy rastúce v prirodzených spoločenstvách, ktoré sa prispôsobili k životu na antropogénnych stanovištiach (ELIÁŠ 1981, 1992) a v obydliach človeka v procesoch apofytizácie domácich druhov rastlín a synantropizácie domácich (pôvodných) živočíchov. Používajú sa termíny apofyt pre rastliny a apozoon pre živočíchy (ČEJKA 2006, ELIÁŠ 2008). Literatúra Benčať, F. 1982: Atlas rozšírenia cudzokrajných drevín na Slovensku a rajonizácia ich pestovania. Veda, Bratislava. CBD: The Convention on Biological Diversity. Secretariat of the Convention on Biological Diversity, Montréal. CBD, 2002: Guiding principles for the prevention, introduction and mitigation of impacts of alien species that threaten ecosystems, habitats or species. Annex to COP 6 decision VI/23 of the Convention on Biological Diversity. Malmö, Sweden: Secretariat of the Convention on Biological Diversity, Montréal. COLAUTTI, R. I. & MACISAAC, H. J. 2004: A neutral terminology to define 'invasive' species. Divers. Distrib., 10: 135 – 141. ČEJKA, T. 2006: Používame správne pojem synantropný ? SEKOS Bulletin, 14(1): 33 – 34. DOMIN, K. 1943: Třídění a soustava rostlin, jejiž rozšíření souvisí s člověkem a jeho činností. Věda přírodní, 22: 34 – 42. DOMIN, K. 1947: Pracovní metody soustavné botaniky. Nakl. J. Tožička, Praha. ELIÁŠ, P. 1981: Antropogénne ekotopy v životnom prostredí človeka a ich typizácia. Život. prostr., 15: 325 – 329. ELIÁŠ, P. 1992: Antropogénne biotopy. In Ružičková a kol. [eds.], Biotopy Slovenska: Príručka k mapovaniu a katalóg biotopov. Ústav krajinnej ekológie SAV, Bratislava, s. 108 – 21. ELIÁŠ, P. 1995: Biodiverzita – predstava a jej uplatnenie. In Topercer ml., J. [ed.], Diverzita rastlinstva Slovenska. Zborník zo VI. zjazdu SBS pri SAV, Blatnica, 6.–10. júna 1994, VES SPU Nitra, s. 14 – 24. ELIÁŠ, P. 1997a: Biologické invázie ako celosvetový problém. In Eliáš, P. [ed.], Invázie a invázne organizmy. Príspevky z vedeckej konferencie, Nitra, 1. – 20. november 1996. SNK SCOPE et SEKOS, Bratislava, s. 9 – 28. ELIÁŠ, P. 1997b: Invázne druhy rastlín na Slovensku. In Eliáš, P. [ed.], Invázie a invázne organizmy. Príspevky z vedeckej konferencie, Nitra, 1. – 20. november 1996. SNK SCOPE et SEKOS, Bratislava. s. 91 – 118.
CHUS 99/2022 15 Starostlivosť o prírodu a krajinu Tabuľka 2: Slovenská terminológia zavlečených druhov rastlín a živočíchov v porovnaní so štandardnou anglickou terminológiou. Uvedené sú definície a podskupiny (ELIÁŠ 2021, upravené a doplnené). Termín Definícia Podskupiny Štandardizovaná anglická terminológia Zavlečené rastliny/ živočíchy Rastliny/Živočíchy, ktoré sa v danom území nevyskytovali a boli úmyselne alebo neúmyselne prinesené/ zanesené ľuďmi z iných (geograficky vzdialených) území. Kultúrne/Pestované rastliny/Chované živočíchy Prechodne zavlečené rastliny/živočíchy Udomácnené rastliny/ živočíchy Invázne rastliny/živočíchy Alien plants Alien animals Prechodne