Chránené územia Slovenska č. 99/2022

CHUS 99/2022 73 Zo sveta celku, ako aj všetkých jej organizačných štruktúr. Pre naplnenie tohto cieľa je nevyhnutné, aby novovzniknuté organizačné jednotky dostali jasný mandát a stanovili sa pravidlá pre ich pravidelne sa konajúce stretnutia. Najdôležitejším predpokladom správneho fungovania komisie je schválenie efektívnych rozpočtových pravidiel, ktorému tento rok predchádzala aj diskusia o odklade úhrady členských príspevkov do komisie z dôvodu ekonomických dopadov obmedzení ochorenia COVID19, a s tým spojeného práva hlasovať na stretnutiach komisie. Okrem organizačných záležitostí spojených s fungovaním komisie boli témou návrhy rezolúcií, ktoré predložili členské krajiny. Týkali sa znečistenia morí a oceánov plastami, zabezpečenia potravinovej bezpečnosti či zrušenia stále platného moratória na komerčný lov veľrýb. Podstatou rezolúcie k znečisteniu morí a oceánov plastovým odpadom, predloženej Českou republikou ako predsedajúcou krajinou Európskej únie (EÚ), a prijatou na stretnutí konsenzom, je poverenie sekretariátu komisie preskúmať možností adekvátneho zapojenia sa Medzinárodnej veľrybárskej komisie do procesu prípravy medzinárodne záväzného právneho nástroja, ktorý by riešil otázku znečistenia plastovým odpadom. Tento proces bude na základe rezolúcie Organizácie spojených národov (OSN) UNEA/EA.5/Res.14 zastrešený Medzivládnou rokovacou komisiou OSN. Členské krajiny IWC boli vyzvané k aktívnemu zapojeniu sa do procesu zdieľaním relevantných údajov. Rezolúcia k potravinovej bezpečnosti, predložená Gambiou, Kambodžou a Antiguou a Barbudou spočíva v zmenách Plánu aktivít, ktoré by umožnili lov morských zdrojov potravy (v tomto prípade veľrýb a iných veľrybotvarých cicavcov) tak, aby bolo zabezpečené jedno zo základných ľudských práv – na primeraný životný štandard, vrátane obživy. Vzhľadom na mandát komisie, ktorý spočíva predovšetkým v ochrane veľrybotvarých cicavcov, väčšina prítomných krajín podotkla, že meritum rezolúcie by malo byť otázkou diskusie na inom fóre. Z tohto dôvodu zaznelo odporúčanie pokračovať v tejto veci v diskusii a rezolúcia samotná bude zrejme predložená na ďalšom stretnutí komisie. Antigua a Barbuda predložila aj rezolúciu k implementácii programu ochrany a manažmentu veľrybárstva, ktorý by viedol k zrušeniu moratória a správnemu rozvoju lovu veľrýb. V tomto prípade sa EÚ držala spoločne prijatej pozície, v ktorej je jasne deklarovaný postoj k podobným aktivitám – EÚ nepodporí žiadnu z aktivít, ktorých výsledkom by bolo zrušenie moratória a umožnenie komerčného lovu veľrýb. K EÚ sa pripojilo viacero krajín, vrátane tzv. like-minded (pro-ochranárskych). Už po niekoľkýkrát predložený návrh na doplnenie Plánu aktivít o tzv. SAWS – South Atlantic Whale Sanctuary, čiže juhoatlantickú rezerváciu pre veľryby, ktorý na niekoľkých predchádzajúcich stretnutiach predkladajú juhoamerické krajiny, narazil na procesný aspekt hlasovania, keďže krajiny stojace na strane zrušenia moratória a opätovného umožnenia lovu veľrýb spochybnili kvórum. Aj keď sa nepodarilo doplniť Plán aktivít o túto pre veľryby dôležitú oblasť ako ich útočisko, je možné skonštatovať, že výsledky 68. stretnutia členských krajín Medzinárodného veľrybárskej komisie umožnili zachovať súčasný stav ochrany veľrýb a sú dobrým odrazovým mostíkom pre ďalšie, verme že efektívnejšie fungovanie komisie a pre fungujúcu ochranu veľrýb, ako jedného zo základných stavebných kameňov morských ekosystémov. Mgr. Branislav Hrabkovský, PhD. MŽP SR, menovaný ministrom životného prostredia SR za komisára IWC

RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==