zavlečené rastliny/živočíchy Zavlečené rastliny/živočíchy, ktoré netvoria samoobnovujúce sa populácie a preto sa v novom území vyskytujú len prechodne. Divočiace rastliny/ živočíchy, unikajúce z kultúr/chovov Casual alien plants Casual alien animals Udomácnené rastliny/ živočíchy Zavlečené rastliny/živočíchy, ktoré sa udržujú v samostatne sa obnovujúcich populáciách bez priamej pomoci ľudí. Starousadlíci Novousadlíci Zdivočené rastliny/ živočíchy Splanené rastliny Naturalized plants Naturalized animals Rýchlo sa šíriace rastliny/živočíchy Udomácnené rastliny/ živočíchy, ktoré tvoria veľa životaschopných potomkov obvykle vo veľkom množstve a majú potenciál rozširovať sa na veľkom území. Invadujúce rastliny/ živočíchy (Invázne rastliny/ živočíchy v širokom význame) Invasive plants Invasive animals Invázne rastliny/živočíchy v užšom význame Udomácnené, invadujúce rastliny/živočíchy, ktoré menia vlastnosti, podmienky, štruktúru alebo podstatu ekosystémov vo veľkom rozsahu/území. Invázne rastliny/živočíchy v užšom význame Transformers ELIÁŠ, P. 2001: Invázny potenciál introdukovaných druhov rastlín a možnosti jeho stanovenia. Život. prostr., 35(2): 83 – 86. ELIÁŠ, P. 2002: Celosvetová stratégia ochrany pred inváznymi cudzokrajnými druhmi. Život. prostr., 36(2): 95 – 97. ELIÁŠ, P., 2004: Terminologická poznámka: splanievajú alebo divočejú? Bull. Slov. bot. spoločn., 26: 201 – 204. ELIÁŠ, P. 2005a: Biotické invázie ako proces. Biológia, ekológia, chémia, 10(3): 14 – 18. ELIÁŠ, P. 2005b: Invázne a invadujúce zavlečené druhy. Biológia, ekológia, chémia, 10(2): 12 – 15. ELIÁŠ, P. 2005c: Terminologická poznámka: ešte
16 CHUS 99/2022 Starostlivosť o prírodu a krajinu raz či splanievajú alebo divočejú? Bull. Slov. bot. spoločn., 27: 207 – 209. ELIÁŠ, P. 2006: Terminologická poznámka: zdomácnenie a udomácnenie. Bull. Slov. bot. spoločn., 31(2): 111 – 115. ELIÁŠ, P. 2008: K používaniu termínu synantropný: koncepcia synantropie a iné koncepcie o vzťahu organizmov k človeku. SEKOS Bulletin, 16(1): 50 – 53. ELIÁŠ, P. 2009: Biotické invázie a manažment inváznych organizmov. 1. vyd. VES SPU Nitra. ELIÁŠ, P. 2011: K otázke invázneho správania sa živočíchov na príklade cicavcov. Prednáška. In 9. konferencia VOCS – Výskum a ochrana cicavcov na Slovensku, Zvolen, 13. november 2011. ELIÁŠ, P. [ed.], 2014: Manažment inváznych organizmov/druhov. Monotematické číslo. Život. prostr., 48(2): 63 – 28. ELIÁŠ, P. 2018: Súčasný stav výskumu flóry a vegetácie antropogénnych biotopov na Slovensku (prehľad). Zpr. Čes. bot. společ. (Praha), 53(2): 239 –270. ELIÁŠ, P. 2021a: Invázna ekológia. Biológia, ekológia, chémia, 25(4): 1 – 9. ELIÁŠ, P. 2021b: K výskytu synantropných rastlín v Starých Horách a v blízkom okolí (stredné Slovensko). Bull. Slov. bot. spoločn., 43(2): 175 – 95. ELIÁŠ, P. 2021c: Od ekológie invázií rastlín a živočíchov k vede o inváziách. Ekologické štúdie, 12(2): 68 – 82. ELIÁŠ, P., 2022:„Votrelci medzi nami“ – nesprávny preklad a neprijateľná vulgarizácia. Bull. Slov. bot. spoločn., 44(2): s. 213 – 228. ELTON, CH. 1958: The ecology of invasions by animals and plants. Methuen and Co. Ltd., London. Frantová, J. 1947: Plevelová, ruderálna a adventívna flóra okolia Trnavy. Prír. sborn. (Martin), 2 (3 – 4): 153 – 248. HOLUB, J. & JIRÁSEK, V. 1971: Slovníček fytogeografických termínú. Preslia, 43: s. 69 – 87. HOLUBY, J. Ľ., 1912: Sväto-jurské rašelinisko Šúr v horúcom a suchom lete 2011. Sborn. Muz. slov. spoloč., 17: 95 – 108. IUCN (International Union for Conservation of Nature), 2000: Guidelines for the prevention of biodiversity loss caused by alien invasive species. IUCN, Gland. KMEŤ, A. 1899: Floristické odrobinky. Sborn. Muz. slov. spoloč., 4: 40 – 46. KOWARIK, I. & STARFINGER, U. 2009: Neobiota: a European approach. In Pyšek, P. & Pergl, J. (eds.), Biological invasions: towards a synthesis. NeoBiota, 8: 21 – 28. KRIŠTÍN, A. 1997: Invázie živočíchov na Slovensku a v Európe: námet do diskusie. In Eliáš, P. [ed.], Invázie a invázne organizmy. Príspevky z vedeckej konferencie Nitra, 1. – 20. november 1996. SNK SCOPE et SEKOS, Bratislava. s. 29 – 40. KRIŠTOFÍK, J. 2012: Neúspešné introdukcie nepôvodných druhov cicavcov na Slovensku. In Krištofík, J. & Danko, Š. [eds.], Cicavce Slovenska: rozšírenie, bionómia, ochrana. Veda, Bratislava, s. 534. LARSON, B.M.H. 2005: The war of the roses: demilitarizing invasion biology. Frontiers Ecol. Environ., 3(9): 495 – 500. MEA (Millennium Ecosystem Assessment), 2005: Ecosystems and human well-being: synthesis. Island Press, Washington. PISÁRČIKOVÁ, M. & POVAŽAJ, M. et al. 2004: Synonymický slovník slovenčiny. 3. Vyd. Veda, Bratislava. PYŠEK, P. et al. 2004: Alien plants in checklists and floras: towards better communication between taxonomists and ecologists. Taxon, 53(1): 131 – 143. PYŠEK, P. et al. 2020: Scientists’ warning on invasive alien species. Biol. Rev., 95: 1511–1534. REJMÁNEK, M. et al. 2002: Biological Invasions: politics and the discontinuity of ecological terminology. Bull. Ecol. Soc. Amer., 82(1): 131 – 133. RICHARDSON, D. M. et. al. 2000: Naturalization and invasion of alien plants: concepts and definitions. Divers. Distrib., 6: 93–107. SUKOPP, H. 1998: On the study of anthropogenic plant migrations in Central Europe. In Starfinger, U., Rdwards, K., Kowarik, I. & Williamson, M. [eds.], Plant invasions: Ecological mechanisms and human responses. s. 43–56. Backhuys Publ., Leiden. SUKOPP, H. 2001: Neophyten. Bauhinia, 15: 19 – 37. TREPL, L. 1990: Research on the anthropogenic migration of plants and naturalisation: its history and current state of development. In Sukopp, H., HEJNÝ, S. & KOWARIK, I. [eds.], Urban ecology: Plants and plant communities in urban environments, s. 75 – 97. SPB Academic Publ., The Hague. Text a foto: prof. RNDr. Pavol Eliáš, CSc.
CHUS 99/2022 17 Starostlivosť o prírodu a krajinu Rak červený, ďalší konkurent našich pôvodných rakov ? Rak červený (Procambarus clarkii) pochádza zo Severnej Ameriky. V roku 1973 boli jedince raka červeného introdukované do Španielska ako náhrada pôvodnej zdecimovanej populácie pôvodných rakov (znečistené vody, račí mor). Následnými introdukciami alebo aj prirodzenou cestou sa rozšírili do celej Európy. V súčasnosti je najhojnejší v Španielsku, Francúzsku a Taliansku. Na Slovensku a v Čechách je známy najmä z akváriových chovov. Druh je štíhly, červeno až červenohnedo sfarbený so svetlejšími škvrnami. Hlavohruď je drsná, špička rostra (čelný hrot) je krátka s jedným párom postorbitálnych líšt. Na rozdiel od ostatných druhov rakov má vrchné švy na hlavohrudi blízko seba, často sa dotýkajú (obr. 1). Klepetá sú úzke, na obidvoch stranách červené, na vrchnej strane pokryté tŕňmi a hrboľmi. Dorastá do veľkosti 12 – 15 cm. Žije v rôznych typoch biotopov – mokrade, priehrady, pomaly tečúce vody, nevyhýba sa ani slanému prostrediu. Jedná sa o teplomilný druh, avšak môže prežiť aj v zamŕzajúcich vodách. Pre pôvodné druhy predstavuje potravného a biotopového konkurenta a častokrát je považovaný (spolu s ostatnými inváznymi rakmi) za prenášača spór plesne Aphanomyces astaci, spôsobujúcej tzv. račí mor. Neboli zaznamenané žiadne účinky na ľudské zdravie (1). Prvým nepôvodným druhom raka, ktorý bol introdukovaný do Európy z USA je rak pruhovaný, na Slovensku prvý krát zaznamenaný v roku 2007 (2). Z územia Slovenska sa uvádza aj výskyt ďalších dvoch inváznych rakov – raka signálneho (Pacifastacus leniusculus), zaznamenaného v toku Moravy v roku 2006 a raka „mramorového“ (Procambarus sp.), ktorý bol zistený v roku 2010 v štrkovisku pri obci Koplotovce (3). Výskyt ďalšieho invázneho druhu raka sme zaznamenali v k. ú. Turčianske Teplice v kompetenčnom území Správy Národného parku (NP) Veľká Fatra. Dňa 31. 5. 2022 bol zaznamenaný výskyt raka červeného (Procambarus clarkii) zoologičkou Správy NP Veľká Fatra v Čepčínskom potoku pod výtokom odpadových vôd z odchovne akváriových rýb. Vyústenie odpadového kanála privádza do toku vodu s teplotou viac ako 40 °C, čo vytvára ideálne podmienky pre tento teplomilný druh. V lete je možné jeho šírenie po toku do ďalších tokov, v zime pravdepodobne prežíva časť populácie pod výtokom. Odchovňa využíva miestny termálny vrt Obr. 1. Rozlišovacie znaky rakov (z publikácie Štambergová a kol. 2009)
18 CHUS 99/2022 Starostlivosť o prírodu a krajinu na ohrev vody pre chov rybičiek a zvyšnú ohriatu vodu spolu s vodou z ČOV vypúšťa do miestneho recipientu. Za cca ½ hodinu tu bolo odchytených viac ako 150 rakov červených, množstvo sladkovodných kreviet a niekoľko akváriových rybičiek. Na základe zistených skutočností, s podozrením, že nepôvodné druhy sa do toku dostávajú z odchovne rýb bol na SIŽP podaný podnet na prešetrenie podozrenia z porušenia zákona č. 150/2019 Z. z. a s otázkou, kto v tomto prípade zodpovedá za odstránenie nepôvodného druhu z voľnej prírody. V danej časti má potok charakter odvodňovacej ryhy v poľnohospodárskej krajine, preto nebol predpoklad, že by patril medzi toky, na ktorých sú rybárske revíre spravované Slovenským rybárskym zväzom (SRZ). Dňa 5. 8. 2022 zaslala SIŽP oznámenie o prešetrení podnetu. Na jeho základe vykonala 30. 6. 2022 štátny dozor so spoločnosťou na odchov akváriových rybičiek, ktorá uviedla, že nemala vedomosť o tom, že sa tu raky červené nachádzajú. Na prevádzke nezaznamenali prítomnosť rakov, len akváriové rybičky. Spoločnosť sprístupnila inšpekcii cenníky, ktoré sú na webovom sídle pravidelne aktualizované, a ani tu neboli raky ponúkané. SIŽP ďalej skonštatovala, že kontrolovaná parcela s výskytom inváznych rakov nie je vo vlastníctve, v správe, ani užívaní spoločnosti, nachádza sa len v blízkosti jej areálu, a preto zodpovednosť za odstránenie rakov nemajú. Následným preverovaním SIŽP zistila, že celý Čepčínsky potok patrí k rybárskemu revíru Turiec č. 2, ktorý má pridelený na obhospodarovanie organizačná zložka MO SRZ. Dňa 12. 7. 2022 vykonala štátny dozor so SRZ a skonštatovala, že v zmysle zákona č. 150/2019 Z. z. (4) mu vyplývajú povinnosti odstraňovania inváznych nepôvodných druhov, ktoré sú rybami. Miesto nálezu raka červeného, foto: M. Apfelová Odchytený rak červený, foto: I. Havranová
CHUS 99/2022 19 Starostlivosť o prírodu a krajinu Dňa 13. 10. 2022 realizovali členovia Slovenského rybárskeho zväzu prieskum a odlov rakov červených na dvoch lokalitách na Čepčínskom potoku pomocou elektrického agregátu. Prvá sa nachádzala pod výpustom odpadovej vody odchovne akváriových rýb, druhá nad premostením Čepčínskeho potoka cesty Turčianske Teplice – Dubové, približne 2 km od prvej lokality smerom po prúde. Na prvej lokalite odlovili na cca 200 m úseku viac ako 100 rakov červených, sladkovodné krevety a akváriovú rybu. Nad výtokom odpadových vôd raky a ani ďalšie nepôvodné druhy nenašli. Na druhej prelovovanej lokalite potoka nezaznamenali žiadne ryby ani raky. V správe z odlovu konštatujú, že nepôvodné druhy rýb, ako aj rakov sa do tohto toku dostávajú z odchovne akváriových rybičiek a nachádzajú sa výlučne pod výtokom odpadových vôd, kde sú viazané na vytekajúcu teplú vodu z odchovne a považujú ich výskyt nižšie po toku za otázny kvôli postupnému ochladzovaniu vody. Odporúčajú tiež pravidelnú kontrolu lokality a rozsiahlejší spoločný monitoring za účasti SZR a ŠOP SR. Abundanciu rakov odhadujú na niekoľko tisíc jedincov na ha, preto ich odstránenie bude problematické. Dňa 31. 10. 2022 sme lokalitu navštívili opäť (zástupcovia ŠOP SR a Správy NP Veľká Fatra). V Čepčínskom potoku sme za cca 1 h odlovili viac ako 50 rakov červených, viac ako 50 sladkovodných kreviet a minimálne 4 druhy akváriových rybičiek. Zamestnancom Správy NP Veľká Fatra zamestnanec spoločnosti povedal, že s rakmi obchodovali, ale od platnosti zákona, kedy sa raky červené dostali na zoznam inváznych druhov živočíchov s nimi už neobchodujú. Raky údajne dostávali samostatne balené v plastových krabičkách a ďalej ich posielali bez toho, aby boli v odchovni presťahované do niektorého z akvárií. Podľa miestneho obyvateľa sa raky v Čepčianskom potoku vyskytujú už cca čtyri roky a akváriové rybičky sa do toku s výpustu dostávajú už minimálne desať rokov. Vieme tiež o prípade, kedy si dieťa z potoka donieslo domov malého raka červeného do akvária v presvedčení, že ide o krevetku. Keď rak v akváriu povyrástol a začal likvidovať rastliny, rodina raka vypustila do voľného toku. Aj toto je jedna z ciest šírenia inváznych druhov živočíchov. Invázne druhy živočíchov, kam patrí aj rak červený (v zmysle zákona č. 150/2019 Z. z.), je zakázané priniesť na územie EÚ/Slovenskej republiky, držať, rozmnožovať, prepravovať (s výnimkou ich prepravy v súvislosti s ich eradikáciou) uvádzať na trh (obchodovať s nimi), používať, vymieňať, nechať rozmnožovať, chovať alebo uvoľniť (vypustiť) do životného prostredia. Pri nedodržaní uvedených opatrení môže SIŽP alebo okresný úrad životného prostredia uložiť pokutu od 100 do 5 000 eur a pri fyzických osobách – podnikateľoch alebo právnických osobách je to od 500 do 75 000 eur. Každý vlastník, správca alebo užívateľ pozemku je povinný odstraňovať zo svojho pozemku invázne nepôvodné druhy a starať sa o pozemok tak, aby sa zamedzilo ich šíreniu. Ak ide o nepôvodné invázne druhy rýb (kde v zmysle rybárskeho zákona patria aj raky a vodné bezstavovce), tieto povinnosti zabezpečuje užívateľ rybárskeho revíru a osoba vykonávajúca hospodársky chov rýb. Odchyt rakov červených pod výpustom, foto: I. Havranová
www.sopsr.skRkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==